V poslednom čase sa čoraz častejšie objavuje vízia inkluzívnejšej Európy. A to najmä vzhľadom na zvyšujúcu sa úroveň spoločenskej nerovnosti a rastúcu rozmanitosť v rámci európskych krajín a medzi nimi. Kvalita vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve sa zároveň dostala do popredia politickej agendy na celom svete. To viedlo k všeobecnému konsenzu, že kvalitné vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve môže viesť k pozitívnym a spravodlivým výsledkom pre všetky deti. Vzhľadom na tieto súvislosti považuje Európska komisia (ďalej len „Komisia“) inklúziu za neoddeliteľnú súčasť kvalitného vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve (ďalej len „VSRD“). Zabezpečenie účinného prístupu ku kvalitnému VSRD pre všetky deti však zostáva naďalej výzvou, najmä pre deti zo znevýhodneného prostredia.
Čo je inkluzívne vzdelávanie?
Inkluzívne vzdelávanie úzko súvisí s myšlienkou sociálnej inklúzie, ktorá je základom Agendy OSN pre udržateľný rozvoj do roku 2030, ako aj Európskeho piliera sociálnych práv. Cieľom inklúzie vo vzdelávaní je naplniť základné ľudské právo na vzdelanie prostredníctvom riešenia a odstraňovania rôznych foriem diskriminácie vo vzdelávaní. Vo vzdelávaní sa diskriminácia vyskytuje vo viacerých smeroch, ktoré sa často prekrývajú. Rada Európy uvádza, že jednotlivci čelia vylúčeniu vo vzdelávaní z dôvodov svojho migračného pôvodu, znevýhodneného sociálno-ekonomického prostredia, zdravotného postihnutia a špeciálnych potrieb alebo výnimočného nadania. Odporúča, aby členské štáty EÚ poskytovali „potrebnú podporu všetkým žiakom podľa ich konkrétnych potrieb“.
Snahy o riešenie diskriminácie vo vzdelávaní boli v rôznych obdobiach chápané a realizované rôznymi spôsobmi. Toto úsilie malo najviditeľnejší vplyv na vzdelávanie detí so špeciálnymi potrebami a zdravotným postihnutím. Z tohto hľadiska sa inkluzívne vzdelávanie považuje skôr za širšiu reformu vzdelávania než iba za prispôsobenie individuálnych rozdielov systému. Inkluzívne vzdelávanie tiež predstavuje zabezpečenie prostredia, v ktorom sa rôzni žiaci učia spoločne, nie oddelene. Tento aspekt inklúzie odlišuje tento koncept od iných modelov, ako sú integrácia a mainstreaming (Rámček 1). Cieľom inkluzívneho vzdelávania ako takého – ako si ho predstavuje Európska agentúra pre špeciálne potreby a inkluzívne vzdelávanie (EASNIE) – je, aby „všetci žiaci akéhokoľvek veku mali zmysluplné a kvalitné vzdelávacie príležitosti vo svojej miestnej komunite spolu so svojimi priateľmi a rovesníkmi„.
Z inkluzívneho predškolského vzdelávania a starostlivosti môžu mať prospech všetky deti
Výskum ukázal, že inkluzívne programy predškolskej starostlivosti sú celkovo kvalitnejšie ako neinkluzívne programy. Tieto dôkazy spolu s hodnoteniami prípadových štúdií naznačujú úzku súvislosť medzi inklúziou a aspektmi kvality, ktoré podporujú pozitívne výsledky pre všetky deti.
Inkluzívne prostredie môže mať napríklad významný vplyv na celkovú pohodu a učenie detí. Pocit spolupatričnosti a prijatia úzko súvisí s touto pohodou, ktorá je zase predpokladom kvalitného učenia. Zameraním sa na hlasy detí a na podporou identity a sebaúcty by inkluzívne postupy mohli podporiť pozitívny pocit spolupatričnosti malých detí. Inkluzívne postupy môžu tiež podporovať úctu k ostatným. Rané detstvo je obdobím, keď si deti ešte nevytvorili silné stereotypy o iných ľuďoch. Prostredníctvom posilňovania pozitívnej interakcie s rovesníkmi s rôznymi schopnosťami a pôvodom majú inkluzívne zariadenia predškolskej výchovy a vzdelávania veľký potenciál rozvíjať sociálne kompetencie detí už od raného veku.
Jedným z bežných názorov na inkluzívne vzdelávanie je, že je prospešné len pre osoby so špeciálnymi potrebami alebo zo znevýhodneného prostredia. Práve naopak, výskum na žiakoch preukázal, že inkluzívne vzdelávanie môže byť prospešné pre všetkých žiakov, pokiaľ ide o študijné výsledky, správanie, sociálne výsledky, výsledky po ukončení stredoškolského štúdia, aj výsledky v oblasti zamestnanosti. Nedávna metaanalýza založená na štúdiách zo severoamerických a európskych krajín ukázala, že žiaci bez špeciálnych vzdelávacích potrieb dosahujú lepšie študijné výsledky, ak sa učia spolu so žiakmi so špeciálnymi vzdelávacími potrebami v tej istej triede. Na priame posúdenie účinnosti inkluzívneho predškolského vzdelávania a výchovy, a to nielen na neskoršie študijné výsledky, ale aj na pohodu a sociálne vzťahy s rovesníkmi a učiteľmi, bude potrebný ďalší podobný výskum inkluzívneho predškolského vzdelávania a výchovy.
RÁMČEK 1. KĽÚČOVÉ POJMY SÚVISIACE S INKLUZÍVNYM VZDELÁVANÍM.
Sociálne začlenenie je proces zlepšovania podmienok účasti v spoločnosti, predovšetkým pre znevýhodnené osoby, pomocou zlepšovania príležitostí, prístupu k zdrojom, možnosti sa vyjadriť a dodržiavania práv.
UNESCO definuje inklúziu vo vzdelávaní ako proces, ktorý pomáha prekonávať prekážky, ktoré obmedzujú prítomnosť, účasť a úspechy učiacich sa.
Ako vyplýva z definícií sociálnej inklúzie aj inklúzie vo vzdelávaní, inklúzia sa chápe ako „proces“, ktorého cieľom je znížiť prekážky v účasti. V tomto ohľade by inkluzívne prostredie predškolského vzdelávania a starostlivosti nemuselo nevyhnutne znamenať, že napríklad zastúpenie zraniteľných detí (napr. detí migrantov, detí so zdravotným postihnutím) je vyššie – skôr by to znamenalo, že sa neustále vynakladá úsilie o zníženie akýchkoľvek potenciálnych prekážok pre tieto deti, aby sa mohli zúčastňovať na učení a rozvoji v prostredí predškolského vzdelávania a starostlivosti.
Spravodlivosť znamená zabezpečiť, aby sa dbalo na férovosť – a to pokiaľ ide o príležitosti, prístup, zaobchádzanie aj výsledky – tak, aby sa vzdelávanie všetkých žiakov považovalo za rovnako dôležité.
„Integrácia“ a „mainstreaming“ sú pomenovania z predchádzajúcej terminológie a používajú sa v diskusii o činnostiach a opatreniach súvisiacich s inklúziou. Integrácia sa vzťahuje na prax umiestňovania niektorých žiakov označených ako tých so „špeciálnymi vzdelávacími potrebami“ do bežných vzdelávacích zariadení. Mainstreaming je prax vzdelávania žiakov, ktorí majú problémy s učením v bežných triedach počas určitých časových období na základe ich schopností. Oba pojmy naznačujú, že je potrebné, aby sa žiak prispôsobil už existujúcim štruktúram, postojom a nezmenenému prostrediu. Inklúzia sa naopak zameriava na schopnosť a ochotu samotnej školy transformovať svoj systém tak, aby vyhovoval rôznorodým potrebám a podporoval plnú zapojenie a účasť všetkých žiakov.
Príležitosti na začlenenie sa začínajú už v ranom detstve
Rané roky sú nielen kritickým obdobím pre vývin dieťaťa, ale z dôkazov je tiež zrejmé, že príležitosti na začlenenie (a naopak vylúčenie) sa začínajú už v ranom detstve. V európskych krajinách napríklad existujú značné sociálno-ekonomické rozdiely v miere zápisu detí do zariadení predškolského vzdelávania a starostlivosti už od útleho veku, pričom najnižšia miera zápisu do takýchto centier sa neustále zaznamenáva u detí z najnižších príjmových skupín. Deti, ktoré čelia viacnásobnému znevýhodneniu, deti migrantov/žiadateľov o azyl bez dokladov a rómske a kočovné deti sú tiež vystavené osobitnému riziku vylúčenia z predškolského vzdelávania a starostlivosti.
Je dôležité poznamenať, že nielen zápis do zariadení predškolského vzdelávania a starostlivosti, ale aj kvalita tohto predškolského vzdelávania a starostlivosti sa pravdepodobne líši podľa pôvodu detí. Ako príklad sa uvádzajú štúdie uskutočnené v Nemecku a v Austrálii, ktoré zistili, že deti z rodín s nízkym sociálno-ekonomickým postavením navštevujú centrá VSRD nižšej kvality. Toto zistenie môže platiť aj v iných krajinách: rodiny s deťmi vykazujú vyššiu príjmovú nerovnosť, čo môže byť znovu základ rozdielneho prístupu ku kvalitným službám VSRD, ak kvalitné VSRD nie je dostupné pre každého (Rámček 2).
Tieto zistenia sú znepokojujúce najmä vzhľadom na značné množstvo výskumných dôkazov o tom, že kvalita predškolskej výchovy a vzdelávania je pre učenie a rozvoj detí veľmi dôležitá, najmä tých zo znevýhodneného prostredia. Kvalitná predškolská výchova a vzdelávanie by napríklad mohla posilniť schopnosť detí využívať výhody neskoršieho vzdelávania a pomôcť im pri hladkom, bezproblémovom prechode do prostredia základného vzdelávania. V prípade detí so špeciálnymi potrebami patrí medzi výhody kvalitnej predškolskej výchovy a vzdelávania aj nižšia miera využívania špeciálneho vzdelávania, lepšia pripravenosť rodičov identifikovať a obhajovať práva svojich detí a dosiahnuť lepšie výsledky vo vývoji dieťaťa.
RÁMČEK 2. ROVNOVÁHA MEDZI VŠEOBECNÝM PRÍSTUPOM A CIELENOU PODPOROU
Inklúzia v predškolskom vzdelávaní a starostlivosti úzko súvisí so zásadou „progresívneho univerzalizmu„, ktorá je definovaná ako účinná rovnováha medzi univerzálnymi, teda všeobecnými a cielenými politikami. Na dosiahnutie inklúzie v predškolskom vzdelávaní a starostlivosti by všeobecné politiky mali zaručiť rovnosť prístupu k predškolskému vzdelávaniu a starostlivosti a kvalitným službám. Progresívny aspekt univerzalizmu spočíva v tom, že okrem všeobecnej politiky sa poskytuje cielená podpora pre obzvlášť zraniteľné podskupiny. V štúdii z roku 2014 mapujúcej politiky v oblasti chudoby detí v kontexte odporúčania Komisie z roku 2013 o investovaní do detí sa zistilo, že členské štáty EÚ s vysokou mierou chudoby detí majú problém nájsť rovnováhu medzi všeobecným a cieleným prístupom pri poskytovaní predškolského vzdelávania a starostlivosti. V tejto štúdii sa tiež navrhlo, aby sa progresívny univerzalizmus stal ústredným prvkom výmeny osvedčených postupov medzi členskými štátmi.
ZDROJ A LINK NA CELÚ SPRÁVU: European Commission, Directorate-General for Employment, Social Affairs and Inclusion, Strengthening the quality of early childhood education and care through inclusion, Publications Office, 2020, https://data.europa.eu/doi/10.2767/503255