Zaškolenie a podpora detí zo sociálne znevýhodneného prostredia

18. septembra 2020
| Vzdelávanie

V súčasnej dobe sa hľadajú stále nové možnosti pre vytvorenie lepších podmienok pre kvalitnú prípravu na vzdelávanie rómskych a ďalších detí zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP), najmä v kľúčovom čase ich vývinu – pred vstupom do školy. Výskumy zistili, že na výkony týchto detí vplývajú mnohé závažné činitele, a to predovšetkým: socio-ekonomický status rodiny, vplyv a úroveň rodičovskej výchovy, úroveň predškolskej výchovy, návšteva nultého ročníka, ale aj pomoc ďalších odborníkov vo výchovno-vzdelávacom procese, ktorými sú školský psychológ, špeciálny pedagóg a v neposlednom rade aj asistent učiteľa. Príspevok prináša informácie o možnostiach práce s rómskymi a inými deťmi zo sociálne znevýhodneného prostredia na Slovensku.

Kľúčové slová: rómske a iné deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, školský psychológ, nultý ročník, špecifiká žiaka zo SZP.

Problémy pri vzdelávaní a zaraďovaní detí do školy sú aktuálne vo všetkých krajinách s vyšším počtom minorít prichádzajúcich do školy z inojazyčného prostredia. Posudzovanie úrovne rozumového, osobnostného, sociálneho, rečového a emocionálneho vývinu detí psychológmi pred ich vstupom do školy sa napríklad u nás realizuje psychologickými testami. Tieto testy sú v štátnom jazyku a obsahujú typy úloh, ktoré nie sú deťom z rodín s bežnou starostlivosťou a deťom, ktoré navštevovali materskú školu, neznáme.

Deti, ktoré majú málo podnetov k rozvoju všeobecných schopností a špecifických zručností, deti z inojazyčného prostredia a zaostalejších rómskych rodín často zlyhávajú v testoch a javia sa ako „nezrelé“ na zaškolenie, resp. ich výsledky sú pomerne často na úrovni subnormy. Viaceré štúdie (Farkašová, E. 2007, Hennelová, K. 2007, Dočkal, V. Kopčanová, D. Farkašová, E.,2007) uvádzajú, že deti, ktoré nemali pred začiatkom školy vo svojom prostredí dostatok spoločensko-kultúrnych stimulov, resp. neabsolvovali predškolskú prípravu, mávajú neskôr problémy so zvládnutím požiadaviek školy a naopak.

Príčiny nedostatočnej spôsobilosti pre zaškolenie môžu byť u sociálne znevýhodnených detí rôzne, často sú až multifaktorovo podmienené. Všeobecne ich však môžeme rozdeliť do troch základných skupín:

Neznalosť jazyka (neporozumenie inštrukciám, neschopnosť primerane verbálne reagovať, deti sa doma dohovárajú rómsky, prípadne miestnym dialektom) Rómske dieťa ovláda v slovenskom jazyku pri vstupe do školy okolo 400-800 slov, pričom slovenské dieťa až 2000 – 3000 slov. Oficiálne dáta o počte rómskych detí, ktoré neovládajú slovenský jazyk neexistujú. Predbežné odhady však poukazujú na fakt, že približne 60 % Rómov ovláda rómsky jazyk a používa ho ako bežný prostriedok komunikácie.
Mentálny deficit – príčinou mentálnej retardácie môžu byť dedičné a genetické zmeny, mozgové chyby a poruchy, kŕčové stavy, chyby látkovej premeny, pozápalové, ale aj degeneratívne zmeny (zanikanie mozgových buniek). Aj nesprávna výchova, či zlý vplyv prostredia, týranie dieťaťa môžu zapríčiniť zaostávanie ľahkého až stredného stupňa, ktoré charakterizuje znížená inteligencia a spomalený vývin psychických funkcií (poruchy myslenia, pamäti, učenia, spomínania, spoločenských kontaktov a správania), ale aj fyzických schopností. Matky týchto detí spravidla málo rešpektujú plán diagnostického a liečebného postupu a liečebnej rehabilitácie, pri ktorých možno predísť zaostávaniu, neabsolvujú skríningové (odhaľujúce) vyšetrovania krvi novorodencov zisťujúce stav štítnej žľazy a poruchy metabolizmu fenylalanínu, ale aj iné poruchy látkovej výmeny, ktoré bez liečby viedú k mentálnej retardácii.
Výchova v prostredí inej kultúry s hodnotami a postojmi odlišnými od tých, ktoré prevládajú v majoritnej spoločnosti. Takéto deti sa výrazne líšia od detí z rodín s priemernou starostlivosťou, alebo tých, ktoré absolvovali prípravu v predškolských zariadeniach.

Štýl výchovy v rómskej rodine napríklad charakterizujú tieto znaky:

Základom výchovy je dôraz na voľnosť a slobodu dieťaťa.
Výchova v rodine je kolektivistická, nevychováva individuálnu osobnosť, ale člena kolektívu.
Domáca príprava na školu nie je sprevádzaná enormným úsilím ani prílišnou snaživosťou, nakoľko rodič väčšinou neprejavuje o školu záujem.
Rodina dieťa chráni, zároveň ho však aj obmedzuje.
Rodina odovzdáva dieťaťu rómsku kultúru, jej hodnoty, normy, vzorce správania, ktoré sú však niekedy aj v rozpore s kultúrnymi normami väčšinovej spoločnosti (napríklad oklamať niekoho alebo vziať niečo „gadžovi“, t j. príslušníkovi majority sa nevníma ako priestupok, ale ukážka rómskej šikovnosti a ľstivosti.)

Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie sa nedávno okrem iných výskumných aktivít zaoberal aj reintegráciou sociálne znevýhodnených detí zo špeciálnych škôl do štandardných škôl. Uvedená úloha nadväzovala na rovnomennú úlohu podporenú grantom PHARE programu a na ktorej participovali aj odborníci z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V rámci tejto úlohy bola vytvorená batéria testu nazvaného RR- skríning. Ide o diferenciálnu metodiku na vylúčenie mentálnej retardácie u detí vo veku od 6-10 rokov. Ďalším krokom na poli výskumnej práce VÚDPaP bola štandardizácia holandského testu SON-R 2,5-7 – neverbálneho testu pre predškolské deti, v záujme získania objektívnej informácie o rozumovej úrovni dieťaťa, pomocou kultúrne nezávislej psychodiagnostickej pomôcky.

Aj štandardizačný výskum testu SON–R 2 1/2-7 na Slovensku potvrdil, že rozdiely medzi výkonmi rómskych a nerómskych detí boli viac späté s účinkami stimulácie v socio-kultúrnom prostredí, než etnickým pôvodom. (Dočkal,V.- Kopčanová, D.- Farkašová, E, 2009). Pravdou však je, že skúmané deti boli práve tie, ktoré navštevovali predškolské zariadenie. Pri skúmaní školskej pripravenosti detí so SZP v predškolskom veku sa v odbornej praxi využíva aj ŠP-I (Test školskej pripravenosti na individuálnu administráciu; E. Farkašová, V. Dočkal a kol., 2015). Uvedená metodika je vytvorená na identifikovanie dosiahnutej vývinovej úrovne v jednotlivých oblastiach významných v začiatkoch edukácie v základnej škole. Po obsahovej i formálnej stránke zohľadňuje socio-kultúrne špecifiká rómskych detí zo SZP. Umožňuje identifikovať silné a slabé stránky dieťaťa v záujme nastavenia vhodných edukačných podmienok.

Deťom, ktoré neabsolvovali predškolskú prípravu pred vstupom do školy môže však významne pomôcť aj tzv. nultý ročník základnej školy. Jeho úlohou je v priebehu jedného školského roka akcelerovať vývin dieťaťa tak, aby dieťa po jeho absolvovaní bolo schopné začleniť sa do výchovno-vzdelávacieho procesu a zvládlo požiadavky prvého ročníka základnej školy. Zriadenie nultého ročníka vychádza z potreby pomôcť deťom, ktoré pochádzajú zo sociálne a výchovne nedostatočne podnetného prostredia alebo nenavštevovali predškolské zariadenie a z rozličných dôvodov majú odloženú povinnú školskú dochádzku. Jednou z možností ako zlepšiť vzdelávanie detí, ktoré žijú v sociálne znevýhodnenom prostredí je spoznať ich vnútorné zdroje a kapacity pre svoj ďalší vývin. Napomôcť tomu by mali aj psychológovia, ktorí prostredníctvom kvalitných štandardizovaných testových pomôcok a kultúrne relevantných testov zisťujú úroveň rozumových schopností týchto detí. Ukazuje sa, že používanie doterajších psychodiagnostických pomôcok nestačí a je potrebné hľadať a využívať špecifické nástroje na skúmanie a poznanie rôznych dimenzií osobnosti dieťaťa, ale aj vyvinúť ďalšie testy, ktoré by boli viac kultúrne citlivé.

Je známe, že už v predškolskom veku, kedy väčšina detí absolvuje predškolskú prípravu v prostredí materskej školy, resp. vyrastá a je vychovávaná v podnetnom socio-kultúrnom prostredí, u mnohých rómskych detí absentuje akákoľvek cielená predškolská príprava. Podľa ostatných prieskumov iba približne 5- 6 % týchto detí navštevuje materskú školu. Naopak, v popredí je sociálna zanedbanosť a z toho vyplývajúca nepripravenosť na školu, podporená silným nezáujmom o zaškolenie. Častokrát sú dokonca deti z rómskych rodín rodičmi inštruované, aby nekomunikovali, resp. predstierali mentálnu retardáciu a neznalosť slovenského jazyka.

Jeden z výskumov, výsledky ktorého sú zverejnené v publikácii Vzdelávanie Rómov (Valachová, a kol. 2002) poukazuje na významné zlepšenie mentálnych schopností detí navštevujúcich predškolské zariadenia v porovnaní s deťmi, ktoré ich nenavštevujú. K rovnakým záverom sme prišli aj my pri skúmaní troch skupín detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a zistili sme, že rozdiel medzi deťmi, ktoré neabsolvovali predškolskú prípravu a tými, ktoré túto prípravu absolvovali v MŠ, je štatisticky významný. (Kopčanová, D., 2009)

V ranom školskom veku je u rómskych detí a ďalších detí zo sociálne znevýhodneného prostredia typická absencia prípravy na vyučovanie, celkový nezáujem o učenie a záškoláctvo i časté prepadávanie. Vzhľadom na to, že v špeciálnych školách na Slovensku (najmä v školách zameraných na pomoc mentálne postihnutým deťom) sa nachádza podstatná väčšina detí rómskeho etnika (približne 60-70%), mohlo by sa zdať, že existuje určitá zaujatosť, ktorá ústi až do diskriminačných praktík vo vzdelávaní rómskych detí. Avšak mnohé z týchto prípadov sú skôr dôsledkom sociálnej deprivácie rómskych detí, čiže tu nejde o diskrimináciu na etnickom základe. Vo všeobecnosti však možno konštatovať, že mnohé prípady by bolo možné riešiť inak, keby vzdelávací systém na Slovensku bol lepšie pripravený na vzdelávanie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Je zrejmé, že súčasná, viac menej “tradičná” škola nedokáže úspešne čeliť problémom kultúrne a sociálne znevýhodnených detí. Ani nový školský zákon, nezohľadňuje špeciálny prístup pri vzdelávaní týchto detí. Žiadalo by sa stanoviť nevyhnutnosť vzdelávania učiteľov v oblasti výchovno-vzdelávacej práce s etnickými menšinami a deťmi zo sociálne znevýhodneného prostredia. Bolo by veľmi vhodné, keby sa multikultúrna výchova čo najskôr stala významnou súčasťou učebných osnov a súčasťou vzdelávania učiteľov.

Veď prvý, kto prichádza v škole do kontaktu s týmito deťmi, je práve učiteľ. Aby jeho práca v triede bola efektívna, musí byť silnou, emocionálne, morálne aj psychicky vyrovnanou osobnosťou. Mal by v deťoch vzbudzovať prirodzený rešpekt, mal by byť zdravo autoritatívny, sebavedomý, dôkladný, cieľavedomý, dôrazný, spravodlivý, primerane prísny, ale na druhej strane citlivý, vnímavý, láskavý, dobrosrdečný, priateľský, vľúdny, chápavý. Takáto vyzretá osobnosť učiteľa je prvotným impulzom pre jeho žiakov, že im nechce ubližovať ani ich diskriminovať, ale naopak, chce im pomôcť k získaniu vzdelania, uplatnenia v živote a zároveň ich chce zaangažovať do aktivít školy, aby mohli zažiť pocit úspešnosti.

Rozdiel medzi zvýhodnenými a znevýhodnenými deťmi je relatívne menej citeľný v predškolskom veku a začína nadobúdať zretelnejšie kontúry pri vstupe do 1. ročníka povinnej školskej dochádzky a v ďalších ročníkoch (Bloom, et al. 1965, Kopčanová, D. -Farkašová, E. 2003), kde sa nedostatky týchto detí v učení a správaní čoraz viac kumulujú.

Typické dieťa zo zanedbaného sociokultúrneho prostredia nedostalo potrebné zázemie pre svoje vzdelávanie. V jeho živote chýbalo systematické radenie skúseností, nevybudovalo si potrebné hygienické a kultúrne návyky, nedostalo sa mu informačných zdrojov a podnetov, ktorými je bežné dieťa odmalička obklopené (knihy, časopisy, domáca knižnica, počítač, atď.). Z toho dôvodu sa v jeho hierarchii potrieb nemohla objaviť ani túžba po informáciách, potreba pracovať čo najlepšie, snaha dokončiť úlohu a očakávať pochvalu. Domov takéhoto dieťaťa mu nedokázal poskytnúť bohatú jazykovú skúsenosť a správne modely reči s konštantnou spätnou väzbou od dospelých, čo je nevyhnutné pre adekvátny jazykový rozvoj.

Kvôli týmto nedostatkom sociálne znevýhodnené dieťa vstupuje do školy ochudobnené o vzorec primeraných, sociálne získaných zručností. Keď dieťa vstupuje do školy s takýmito hendikepmi a nedostatočnými skúsenosťami, stráca odvahu, motiváciu a jeho nedostatky sa ešte viac zvýrazňujú. V mnohých prípadoch to môže vyústiť do odporúčania na preradenie do špeciálnej školy , resp. zvýšenia počtu prepadávajúcich žiakov.

Preto sa v ostatnom čase začala týmto deťom poskytovať špecializovaná individuálna starostlivosť- či už prostredníctvom školského psychológa alebo školského špeciálneho pedagóga, najnovšie už aj sociálneho pedagóga. Školy, ktoré z akéhokoľvek dôvodu nemajú týchto odborníkov, využívajú odborné služby CPPPaP alebo CŠPP (centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, centrá špeciálno-pedagogického poradenstva ).

Ak chceme dosiahnuť zlepšenie výchovno-vzdelávacích výsledkov u rómskych a ďalších sociálne znevýhodnených detí, je vhodné zvoliť systémový, inkluzívny a multidisciplinárny prístup, ktorý predpokladá úzku spoluprácu všetkých odborných a pedagogických zamestnacov ktorí môžu prispieť k skvalitneniu výchovno-vzdelávacieho procesu v škole. Jasné pravidlá spolupráce pomáhajú sprehľadniť a skvalitniť odborné špeciálno-pedagogické a psychologické intervencie deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Medzi ne patria napríklad tieto kroky:

preskúmanie a pravidelné vyhodnocovanie sociálneho statusu žiakov;
pokiaľ je to možné čo najužšia a najčastejšia spolupráca s rodičmi;
pravidelné stretávanie sa odborného tímu (účasť riaditeľky školy, školského psychológa, školského špeciálneho pedagóga, triednych učiteľov, výchovného poradcu a asistenta učiteľa);
analýza výsledkov a zohľadnenie určitých špecifík správania sa žiakov v niektorých triedach so zvýšeným počtom sociálne znevýhodnených detí);
vypracovanie Pedagogickej diagnostiky dieťaťa, ktorá zachytáva jeho doterajší školský vývin a naznačuje školský problém. Toto tlačivo po vyplnení slúži školskému psychológovi ako podklad pre odborné vyšetrenie dieťaťa;
stanovenie individuálneho výchovno-vzdelávacieho plánu (IVVP), ak je dieťa vedené ako integrované dieťa so špecifickými výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP).

Ak učiteľ navrhne dieťa na odborné (psychologické, alebo špeciálno-pedagogické) vyšetrenie, mal by podľa možnosti dodržať tieto pravidlá:

pohovoriť si najprv s rodičmi dieťaťa, vysvetliť im dôvod návrhu na odborné vyšetrenie;
dať im podpísať súhlas s odborným vyšetrením;
vyplniť tlačivo Pedagogická diagnostika dieťaťa a Prihlášku na odborné psychologické vyšetrenie;
priložiť ďalšie dokumenty (t.j. správu od pediatra, neurológa, alebo správu z predchádzajúceho psychologického vyšetrenia);
požiadať o spoluprácu asistenta učiteľa, resp. sociálneho pedagóga, a to najmä v prípade ak rodičia s vyšetrením nesúhlasia, resp. súhlasia, ale z určitých dôvodov nemôžu dieťa na vyšetrenie osobne sprevádzať.

V spolupráci s vedením školy, vyučujúcimi a rodičmi, môže učiteľ požiadať školského psychológa o ďalšiu konkretizáciu a špecifikáciu práce so žiakom, zameranej na:

osobnostný vývin (kognitívny, sociálny, emocionálny) rómskych žiakov a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, zistenie úrovne ich schopností, myslenia, riešenie problémov a ďalšie možné ťažkosti v učení – konkrétne v písaní, čítaní, počítaní, učení sa cudzím jazykom;
zaraďovanie a preraďovanie týchto žiakov do špeciálnych škôl;
poznávanie predpokladov žiakov a študentov v oblasti všeobecných a špeciálnych intelektových schopností, osobnostných vlastností, motivácie výkonu a záujmov;
spolupodieľanie sa s výchovným poradcom na procese profesionálnej orientácie a voľby povolania žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, vypracovanie a realizáciu programov profesionálnej orientácie a voľby povolania, diagnostikovanie predpokladov z hľadiska vybranej profesie;
spolupodieľanie sa na integrácii žiakov so špeciálnymi potrebami v podmienkach štandardnej školy;
práca s deťmi zo sociálne a kultúrne menej podnetného prostredia prostredníctvom špeciálne pripravených rozvíjajúcich programov;
poznávanie žiakov neprospievajúcich a žiakov učiacich sa pod svoje možnosti, navrhovanie a v rámci svojej pôsobnosti účasť na realizácii priamych a nepriamych intervencií do výchovno-vzdelávacieho procesu a špeciálnych učebných a rozvíjajúcich programov pre nich;
poznávanie žiakov s problémami a poruchami v správaní a v spolupráci s triednymi učiteľmi podieľanie sa na tvorbe a realizácii intervenčných programov na modifikáciu nežiaduceho správania (priamymi intervenciami alebo intervenciami nepriamymi sprostredkovanými učiteľmi a rodičmi);
zapájanie sa aj do výučby predmetu etická výchova formou besied a interakčných programov;
rozvíjanie pozitívnej psychickej klímy v triedach, s osobitnou pozornosťou tam, kde je sústredených viac detí iného etnika.

Záver

Pri súčasnej náročnosti učebných osnov a celkovej situácii vo vzdelávacom systéme základných škôl mnoho rómskych detí zo sociálne znevýhodneného prostredia nie je schopných úspešne sa zapojiť do vzdelávacieho procesu bez adekvátnej pomoci a stimulácie svojho vývinu. Školy na predmestí veľkomesta majú pritom relatívne lepšie inkluzívne podmienky (technické, personálne, materiálne..a pod.) ako tie, ktoré sú lokalizované v menších mestách a obciach, kde nie sú možnosti začleniť tieto deti do riadnych základných škôl. V týchto prípadoch pomáha plniť náročné výchovno-vzdelávacie ciele v škole (rómsky) asistent učiteľa.

Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie v súčasnosti rieši Národný projekt: „Štandardizáciou systému poradenstva a prevencie pre inklúziu a úspech na trhu práce“, cieľom ktorého je vybudovať kvalitný inkluzívny systém zabezpečujúci efektívne poskytovanie odborného poradenstva všetkým znevýhodneným deťom, a teda aj deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia. V procese prípravy štandardov sú zohľadnené mnohé námety, návrhy, postrehy a dlhoročné skúsenosti odborníkov ktorí v daných prostrediach pracujú.Veríme, že tieto skúsenosti prispejú k riešeniu problémov rómskych detí v daných regiónoch a pomôžu zlepšiť dosiaľ nevyhovujúci systém vzdelávania detí a žiakov zo SZP a marginalizovaných rómskych komunít.

                 Phdr.Dagmar Kopčanová, PhD.

PhDr. Dagmar Kopčanová, PhD. pracuje vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave. V minulosti pôsobila dlhé roky v poradenstve a neskôr pracovala na projektoch týkajúcich sa metodického vedenia centier pedagogicko psychologického poradenstva prevencie. Bola tiež vedúcou štandardizačného výskumu zameraného na neverbálny inteligenčný test pre deti predškolského veku SON R 2-1/2-7. Celé roky sa venovala aj otázkam kvality vzdelávania detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a rôznym aspektom ich vývinu. Ako vedúca Sekcie pre výchovu a vzdelávanie SK UNESCO zorganizovala na Slovensku tri medzinárodné konferencie podporené z Participačného programu UNESCO zamerané na skvalitnenie výchovy a vzdelávania detí zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Literatúra:

BLOOM, B. et al.1965. Compensatory education for cultural deprivation. New York, Holt, Rinehart & Winston, 1965 ( together with A. Davis and R. Hess)

DOČKAL,V.- FARKAŠOVÁ, E.-KOPČANOVÁ, D. 2007. Výkony Rómskych detí v teste SON-R 2 1/2-7 In: Metanoia -harmónia človeka. 25.Psychologické dni, Trenčín. 7.9.2007, SPS, str. 402-406

FARKAŠOVÁ, E. 2007. Kresba postavy- indikátor všeobecného vývinu v detskom veku ? In: Metanoia -harmónia človeka. 25.Psychologické dni, Trenčín. 7.9.2007, SPS, str.374-378

HENNELOVÁ, K. 2007. Analýza výkonov rómskych detí v teste kognitívnych schopností. In: Metanoia -harmónia človeka. 25.Psychologické dni, Trenčín. 7.9.2007, SPS, str.389-392

HORŇÁK, L.2005. Rómsky žiak v škole. Prešov, Prešovská univerzita v Prešove, Pedagogická fakulta 2005, 357 Testcentrum : s.

KOPČANOVÁ, D. 2008. Zaškolenie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, alebo čo prezradil výskum. In: Já & my a oni. Psychologické dny 2008. Masarykova univerzita Fakulta sportovních studií, Českomoravská psychologická společnost. Brno 2009 (CD rom)

KOPČANOVÁ, D., FARKAŠOVÁ. 2003. Reintegrácia sociálne znevýhodnených detí zo špeciálnych do bežných základných škôl: potreby, možnosti, úskalia. Informačný bulletin pre pracovníkov PZ, VÚDPaP, č. 18/2003 , str. 2-7

ŠOTOLOVÁ E.., 2000. Vzdělávání Romů. 1. vyd. Praha Grada Publishing, 2000 ISBN 80-7169-528-9

TELLEGEN P.J., LAROS, J., KOPČANOVÁ, D., FARKAŠOVÁ, E., DOČKAL, V..2009. SON-R 21/2- 7 Neverbálny test inteligencie. Testová príručka a slovenské normy. Praha,: 2009

VALACHOVÁ, D, et al., 2002. Vzdelávanie Rómov a multikultúrna koexistencia , Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2002. , 205 s.

VALACHOVÁ, D. 2006. Učiteľ rómskych detí. In: Zvyšovanie úrovne socializácie rómskeho etnika prostredníctvom systémov vzdelávania sociálnych a misijných pracovníkov a asistentov učiteľa. UKF Nitra 2006, s. 234-241.