V predchádzajúcom článku sme si predstavili financovanie ôsmych programov európskych krajín, ktoré sa zameriavajú na pomoc zraniteľným deťom. V tejto časti si zhrnieme hlavné silné a slabé stránky programov analyzovaných v prípadových štúdiách, pokiaľ ide o vplyv na cieľovú skupinu, získavanie ďalších zdrojov pre cieľovú skupinu a na vnútroštátne a regionálne politiky a programy. Pozrieme sa tiež niekoľko ponaučení pre programy financovania EÚ.
Vplyv na cieľovú skupinu
Všetky hodnotené programy boli úspešné pri dosahovaní svojich cieľov a zlepšovaní života znevýhodnených detí.
- Napriek tomu, že pre niektoré programy neboli stanovené kvantitatívne ciele, zistilo sa, že príslušné opatrenia zvýšili počet detí, ktoré využívajú príslušné služby alebo navštevujú príslušné zariadenia. Napríklad v prípade programov financovaných z grantov EHP v Litve sa výrazne zvýšil počet ohrozených detí navštevujúcich centrá dennej starostlivosti a znížila sa pravdepodobnosť detí zverených do náhradnej starostlivosti. Tieto programy mali pozitívny vplyv aj na rozvoj verejných služieb pre ohrozené deti. V prípade programov financovaných Svetovou bankou došlo k zvýšeniu počtu rómskych detí v rámci služieb predškolského vzdelávania a starostlivosti.
- Sledované programy mali pozitívny vplyv aj na životy týchto detí. Napríklad v prípade programov financovaných z fondu FEAD existujú dôkazy o tom, že deti majú lepší prístup k lekárskej starostlivosti, učia sa nemčinu, chodia do materskej školy a zúčastňujú sa na športových a voľnočasových aktivitách. V prípadovej štúdii analyzujúcej finančné prostriedky EÚ na riešenie bezdomovectva a vylúčenia z bývania sa uvádza aj zlepšenie zdravia a pohody detí, ako aj lepšie výsledky vo vzdelávaní.
- V niektorých prípadoch pozitívny vplyv presiahol cieľovú skupinu a zasiahol aj ďalšie zraniteľné deti. Napríklad v prípadovej štúdii o integrácii detí utečencov a migrantov do gréckeho vzdelávacieho systému sa uvádza zvýšenie počtu ranných „prijímacích tried“, takže program uľahčil prístup ostatným zraniteľným skupinám detí k vzdelávaniu.
- Zdá sa, že viaceré sledované programy boli prospešné aj pre zvyšok rodiny, a to najmä pre rodičov. Napríklad v prípade detských domovov Bezpečný štart v Maďarsku sa posilnili kompetencie rodičov a v prípade fondov EÚ zameraných na riešenie bezdomovectva a sociálneho vylúčenia sa zlepšilo postavenie rodičov v oblasti zamestnanosti.
- Okrem toho programy zlepšili spoluprácu medzi zainteresovanými stranami, ako sa uvádza v mnohých prípadových štúdiách. Zdá sa, že najmä flámsky program financovaný z fondu AMIF zlepšil vzťahy medzi všetkými zainteresovanými stranami a zmenil spôsob, akým učitelia uvažovali o rodičoch detí, na ktoré bol program zameraný, a o význame ich zapojenia do programu.
Z prípadových štúdií jasne vyplýva, že programy musia byť správne navrhnuté a prispôsobené potrebám, aby mali pozitívny vplyv na deti, ktorým sú určené. Jedným z dôvodov úspechu detských domovov Bezpečný štart v Maďarsku je napríklad to, že program bol vedecky podložený, t. j. bol starostlivo naplánovaný odborníkmi a bol založený na dôkazoch. Flámsky program financovaný z fondu AMIF bol úspešný vďaka implementácii akčných plánov prispôsobených miestnym potrebám, zatiaľ čo strategické hodnotenie individuálnych potrieb vysvetľuje väčšinu úspechov fondov EÚ pri riešení bezdomovectva a vylúčenia z bývania.
Zdá sa, že kľúčom k úspechu programov je aj zapojenie rodičov. Zdôraznila to polovica z ôsmich prípadových štúdií. Napríklad preskúmanie flámskeho programu financovaného z fondu AMIF ukázalo, že je nevyhnutné zapojiť rodičov do programu ešte pred nástupom detí do školy a organizovať pravidelné stretnutia s rodičmi s cieľom posilniť siete rodičov a posilniť vzájomnú dôveru. Dôležité sú aj informačné kampane zamerané na rodičov, ako sa uvádza v hodnotení projektu Svetovej banky vo východnej Európe.
Ďalším kľúčovým prvkom úspechu je kvalifikácia zamestnancov pracujúcich so znevýhodnenými deťmi. Napríklad v rámci grantového programu EHP v Litve sa podarilo rozvíjať kompetencie zamestnancov a poskytovať školenia pre prácu so znevýhodnenými deťmi, čo bolo zdrojom úspechu. Preskúmanie projektu Svetovej banky vo východnej Európe tiež ukazuje, že práca v teréne a pomoc vyškolených zdravotníckych alebo vzdelávacích mediátorov z komunity vedú k pozitívnym výsledkom.
Štvrtým faktorom, ktorý zrejme stojí za úspechom programov, je úzka spolupráca medzi zainteresovanými stranami a zapojenie miestnych aktérov. Napríklad pozitívne výsledky flámskeho programu financovaného z fondu AMIF sa čiastočne vysvetľovali spoluprácou medzi miestnymi sociálnymi organizáciami a školami. V hodnotení grantového programu EHP v Estónsku sa zdôrazňuje skutočnosť, že jedným zo zdrojov úspechu boli silné väzby medzi ústrednou úrovňou a miestnymi úrovňami vytvorením regionálnych podporných a koordinačných jednotiek pri Estónskej rade sociálneho poistenia, ktoré nasmerovali národnú politiku v oblasti detí, mladých ľudí a rodín na miestnu úroveň. Podpora na vysokej úrovni bola spomenutá ako faktor úspechu aj v prípadovej štúdii o fondoch EÚ, ktoré sa zaoberajú bezdomovectvom a vylúčením z bývania.
Okrem toho preskúmanie projektu Svetovej banky vo východnej Európe zdôraznilo význam odstránenia poplatkov a skrytých výdavkov pre dosiahnutie pozitívnych výsledkov; a hodnotenie detských domovov Bezpečný štart v Maďarsku upozornilo na to, ako je dôležité dobré umiestnenie služieb pre znevýhodnené deti.
Napriek tomu sa v ôsmich prípadových štúdiách zaznamenali niektoré problémy, ktoré znížili vplyv programov na cieľové skupiny. Väčšina týchto problémov súvisí s koncepciou programov. Napríklad v prípade programu zameraného na deti utečencov a migrantov v Grécku boli oneskorenia spôsobené krátkym obdobím prípravy. Monitorovanie a následné opatrenia boli problematické aj v prípade tohto programu, ako aj v prípade programu financovaného z fondu FEAD v Nemecku. V prípade fondov EÚ, ktoré sa zaoberajú bezdomovectvom a vylúčením z bývania, boli hlásené problémy súvisiace s ťažkosťami pri realizácii a oneskorením pri prijímaní vnútroštátnych stratégií. Chýbajúci právny rámec a vnútroštátne politiky a zmeny v implementačných opatreniach obmedzili účinok projektu Svetovej banky vo východnej Európe.
Boli hlásené aj problémy s personálom. Napríklad nedostatok vyškolených zamestnancov a tlmočníkov obmedzoval účinnosť flámskeho programu financovaného z fondu AMIF, zatiaľ čo preskúmanie detských domovov Bezpečný štart v Maďarsku poukázalo na potrebu primeraných miezd s cieľom motivovať zamestnancov.
V niektorých prípadoch bolo ťažké dostať sa k najzraniteľnejším deťom. Napríklad program detských domovov Bezpečný štart nedokázal osloviť ľudí na samom dne maďarskej spoločnosti. V programe financovanom z fondu FEAD v Nemecku si rodičia často neboli vedomí výhod vzdelávania v ranom detstve a nie vždy privádzali svoje deti pravidelne.
Okrem toho bola v niektorých prípadoch narušená spolupráca medzi zainteresovanými stranami. V Grécku bola spolupráca medzi školami a „prijímacími/prípravnými triedami pre vzdelávanie utečencov“ niekedy zložitá, pričom niektorí rodičia v niekoľkých miestnych komunitách vyjadrili obavy o zdravie detí utečencov. V detských domovoch Bezpečný štart v Maďarsku dochádzalo ku konfliktom medzi rôznymi skupinami a rodinami, čo sťažovalo súčasné umiestnenie všetkých detí v domove.
Vplyv na využívanie dodatočných zdrojov pre cieľovú skupinu
Päť zo skúmaných programov bolo financovaných z finančných prostriedkov EÚ (najmä z fondu FEAD a fondu AMIF), ostatné boli financované z finančných prostriedkov EHP, Atlantic Philanthropies a Svetovou bankou. V prípade jedného programu (detské domovy Bezpečný štart v Maďarsku) financovanie, ktoré pôvodne pochádzalo z EÚ, prevzala maďarská vláda, čo spôsobilo množstvo problémov.
V mnohých prípadoch boli hlavným zdrojom financovania prostriedky EÚ alebo iné medzinárodné fondy, ale aj príspevky z vnútroštátnych zdrojov. Napríklad v prípade Iniciatívy na prevenciu a včasnú intervenciu, na ktorú Atlantic Philanthropies poskytla dve tretiny celkového financovania, poskytla írska vláda ďalšiu tretinu. V prípade podpory EÚ v oblasti bezdomovectva a vylúčenia z bývania bolo v praxi financovanie z Európskych štrukturálnych a investičných fondov vo väčšine členských štátov EÚ marginálne v porovnaní s vnútroštátnym a miestnym financovaním boja proti týmto problémom.
Vo viacerých prípadoch zohrali dôležitú úlohu obce. Napríklad v prípade grantov EHP v Litve prispeli obce finančne aj poskytnutím priestorov. Viaceré obce poskytli finančné prostriedky aj na podporu programu financovaného z fondu FEAD v Nemecku a programov na riešenie bezdomovectva a vylúčenia z bývania. V prípade flámskeho programu financovaného z fondu AMIF obce poskytli zamestnancov alebo zdroje na jeho pokračovanie.
Väčšina programov okrem toho získala ďalšie finančné prostriedky od podnikov, charitatívnych organizácií a v niektorých prípadoch od širokej verejnosti (napr. grantový program EHP v Litve), iných medzinárodných organizácií a mimovládnych organizácií (napr. programy na integráciu detí utečencov a migrantov do vzdelávacieho systému v Grécku) alebo od škôl (napr. flámsky program financovaný z fondu AMF).
Dodatočné zdroje pre cieľové skupiny detí sa získali najmä vtedy, keď národné vlády alebo miestne samosprávy prejavili záujem a priamo sa zapojili do programov. Napríklad v prípade detských domovov Bezpečný štart v Maďarsku pomohlo financovania z vnútroštátnych zdrojov vďaka tomu, že národná vláda mala za cieľ rozšíriť a posilniť kvalitné vzdelávanie v ranom detstve a že model týchto detských domovov zodpovedal vládnej politike. Vo flámskom programe financovanom z fondu AMIF mala miestna samospráva vedúcu úlohu v iniciatíve „živých laboratórií“, čo jej umožnilo lepšie využiť dodatočné zdroje.
Získavanie dodatočných finančných prostriedkov bolo ľahšie aj vtedy, keď to bolo súčasťou stratégie financovania programu, ako napríklad v prípade Iniciatívy na prevenciu a včasnú intervenciu v Írsku. Investície do fázy plánovania a navrhovania programu taktiež zvýšili pravdepodobnosť, že program bude mať vplyv, čo následne uľahčilo získanie ďalších finančných prostriedkov. Okrem toho začlenenie požiadavky na prísne hodnotenie pomohlo manažérom programov získať dodatočné zdroje, pretože im to umožnilo prezentovať dosiahnutý vplyv.
V niektorých prípadoch však boli zaznamenané prekážky pri získavaní dodatočných finančných prostriedkov, ktoré súviseli s obmedzenými rozpočtami obcí v súvislosti s programom financovaným z fondu FEAD v Nemecku a s hospodárskou krízou, ktorá obmedzila štátne rozpočty v Írsku, Grécku a v niektorých krajinách vo východnej Európe. Administratívna štruktúra v Írsku, kde sú funkcie týkajúce sa detí rozdelené medzi rôzne vládne rezorty, tiež komplikovala situáciu, pretože program musel hľadať podporu z viacerých rôznych zdrojov.
Okrem toho prerušenie financovania, keďže zodpovednosť za financovanie prechádzala z jedného zdroja na druhý, spôsobilo problémy projektu Svetovej banky vo východnej Európe. Podobne potenciálne zníženie alebo ukončenie financovania z prostriedkov EÚ ohrozilo pokračovanie programu zameraného na deti utečencov a migrantov v Grécku a programu financovaného z fondu AMIF vo Flámsku. V prípade detských domovov Bezpečný štart v Maďarsku nahradenie financovania EÚ vnútroštátnymi zdrojmi znamenalo, že sa značne znížil objem prostriedkov, čo viedlo k zníženiu počtu externých odborníkov zapojených do programu. To tiež viedlo k tomu, že detské domovy boli súčasťou príliš byrokratického systému, ktorý od nich vyžadoval dodržiavanie často iracionálnych predpisov, čo takmer znemožňovalo poskytovanie nízkoprahových služieb. Okrem toho, keďže štátne finančné prostriedky neboli vypočítané na základe počtu obyvateľov, nezvyšovali sa s rastúcim počtom detí zapojených do programu.
Vplyv na vnútroštátne (a regionálne) politiky a programy
Zdá sa, že väčšina programov financovania mala obmedzený vplyv na stimuláciu zlepšovania vnútroštátnych a regionálnych politík.
Výnimkou je program EHP v Estónsku, kde sa súčasne s programom aktualizovali vnútroštátne stratégie a predpisy a vytvoril sa účinnejší právny a organizačný rámec pre ohrozené deti a mládež. Zdá sa, že Iniciatíva na prevenciu a včasnú intervenciu mala významný vplyv aj na vnútroštátnu politiku v Írsku, kde boli kľúčové aktivity začlenené do hlavného prúdu, ale tento proces bol pomalý.
V prípade fondov EÚ, ktoré sa zaoberajú bezdomovectvom a vylúčením z bývania, bol projekt Housing First (Bývanie na prvom mieste) v Brne prvou randomizovanou kontrolovanou štúdiou v sociálnej politike, ktorá sa uskutočnila v Českej republike, čo viedlo k väčšiemu spoliehaniu sa na politiku založenú na dôkazoch a zameranie sa na výsledky, a tento projekt sa stal vzorom pre ostatné mestá.
V Grécku program zameraný na deti utečencov a migrantov podnietil zriadenie útvaru na ministerstve školstva, ktorého úlohou je koordinácia a monitorovanie vzdelávania detí utečencov, čo by mohlo viesť k systematickému monitorovaniu všetkých činností týkajúcich sa vzdelávania detí utečencov a migrantov. Uvidíme však, či grécke orgány využijú doterajšie skúsenosti získané v rámci programu na vypracovanie strategického akčného plánu v tejto oblasti.
Väčšine programov sa podarilo zvýšiť informovanosť a zmeniť prístup inštitúcií k znevýhodneným deťom. Napríklad grantový program EHP v Litve zlepšil pochopenie regionálnych politikov a riadiacich pracovníkov o poskytovaní služieb deťom v sociálnom ohrození. Program financovaný z fondu FEAD v Nemecku poukázal na problémy novoprichádzajúcich občanov EÚ a ich detí a na opatrenia na podporu ich integrácie. Koncepcia vzdelávania a starostlivosti o deti v ranom veku sa v Maďarsku stala všeobecne známou a po zavedení programu detských domovov Bezpečný štart získala dlhodobú politickú podporu. Podobne sa filozofia prevencie a včasnej intervencie rozšírila aj v Írsku po spustení Iniciatívy na prevenciu a včasnú intervenciu.
Ponaučenie pre programy financovania z prostriedkov EÚ
V tejto časti uvádzame poznatky, ktoré možno vyvodiť z preskúmaných programov pre budúce využívanie finančných prostriedkov EÚ na pomoc zraniteľným deťom. Súvisia s navrhovaním programov, ich realizáciou, monitorovaním a hodnotením, ako aj s ich financovaním.
Navrhovanie programov
- Programy by mali byť riadne naplánované a navrhnuté. Mali by vychádzať najmä z predchádzajúcich skúseností, preukázanej účinnosti a osvedčených zásad a v ideálnom prípade z predbežného hodnotenia vplyvu.
- Programy by mali mať strategický a integrovaný prístup, ktorý kombinuje mäkké a tvrdé opatrenia, rozvoj stratégií s pracovnými nástrojmi, investície do budovania kapacít a zvyšovania povedomia zamestnancov a zapojenie ďalších organizácií a v niektorých prípadoch aj regionálnych politikov.
- Programy by mali byť prispôsobené miestnym a individuálnym potrebám a okolnostiam, čomu by mohlo pomôcť zapojenie zainteresovaných strán do fáz navrhovania a realizácie programov. Na tvorbe programov by sa mali podieľať najmä agentúry sociálnej starostlivosti a iné služby, ktoré dobre poznajú cieľovú skupinu.
- Programy by mali poskytovať služby spôsobom, ktorý deti nestigmatizuje a neodrádza od prístupu k nim. Mal by byť tiež dostatočný počet dostupných miest.
- Programy by mali byť do určitej miery flexibilné a mali by sa pravidelne prispôsobovať meniacim sa požiadavkám, kontextu, legislatíve a podmienkam na makroúrovni.
- Keďže na zabezpečenie úspechu programov je nevyhnutný politický záväzok, ako potenciálni partneri programov by mali byť čo najskôr oslovení tvorcovia politík. Okrem toho by sa mali určiť spoločné ciele s verejným sektorom.
Realizácia programov
- Realizácia programov by sa mala zabezpečiť zvýšením administratívnych kapacít a zapojením inštitúcií, najmä na miestnej a regionálnej úrovni.
- V programoch by sa mala podporovať účasť rodičov, ako aj kompetentného personálu, ideálne z tej istej komunity ako deti, ktorým je program určený. Tí by mali byť pravidelne školení a mali by dostávať slušnú odmenu. Najmä na začiatku programov je nevyhnutná osvetová práca.
Monitorovanie a hodnotenie programov
- Malo by sa vykonať predbežné, priebežné a následné hodnotenie vplyvu, ktoré by mohlo byť podmienkou financovania zo strany EÚ.
- Od žiadateľov by sa tiež mohlo vyžadovať, aby do svojich rozpočtov výslovne zahrnuli náklady na monitorovacie a hodnotiace činnosti. Mohli by byť tiež požiadaní, aby do svojho plánu monitorovania a hodnotenia zahrnuli spôsob, akým plánujú zbierať požadované údaje bez toho, aby bolo ohrozené súkromie najzraniteľnejších detí a ich rodičov.
- Mohli by sa rozšíriť príklady osvedčených postupov.
Financovanie programov
- Programy by mali byť financované z viacerých zdrojov, čo by umožnilo čo najefektívnejšie využitie tak prostriedkov EÚ, ako aj vnútroštátnych prostriedkov.
- Do legislatívnych návrhov pre viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027 by sa mal zahrnúť lepší prístup založený na právach, pričom v rámci strategického a monitorovacieho rámca by sa tematické zameranie malo týkať detí.
- V nariadeniach o fondoch EÚ by sa mala zaviesť väčšia flexibilita, aby bol na podporu oprávnený širší okruh opatrení, ktoré by zodpovedali konkrétnym a naliehavým potrebám príslušných programov. Programy by mali mať dve fázy, na ktoré by sa mali vyčleniť primerané, samostatné finančné prostriedky. Prvá fáza by zahŕňala všetky prípravné činnosti, ako je plánovanie, verejné obstarávanie, nábor zamestnancov a zavedenie opatrení na monitorovanie a hodnotenie. Druhá fáza by mala zahŕňať realizáciu programu.
- Menší počet programov a väčšie finančné prostriedky by zvýšili potenciálny vplyv programov a znížili súvisiace náklady na ich riadenie.
- Mala by sa zabezpečiť budúca udržateľnosť programov. Ak sa projekty po skončení financovania EÚ nepodarí udržať, väčšina ich účinkov časom zanikne. EÚ by mala povzbudzovať členské štáty, aby pokračovali v takýchto projektoch prostredníctvom budovania politickej podpory a prijímania právnych predpisov, ktoré sú potrebné pre ďalšie fungovanie zavedených služieb.
Celú správu Feasibility Study for a Child Guarantee (Štúdia uskutočniteľnosti záruky pre deti) nájdete na webovej stránke: https://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=22869&langId=en