Rané detstvo v marginalizovaných Rómskych komunitách je téma, ktorá častejšie na Slovensku rezonuje, v súčasnosti najmä s ranou starostlivosťou. Výskumný tím na Lekárskej fakulte sa zamýšľal, aké iné opatrenia okrem ranej starostlivosti by mohli zlepšiť šance najmenších rómskych detí na zdravý raný vývin. V rámci výskumnej štúdie RomaREACH (Research on Early Childhood in Marginalized Roma Communities, Výskum raného detstva v marginalizovaných rómskych komunitách, pozn.) realizovali štúdiu s 54 profesionálmi*kami. Išlo o odborníkov*čky z oblasti zdravotníctva, sociálnej práce, komunitnej práce, špeciálneho, predprimárneho a primárneho vzdelávania, podpory zdravia, sexuálnej výchovy, odborníci*čky na raný vývin a tvorcovia*kyne politík.
Opatrenia a intervencie
Profesionáli*ky hľadali pomocou metódy mapovania konceptov spoločne odpoveď na otázku „Čo je potrebné urobiť, aby sa vyrovnali šance detí z marginalizovaných rómskych komunít na zdravý vývin v ranom detstve v porovnaní s majoritnou populáciou?“. Najprv účastníci*čky prišli s 90 unikátnymi opatreniami , ktoré následne roztriedili do skupín podľa obsahu a významu a ohodnotili podľa naliehavosti a uskutočniteľnosti.
Na základe triedenia účastníkov*čiek bolo zvolené riešenie so 4 klastrami (skupinami) opatrení. Konkrétne išlo o tieto štyri skupiny opatrení: 1. Verejné zdroje inštrumentálnej podpory, 2. Zlepšovanie životných podmienok, 3. Kvalita a dostupnosť zdravotnej starostlivosti a 4. Komunitné intervencie zamerané na prenos kultúrneho kapitálu. Klastre (skupiny) opatrení sa nachádzajú v klastrovej mape (Obrázok 1). V každej skupine boli identifikované aj tzv. podtémy, ktoré sú uvedené v Tabuľke 1.
Tabuľka 1. Klastre opatrení a intervencií zameraných na zlepšovanie zdravia a vývinu v ranom detstve v MRK podľa profesionálok a profesionálov pracujúcich s cieľovou populáciou.
Číslo a názov klastra | Identifikované podtémy |
1. Verejné zdroje inštrumentálnej podpory | 1. Finančné a inštitucionálne rámce 2. Nástroje inštrumentálnej podpory |
2. Zlepšovanie životných podmienok | 1. Prístup k príjmu 2. Prístup k bývaniu 3. Prístup k základnej infraštruktúre |
3. Kvalita a dostupnosť zdravotnej starostlivosti | 1. Prenatálna starostlivosti 2. Perinatálna starostlivosť 3. Postnatálna starostlivosť 4. Pediatrická starostlivosť 5. Reprodukčné zdravie 6. Terénna zdravotná starostlivosť |
4. Komunitné intervencie zamerané na transfer kultúrneho kapitálu | 1. Komunitné intervencie zamerané na transfer kultúrneho kapitálu 2. Kým by mal byť vzdelávaný 3. Kde by sa toto vzdelávanie malo uskutočňovať 4. Ako by malo vzdelávanie prebiehať 5. Čo by malo byť obsahom vzdelávania. |
Výsledky hodnotenia naliehavosti a uskutočniteľnosti jednotlivých klastrov sú zobrazené prostredníctvom Klastrovej ratingovej mapy, (Obrázky 2 a 3). V Klastrovej ratingovej mape (Obrázky 2 a 3) značí viac vrstiev vyššie hodnotenie, teda väčšiu naliehavosť a väčšiu uskutočniteľnosť jednotlivých skupín opatrení. Účastníčky a účastníci považovali za najnaliehavejšiu skupinu opatrení reprezentovanú v klastri 2, teda Zlepšovanie životných podmienok. Najnaliehavejší klaster 2 bol zároveň podľa účastníčok a účastníkov najmenej uskutočniteľný. Ako najuskutočniteľnejší bol vnímaný klaster 4, Komunitné intervencie zamerané na transfer kultúrneho kapitálu, ktorý bol však hodnotený ako menej naliehavý.
Výsledky hodnotenia naliehavosti a uskutočniteľnosti jednotlivých opatrení sú zobrazené pomocou Go-Zone mapy (Obrázok 4). Súčasne sme identifikovali aj tzv. prioritné opatrenia, teda také, ktoré sú podľa účastníčok a účastníkov najnaliehavejšie a zároveň najľahšie uskutočniteľné (Obrázok 4 – pravý horný kvadrant označený zelenou farbou). Farba jednotlivých bodov poukazuje na klaster, ku ktorému dané opatrenie patrí. Dohromady bolo identifikovaných 27 opatrení, ktoré boli následne diskutované na interpretačnom stretnutí (Tabuľka 2). Interpretačná skupina sa zameriavalo na možnosti preklenutia bariér a navýšenia kapacít tam, kde sú momentálne nedostatočné. Zároveň uvádzala príklady dobrej praxe pre jednotlivé opatrenia a zdôrazňovala dôležitosť medzisektorovej spolupráce.
Tabuľka 2 – Zoznam prioritných návrhov opatrení
| Číslo klastru | Číslo návrhu | Znenie návrhu opatrenia |
| 3. | 9. | Zabezpečiť reálnu zdravotnú starostlivosť v obvodných pediatrických ambulanciách. Veľa detí z MRK nie je v sledovaní pediatra a zdravotné problémy ich rodičia riešia cestou pohotovostí. Prevencia u nich nie je dostupná. |
| 4. | 12. | Vytvoriť vzdelávacie programy pre odborníkov poskytujúcich ranú starostlivosť. |
| 2. | 20. | Realizovať mediálne kampane zamerané na zmenu postojov majority voči MRK, scitlivovanie verejnej mienky, kritické myslenie, hoaxy a dezinformácie. |
| 3. | 22. | Zlepšiť dostupnosť antikoncepcie. |
| 3. | 25. | Rómsky asistent v každej nemocnici, ako spojovací most medzi MRK a personálom. |
| 3. | 30. | Dôkladnejšia práca s matkami v poradniach, napr. prostredníctvom zdravotných sestier. |
| 1. | 32. | Posilnenie kapacít vyškolených sociálnych pracovníkov a pracovníčok v teréne, ktorí́ poznajú́ zvyky, kultúru a mentalitu MRK. |
| 3. | 34. | Zabezpečiť asistentky v pôrodniciach, ktoré by podali informácie k prvej starostlivosti o dieťatko, laktačné poradenstvo, životospráve. |
| 3. | 35. | Pracovať s pediatrami, podporovať realizáciu skríningov, odosielanie k špecialistom pri podozreniach na vývinové oneskorenia. |
| 3. | 38. | Podporovať prítomnosť zdravotníckych asistentov v MRK a ich spoluprácu s pediatrami, aby zaškoľovali matky v oblasti správneho rozoznávania potreby návštevy obvodného lekára a volania záchrannej služby, o správnom podávaní a dávkovaní liekov, prvej pomoci pri život ohrozujúcich stavoch a o potrebách dieťaťa. |
| 4. | 45. | Učiť príslušníkov MRK hospodáriť s peniazmi, zvyšovať ich finančnú gramotnosť a učiť ich samostatnosti. |
| 3. | 48. | Zabezpečiť prístup rómskych detí k lepšej preventívnej starostlivosti, ktorá odfiltruje vrodené problémy, s ktorými sa dá začať okamžite pracovať. |
| 4. | 53. | Individuálna podpora, vzdelávanie a osveta v domácnostiach tehotných žien v oblasti starostlivosti o vlastné zdravie a zdravie ešte nenarodeného dieťaťa (zdravý životný štýl, užívanie návykových látok) s využitím zážitkových metód. |
| 4. | 55. | Vzdelávacie stretnutia – besedy, prednášky, zaujímavé aktivity pre tehotné ženy a budúcich otcov z MRK (napr. v spolupráci s Asistentami Podpory Zdravia) za aktívnej účasti detského lekára a gynekológa zameraných na prenatálnu starostlivosť žien, význam šestonedelia, starostlivosť o novorodenca, psychomotorický vývin, správnu výživu, hygienu. Praktické ukážky na spoločných stretnutiach. |
| 4. | 62. | Rozšíriť pôsobnosť komunitných centier, aby v nich mohli matky s deťmi tráviť čas ako alternatívu k predškolskému vzdelávaniu. |
| 4. | 64. | Vzdelávanie a osveta mladistvých o reprodukčnom zdraví na školách v spolupráci s asistentmi/kami podpory zdravia. |
| 4. | 65. | Vzdelávanie a osveta mladistvých o reprodukčnom zdraví v rámci komunitných centier. |
| 4. | 66. | Pripraviť programy vzdelávania, mentoringu a motivačné programy pre mladých zo základných škôl s cieľom ukázať alternatívu k skorému rodičovstvu. |
| 4. | 67. | Plošné vzdelávanie v oblasti pripravenosti na budúce rodičovstvo a o zdravom prenatálnom vývine. |
| 4. | 68. | Plošné vzdelávanie v oblasti reprodukčného zdravia zabezpečujúce prevenciu pred neželaným otehotnením, ale aj o pripravenosti na budúce rodičovstvo a zdravom prenatálnom vývine. |
| 4. | 70. | Vytvoriť vzdelávacie programy pre rodičov vrátane otcov zamerané na starostlivosť o deti v ranom veku (s obsahom napr. podpora rodičovských kompetencií, starostlivosť, vývin, výživa, rozvoj detí bez finančne náročných vzdelávacích pomôcok, zážitkové učenie, citová väzba, prvky Montessori pedagogiky, čítanie a spievanie s deťmi, hra, kreslenie, výroba jednoduchých hračiek a pod.). |
| 4. | 71. | Podporovať rodičovské kluby, kde sa stretávajú rodičia ci už̌ na báze svojpomoci a podporujú sa vzájomne, vymieňajú si skúsenosti, alebo na báze podporných skupín s odborníkmi, typu pediatri, laktačné poradkyne, pracovníci centier včasnej intervencie. |
| 4. | 72. | Podpora a vzdelávanie rodičov o rodičovských zručnostiach, starostlivosti o dieťa a výžive dieťaťa terénnymi pracovníkmi v prirodzenom domácom prostredí. |
| 4. | 75. | Podporovať projekty, kde ženy priamo z komunity prichádzajú do rodín a pracujú s deťmi. |
| 4. | 76. | Zapájať do realizácie programov pre rodičov najmä ľudí́ z komunity, vrátane ich zaškoľovania a prípravy. |
| 2. | 81. | Umožniť prístup k vode a hygiene – cez komunitné centrá alebo miestne úrady – formou odpracovania „poplatku“ za vodu a pod. |
| 2. | 90. | Zlepšiť prístup k bývaniu formou mikropôžičiek na svojpomocnú výstavbu nových bytov/domov. |
Úplnú interpretáciu prioritných opatrení ako aj všetkých 90 navrhnutých opatrení nájdete na stránke Ústavu psychológie zdravia a metodológie výskumu LF UPJŠ https://coherentsite.files.wordpress.com/2023/03/report_ako-vyrovnat-sance-deti-mapovanie-konceptov.pdf
Výsledky štúdie boli publikované v International Journal for Equity in Health https://equityhealthj.biomedcentral.com/articles/10.1186/s12939-022-01637-0 a vo Frontiers in Public Health https://www.frontiersin.org/articles/10.3389/fpubh.2022.942550/full?&utm_source=Email_to_authors_&utm_medium=Email&utm_content=T1_11.5e1_author&utm_campaign=Email_publication&field=&journalName=Frontiers_in_Public_Health&id=942550
Autorka: Mgr. Shoshana Chovan, psychologička a výskumníčka v projekte RomaREACH