Podľa maďarského zákona o národnom verejnom vzdelávaní od 1. septembra 2015 platí: „v roku, v ktorom do 31. augusta dieťa dovŕši tri roky, musí od začiatku školského roka navštevovať materskú školu v rozsahu minimálne 4 hodiny za deň“. Predtým bolo predškolské vzdelávanie v Maďarsku povinné až od piatich rokov dieťaťa; význam novely zákona je v tom, že príprava detí zo sociálne znevýhodneného prostredia sa môže začať o dva roky skôr, Rôzne štúdie už dávnejšie zistili, že čím skôr sa začína príprava detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, tým je úspešnejšia. Vzdelávanie v materských školách v ranom detstve môže znížiť nerovnosti spôsobené nepriaznivou situáciou danej rodiny alebo inými okolnosťami, resp. sa zvýši pravdepodobnosť toho, že v prípade týchto deti sa včas odhalia oblasti, v ktorých zaostávajú. Včasná intervencia a rozvoj detí navyše prispievajú aj k efektívnejšiemu nástupu do školy a prevencii neskorších ťažkostí s učením. Môžeme teda skonštatovať, že predškolská príprava v materských školách hrá dôležitú úlohu v rozvoji vrodených schopností detí.
V roku 2020 sa stalo niečo, čo nikto neočakával: koronavírus spôsobil pandémiu, ktorá prepísala a zmenila všetko. Kvôli pandémii COVID-19 bola po celom svete, vrátane Maďarska, zavedená niekoľkomesačná karanténa. Táto situácia úplne narušila každodenný život rodín. Kvôli uväzneniu v domácnosti, neistote, novým pravidlám a obmedzeniam priebežne rástlo napätie dospelých/rodičov. Rodičia mali ťažkosti s organizovaním svojho každodenného života, najmä ak mali v rodine deti rôzneho veku. Museli zvládnuť niekoľko úloh naraz: museli pomáhať školákom s tzv. online vzdelávaním, museli tiež pracovať v režime „home office”, zvládnuť domáce práce (varenie, pranie, upratovanie atď.) a v neposlednom rade si pozornosť a starostlivosť vyžadovali aj menšie deti,
na ktoré mali rodičia málo času a energie. Učenie sa so starším súrodencom znamenalo pre rodičov veľkú záťaž – mnoho rodičov uviedlo, že boli z toho všetkého veľmi unavení až frustrovaní. Často sa stalo, že už sa im nepodarilo venovať dostatok pozornosti mladšiemu dieťaťu, pohrať sa alebo porozprávať sa s ním. Mnohokrát dovolili mladšiemu dieťaťu aj také veci, ktoré boli predtým zakázané, aby aj rodičia si mohli robiť svoju vlastnú prácu.
Rodiny zo sociálne znevýhodneného prostredia nemuseli nevyhnutne čeliť týmto ťažkostiam, ale ani ich situácia nebola ľahká. Tieto rodiny boli v dôsledku pandemickej situácie zasiahnuté najmä nezamestnanosťou, stratou pracovných miest a závažnými finančnými problémami. Mnoho rodín malo problémy s vykurovaním a zabezpečením dennej stravy. Online vzdelávanie pre deti v týchto rodinách nebolo skoro vôbec prístupné. Tieto rodiny a ich deti zostali takmer úplne sami so svojimi problémami a ťažkosťami. Myslím, že sa všetci veľmi tešili na koniec karantény.
Materské školy sa otvorili koncom mája, ale to vôbec neznamenalo, že všetko išlo ďalej a že bolo tak, ako pred karanténou. Inštitúcie zmenili svoje pravidlá vo viacerých bodoch, začali platiť prísne zdravotné opatrenia, platné aj pre zamestnancov materských škôl a rodičov. Rodičia dostali zákaz vstupu do budov materských škôl: vo dverách sa musia rozlúčiť s dieťaťom, ktoré si denne prevezme iný, dieťaťu niekedy menej známy zamestnanec materskej školy. Niektoré detí to znášali ťažko, najmä na začiatku, pretože deti v predškolskom veku sú veľmi naviazané na dospelých, na ktorých sú zvyknuté. Predstavme si, čo tie deti mohli/môžu dennodenne pociťovať, keď na nich vo dverách nečaká ich obľúbená pani učiteľka. Potom nasleduje povinný protokol: pri vstupe do budovy meranie teploty, dezinfekcia rúk viackrát denne. Úlohou učiteľov materských škôl je naučiť deti, ako si správne umývať ruky a dbať na správnu techniku umývania rúk. Úlohou nepedagogických zamestnancov je denná nepretržitá dezinfekcia jednotlivých miestností – chodieb, tried, šatní, toaliet a umyvární. Pre malé deti predstavuje veľký problém to, že vo viacerých materských školách nie sú povolené „pomôcky na spanie” (napríklad: vankúšik, cumlík, plyšová hračka) čo na nich tiež nepriaznivo vplýva emočne, pretože tieto predmety, hračky im poskytujú emocionálne bezpečie a upokojujú ich.
Po zrušení karantény sa do materských škôl vrátilo veľké množstvo detí. Boli všade vítaní s láskou a oni veľmi potrebovali blízkosť dospelých. Bolo vidno, že veľmi im chýbali ich rovesníci, a že boli šťastní, že môžu byť a hrať sa opäť spolu. Nebolo žiadne dieťa ktoré by sa hralo samo. Do materských škôl sa s radosťou vracali aj tie deti, ktoré sa pred karanténou každé ráno lúčili so svojimi rodičmi len ťažko. Niekoľko dní nedošlo k žiadnemu veľkému konfliktu. To všetko potvrdzuje už dlho preverenú teóriu, že vo vývoji detí vo veku 3 až 6 rokov je spoločnosť ich rovesníkov veľmi dôležitá a konštruktívna. Hlboké emócie prežívali aj deti aj zamestnanci materských škôl. Keďže každodenný život detí počas karantény bol veľmi monotónny, väčšinou chudobný na podnety, dôležitým cieľom učiteliek v materskej škole bolo ponúknuť deťom zmysluplné aktivity a bohaté programy ako aj spestrenie pobytu na školskom dvore.
Všeobecnou skúsenosťou bolo, že viacerí sa vrátili vystresovaní a citlivejší. Preto sa s nimi veľa komunikovalo, aj jednotlivo aj v skupinách a ešte väčšiu pozornosť venovali individuálnemu prístupu. Úlohou učiteľov materských škôl (najmä v tejto situácii) je zachovanie a rozvoj mentálneho a duševného zdravia detí. Preto sú osobná angažovanosť, individuálna pozornosť učiteľov materských škôl a individuálny prístup k jednotlivým deťom veľmi dôležité, najmä v prípadoch, keď deti trpia emocionálnymi (duševnými) alebo socializačnými problémami spôsobenými svojím rodinným zázemím alebo charakteristikami rozvoja osobnosti
či vrodených schopností.
Z rozhovorov s deťmi kolegovia pochopili, že počas karantény boli deti v predškolskom veku v rodine „znevýhodnené“. Všade mali prioritu súrodenci v školskom veku, pretože rodičia čelili výzve online vzdelávania. Takže v čase, keď rodičia venovali pozornosť školákom, škôlkárov zvyčajne strážila „elektronická pestúnka” – televízor či počítač. S deťmi sa doma menej rozprávalo, čo bolo zrejmé aj z toho, že ich chuť do reči po karanténe vzrástol. Samozrejme, to mohlo byť spôsobené aj tým, že doma bola situácia napätá, a toho napätia sa chceli zbaviť vyrozprávaním sa svojim osobitným jazykom a spôsobom. Učitelia materských škôl rozprávali deťom rozprávky ešte častejšie, keďže je význam rozprávok z hľadiska duševného a emocionálneho rozvoja detí všeobecne známy. Do popredia sa dostali príbehy o tolerancii, pretože senzibilizujúce príbehy sa na úrovni beletrie zameriavajú
na emocionálne stresujúce zážitky zo života a pomáhajú deťom spracovávať negatívne skúsenosti a napätie.
Zistili sa aj zmeny v komunikácii detí. Zatiaľ čo pred karanténou v materských školách rozvíjali verbálnu komunikáciu recitovaním básničiek, rozprávaním rozprávok či dramatizáciou príbehov ale aj rannými komunitnými kruhmi, počas domácej karantény komunikácia klesla na úroveň vyslovovania potrieb a pokynov. Tiež sa ukázalo, že deti zo sociálne znevýhodneného prostredia „zabudli“ na používanie niektorých slov, ako „prosím”, „ďakujem”, „chcel by som” atď., takže ich bolo treba znova naučiť. (Je možné, že použitie týchto spoločenských výrazov ešte nebolo dostatočne upevnené, takže sa nestali súčasťou každodennej komunikácie. Je pravdepodobné, že neboli uvedené v správnom veku dieťaťa, a tak zostali iba na úrovni nacvičovania). Žiaľ, tieto deti sú zvyknuté
aj na to, že u nich doma sa často rozpráva škaredo, takže aj v tejto oblasti mali kolegovia veľa práce.
Zmena sa prejavila aj v správaní detí. Pre deti bol problém prispôsobiť sa systému návykov a pravidiel jednotlivých skupín. Život v materskej škole prebieha na základe dennej a týždennej rutiny školky. Práve denná rutina zabezpečuje rozmanité aktivity s vhodným trvaním, vhodné a potrebné pre zdravý vývoj a rozvoj detí, ale aj čas na odpočinok a uspokojovanie individuálnych potrieb. Pomocou dennej rutiny si deti tiež vytvoria určitý denný životný rytmus, ktorý ovplyvňuje neskoršie procesy učenia. Denná rutina rozvíja ich zmysel pre čas a učí ich organizovať svoj život. Na základe skúseností učiteľov materských škôl bola denná rutina detí počas karantény úplne narušená. Emocionálne bezpečie detí často nestojí na pevných základoch, na čo vplýva aj ich denná rutina. To platí aj pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, pretože ich domáca rutina sa takmer neustále mení aj za normálnych okolností. V ich živote neexistuje istý bod, na ktorý by sa mohli spoliehať. Táto skúsenosť dokazuje, že v rámci stretnutí rodičovských klubov či skupín rodičov treba prediskutovať problematiku dennej rutiny či ustálených zvyklostí.
V prípade detí zo sociálne znevýhodneného prostredia tiež vidno, že deti zabudli na zdravý životný štýl či na dennú rutinu z dôvodu niekoľkomesačného obdobia odlúčenia od komunity. Opäť bolo potrebné precvičovať správne používanie príboru, používanie obrúskov, návyky kultivovaného stravovania, používanie umyvárne či samostatné obliekanie.
Počas karantény tiež chýbali aktivity rozvíjajúce individuálne zručnosti a schopnosti detí, tie museli učiteľky materskej školy (ako aj špeciálni pedagógovia či logopédi) doháňať v letnom období. V niektorých prípadoch mali deti prístup k online vzdelávaniu a odborníci tak mohli vykonávať rozvíjacie aktivity, ale vieme, že aj v takýchto prípadoch môžeme hovoriť len o čiastočnom úspechu, lebo sú prípady, napríklad u logopédov, kedy je osobný kontakt veľmi dôležitý. A môžeme skonštatovať aj to, že tí, ktorí vzdelávanie počas karantény potrebovali najviac, t .j . deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, boli z toho procesu určite vynechaní. Väčšinu týchto vymeškaných aktivít nebolo možné vykonať počas leta.
Ohľadom online vzdelávania a výchovy maďarský Úrad školstva vydal odporúčanie pre materské školy; niektoré z nich dané možnosti aj využili, treba však konštatovať, že tieto návrhy sa týkali najmä prípravy na školu. Kolegovia zvyčajne uprednostňovali pracovné listy, videá a online vzdelávacie hry na rozvoj detí. Vieme, že v prípade škôlkárov je najdôležitejšou a najužitočnejšou rozvojovou aktivitou práve hra. Pri rozvíjaní schopností detí je úlohou učiteľov materských škôl využívať možnosti jednotlivých motivačných hier. Je však potrebné poznamenať, že v prípade škôlkárov nie je online priestor vhodný na takéto aktivity. Rodičom už navyše nezvýšil ani čas, ani energia na spoločné riešenie online úloh. A tiež treba povedať, že väčšina rodín zo sociálne znevýhodneného prostredia nedisponuje potrebným technickým vybavením pre online vzdelávanie, takže v ich prípade táto metóda nefunguje.
Ak by materské školy chceli v budúcnosti naďalej využívať možnosti digitálneho vzdelávania, potom by rodičom mali ponúknuť predovšetkým hravé a zaujímavé aktivity primerané osobnosti, individuálnym schopnostiam a záujmu detí. S rodičmi by bolo potrebné komunikovať, poskytovať im nápady o tom, ako vytvárať a dodržiavať pravidlá, ktoré vnášajú do každodenného života dennú rutinu – rytmus a stálosť. Bolo by potrebné uvedomiť si, že spoločné programy (spoločné cvičenie, počúvanie hudby, spievanie, hry či spoločne vykonané domáce práce) tiež zmierňujú úzkosť detí a pomáhajú im ľahšie prekonávať ťažké obdobie. Už aj trojročné dieťa túži byť medzi deťmi v komunite, túži po spoločnosti. Preto deťom určite chýbali spolužiaci, ich malí kamaráti, keď boli celé týždne zavreté doma. Navyše, v mnohých prípadoch prežívali karanténu v malých, preplnených bytoch, čo pre nich bolo asi ešte viac frustrujúce, vyvolávajúce závažnú úzkosť.
Z dôvodu zatvorenia materskej školy vznikli nedostatky v nacvičovaní činností významných z hľadiska socializácie, založených na spoločných zážitkoch a vo vytváraní základov morálnych vlastností (napríklad: súcit, ústretovosť, pozornosť) a vôle (kam patria aj samostatnosť, sebadisciplína, vytrvalosť, zmysel pre zodpovednosť) detí. Bohužiaľ, pandémia zmarila mnoho programov, veľmi dôležitých z hľadiska vývoja a socializácie detí.
Je známe, že napr. plávanie rozvíja pohybové ústrojenstvo, dýchací systém, motoriku a kondičné schopnosti detí. Programy organizované vo verejných kultúrnych inštitúciách (návšteva knižnice, divadla či múzea) formujú osobnosť detí, rozvíjajú ich psychiku, fantáziu, estetické cítenie, spoločenské správanie a obohacujú ich o zážitky. Deti zo sociálne znevýhodneného prostredia ešte viac pocítia absenciu týchto programov, pretože zapojiť sa do nich majú možnosť iba pomocou materskej školy.
Od septembra sa kvôli situácii museli zmeniť pravidlá prijímania nových detí. Bolo potrebné premyslieť, ako realizovať proces adaptácie a inklúzie nových detí a maximálne pritom dbať na ochranu zdravia všetkých zainteresovaných. Vo všeobecnosti sa skrátil čas adaptácie, zvyčajne mohol jeden z rodičov byť v škôlke s dieťaťom len niekoľko dní. Pre emocionálne labilnejšie a citlivejšie deti to bolo veľkou nevýhodou. V tomto období je najdôležitejšia a najpodstatnejšia vzájomná úprimná dôvera medzi pedagógmi materskej školy a rodičmi. To platí najmä pre rodiny zo sociálne znevýhodneného prostredia, pretože tie materským školám zvyčajne nedôverujú. Platí to najmä pre tých, ktorým chýba (dostatočne dlhá) skúsenosť z vlastného detstva. Rodičia zo sociálne znevýhodneného prostredia môžu mať obavy z materskej školy z nasledujúcich dôvodov: sociálne predsudky voči ich deťom, nedôvera k pedagógom materských škôl. Preto sú veľmi dôležité spolupráca, úprimná komunikácia a vzájomná pomoc pedagógov a rodičov, prihliadnuc na záujmy detí.
Celkovo možno konštatovať, že sa narušila bežná rutina a pokojná atmosféra materských škôl. Zmenili sa podmienky vzdelávania a pravidlá fungovania inštitúcií. Od septembra sa vírusom nakazilo čoraz stále viac pedagogických aj nepedagogických zamestnancov materských škôl, čo vo viacerých prípadoch znamenalo uzatváranie skupín alebo celej materskej školy. Mnoho detí chýba pre chorobu dlhodobo. Čoraz viac rodičov (samozrejme, ak si to môžu dovoliť) ponecháva svoje dieťa doma, aby dieťa aj celú rodinu ochránilo pred pandémiou. Následkom toho všetkého je, že zostáva menej času na hĺbkové a kvalitné predškolské vzdelávanie, rozvoj osobnosti dieťaťa, všestranný a harmonický rozvoj detí, odstraňovanie rozdielov v porovnaní s rovesníkmi, čo by bolo veľmi dôležité práve pre deti v predškolskom veku. Školská zrelosť je komplexný stav, ktorý umožňuje dieťaťu, aby po opustení hravého prostredia materskej školy sa účinne a úspešne dokázalo adaptovať na viac kontrolovanejšie podmienky a požiadavky školy. Na nástup do školy je potrebná fyzická, emocionálna a sociálna zrelosť dieťaťa. Vývoj dieťaťa je proces, v ktorom je predškolský vek dôležitým obdobím. Stačí si pomyslieť napríklad na to, aké dôležité sú koordinované pohyby. Nesprávne vyvinutá hrubá motorika (plazenie, šmýkanie sa, lezenie, chôdza, beh, skákanie), ako aj chybne vykonávané balansné cvičenia môžu naznačovať nezrelosť nervového systému, čo môže sťažiť získanie školskej gramotnosti. Dôležitá je koordinácia očí a rúk, čo znamená harmonickú spoluprácu očí a rúk. Jej existencia je nevyhnutná na to, aby dieťa bolo schopné počas písania sledovať a ovládať pohyby svojich rúk. Veľmi dôležitá je aj sociálna vyspelosť dieťaťa. Do akej miery je dieťa schopné vytvárať a udržiavať vzťahy so svojimi spolužiakmi a dospelými, či dokáže s nimi spolupracovať, či sa vie prispôsobiť pravidlám komunity alebo či sa naučilo urobiť kompromis. Deti, ktoré nie sú zvyknuté na pravidlá komunitného života či na riešenie vzniknutých konfliktov, budú mať v škole určite viac problémov, pretože v materskej škole sa nenaučili prispôsobovať sa komunite. Z radu kognitívnych schopností by som vyzdvihla myslenie pre riešenie problémov, pretože jeho absencia alebo nedokonalosť sťažuje aj schopnosť naučiť sa čítať a písať či začlenenie do komunity. Bohužiaľ, obava, že v septembri 2021 nastúpi do školy mnoho detí bez potrebnej školskej zrelosti, je opodstatnená. Z toho tiež vyplýva, že veľa detí bude mať problémy s učením.
Andrea Bocsiné Percze
Odborná vedúca materských škôl predmestia Egeru, Maďarsko
Tento článok bol vytvorený v rámci projektu „Šanca pre deti zo znevýhodneného prostredia“, FMP-E/1901/4.1/015, programu spolupráce lnterreg V-A Slovenská republika — Maďarsko, Fond malých projektov.
http://www.skhu.eu http://www.viacarpatia-spf.eu
