Interakcia medzi malým dieťaťom a jeho rodičom či opatrovníkom ovplyvňuje vývin mozgu dieťaťa. Ak sú reakcie dospelých nespoľahlivé, nevhodné alebo úplne absentujú, môže dôjsť k narušeniu vyvíjajúcich sa mozgových obvodov, čo môže mať negatívny vplyv na neskoršie učenie, správanie sa, zdravie a budúcnosť dieťaťa. A tiež na budúcnosť celej komunity a spoločnosti.
Typické interakcie typu „serve and return“ (podaj a vráť) sa vytvárajú medzi malými deťmi a dospelými osobami, ktorí sa o nich starajú už krátko po narodení a vplývajú na vytváranie nervových spojení a obvodov vo vyvíjajúcom sa mozgu dieťaťa. Deti sa v priebehu niekoľkých nasledujúcich mesiacov snažia toto spojenie posilňovať prostredníctvom pomrnkávania, plaču či pomocou výrazu tváre a dospelí „odpovedajú“ na toto „podanie“ podobnou melódiou alebo výrazom. Tieto vzájomné a dynamické výmeny doslova formujú architektúru vyvíjajúceho sa mozgu. Ak sú však reakcie dospelých nespoľahlivé, nevhodné, alebo ak úplne absentujú, môže dôjsť k narušeniu vyvíjajúcich sa mozgových obvodov, čo môže mať negatívny vplyv na neskoršie učenie, správanie sa a zdravie dieťaťa.
Prečítajte si 4 dôležité poznatky o zanedbávaní v ranom detstve:
1. Keďže dieťa očakáva interakciu „serve and return“, je pre neho nevyhnutná a jej absencia vážne ohrozuje jeho vývin a prospievanie.
Pocit ohrozenia aktivuje systémy biologickej reakcie na stres, pričom nadmerná aktivácia týchto systémov môže byť pre vyvíjajúce sa mozgové obvody toxická. Ak je nedostatok reakcií zo strany okolia dlhodobý, nepriaznivé účinky toxického stresu môžu ešte znásobiť premárnené príležitosti na rozvoj, ktoré sprevádzajú nedostatočnú alebo neefektívnu interakciu. Tento mnohostranný vplyv zanedbávania na vývin mozgu jasne ukazuje, prečo je zanedbávanie detí v prvých rokoch života také škodlivé. Zároveň však ukazujú, prečo majú účinné včasné intervencie potenciál prejaviť sa v dlhodobom horizonte v podobe lepších vzdelávacích výsledkov, celoživotného zdravia a úspešného rodičovstva v prípade ďalšej generácie.
2. Hoci chronické zanedbávanie spôsobuje viac škody, v oblasti tvorby politík i v praxi sa mu dostáva menej pozornosti.
Vedecké poznatky svedčia o tom, že u malých deti, ktoré sa stretávajú s výrazne obmedzenými reakciami svojich opatrovateľov, možno pozorovať množstvo nepriaznivých dopadov takéhoto zaobchádzania na telesné a duševné zdravie. Medzi takéto dôsledky, ktoré v skutočnosti spôsobujú rozsiahlejšie poruchy v oblasti vývinu než otvorené fyzické týranie, patria napr. oneskorenie kognitívnych funkcií, spomalenie fyzického rastu, poruchy exekutívnych funkcií a schopnosti sebaregulácie či narušenie systémov stresovej reakcie v organizme dieťaťa.*
Veda rozlišuje štyri typy „nereagujúcej“ starostlivosti:
| OBČASNÁ ABSENCIA POZORNOSTI | CHRONICKÝ NEDOSTATOK STIMULÁCIE | ZÁVAŽNÉ ZANEDBÁVANIE V RODINNOM PROSTREDÍ | ZÁVAŽNÉ ZANEDBÁVANIE V PROSTREDÍ INŠTITÚCIÍ |
ZNAKY | Prerušovaná a znížená pozornosť v inak reagujúcom prostredí | Pretrvávajúca znížená miera reakcií zameraných na dieťa aj vývojového obohacovania | Výrazná a pretrvávajúca absencia interakcií typu „ serve and return“ („podaj a vráť“), často spojená s nedostatočným uspokojovaním základných potrieb | Neprimerané podmienky ako v „úschovni“, veľký počet detí, málo dospelých, ktorí sa o ne starajú, absencia individualizovaných a „reagujúcich“ vzťahov medzi dieťaťom a dospelým |
NÁSLEDKY | V prípade starostlivého prostredia môže podporovať napredovanie dieťaťa | Častým následkom je oneskorený vývin, spôsobovať ho môžu rôzne faktory | Široká škála nepriaznivých dôsledkov, od závažných vývinových porúch až po bezprostredné ohrozenie zdravia či života dieťaťa | Základné životné potreby môžu byť naplnené, no nedostatok individualizovaných reakcií zo strany dospelých môže viesť k závažnému poškodeniu kognitívneho, telesného či psychosociálneho vývoja dieťaťa |
AKCIA | Intervencia nie je potrebná | Účinné môžu byť intervencie, ktoré riešia potreby dospelých starajúcich sa o dieťa v kombinácii s kvalitnými službami v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve pre dieťa | Čo najskôr sú potrebné intervencie zabezpečujúce potrebné reakcie zo strany dospelých a riešenie vývinových potrieb dieťaťa | Čo najskôr sú potrebné intervencie a premiestnenie dieťaťa do stabilného, bezpečného a sociálne vhodného „ reagujúceho“ prostredia |
3. Štúdie na deťoch v rôznych prostrediach presvedčivo dokazujú, že závažná deprivácia alebo zanedbávanie:
- narúša vývin mozgu dieťaťa a spôsob, akým spracúva informácie, čím zvyšuje riziko porúch pozornosti a správania, ako aj emocionálnych a kognitívnych porúch,
- mení vývoj biologických systémov reakcie organizmu na stres, čo spôsobuje zvýšené riziko úzkosti, depresie, kardiovaskulárnych problémov a ďalších chronických zdravotných ťažkostí v neskoršom veku,
- sa spája so značným rizikom ťažkosti v emocionálnej sfére a v oblasti medziľudských vzťahov, vrátane vysokej úrovne negativizmu, slabej kontroly reakcií na podnety a porúch osobnosti, ale aj nízkej miery nadšenia, sebadôvery či asertivity,
- sa spája so značným rizikom výskytu ťažkostí s učením a slabých školských výsledkov, vrátane nedostatkov v exekutívnych funkciách a pri zameriavaní pozornosti, nízkeho IQ, slabých čitateľských zručností či nízkej miery ukončenia stredoškolského vzdelania.
4. Negatívne dôsledky deprivácie alebo zanedbávania možno zvrátiť či zmierniť vhodnými a včasnými intervenciami, no samotné vyňatie malého dieťaťa z prostredia, ktoré nie je dostatočne citlivé a reagujúce ešte nezaručuje pozitívne výsledky. Deti zažívajúce závažnú depriváciu na svoje zotavenie a na to, aby sa zmiernili nepriaznivé dôsledky, ktorým čelia, zvyčajne potrebujú terapeutickú intervenciu a veľmi podporujúcu starostlivosť.
DÔSLEDKY V OBLASTI TVORBY POLITÍK A PROGRAMOV
Vedecké poznatky svedčia o tom, že opakované a dlhé obdobia absencie primeraných reakcií zo strany primárnych opatrovateľov môžu spôsobiť toxický stres, ktorý narúša štruktúru mozgu a systémy reakcie organizmu dieťaťa na stres, čo môže viesť k dlhodobým problémom v oblasti učenia, správania a fyzického aj duševného zdravia. Tieto vedecké poznatky by preto mali byť východiskom pre zásadné prehodnotenie prístupov k identifikácii, prevencii, znižovaniu a zmierňovaniu zanedbávania a jeho dôsledkov najmä v prvých rokoch života dieťaťa.
– Riešenie osobitných potrieb detí zažívajúcich závažné zanedbávanie. Bezprostredné podmienky i dlhodobé vyhliadky zanedbávaných detí by mohlo výrazne zlepšiť. Pomôcť tomu môže: (1) šírenie nových vedeckých poznatkov medzi odborníkmi z oblasti starostlivosti o deti a zameranie sa na dopady týchto zistení na prax; (2) podpora spolupráce medzi výskumníkmi zaoberajúcimi sa problematikou vývinu detí a poskytovateľmi služieb s cieľom navrhnúť účinnejšie preventívne a intervenčné stratégie; (3) koordinácia medzi tvorcami politík a poskytovateľmi služieb s cieľom dokázať identifikovať ohrozené deti a rodiny čo najvčasnejšie; a (4) vytvorením prostredia podporujúceho spoluprácu medzi tvorcami politík, súdmi rozhodujúcimi v prípadoch rodinného práva a odborníkmi z praxe s cieľom zlepšiť dostupnosť nestigmatizujúcich podporných služieb v komunite.
– Podpora preventívnych programov umožňujúcich čo najvčasnejšiu intervenciu. Čím skôr sa zanedbávaným deťom dostane primeranej intervencie, tým väčšiu šancu majú na to, aby dlhodobo dosahovali pozitívne výsledky a aktívne prispievali k rozvoju svojej komunity. Kľúčoví aktéri v oblasti primárnej zdravotnej starostlivosti, sociálnej starostlivosti o deti, starostlivosti o duševné zdravie a právnych systémov by mali spolupracovať na tom, aby zaistili čo najvčasnejšiu identifikáciu rodín, ktoré potrebujú preventívnu pomoc, a deti vyžadujúcich si terapeutickú intervenciu. K zanedbávaniu deti často dochádza súbežne s inými rodinnými problémami (najmä s duševnými poruchami alebo závislosťou rodičov). Špecializované služby, ktorých úlohou je riešiť rôzne zdravotné, ekonomické a sociálne potreby dospelých, tak predstavujú dôležitý prvok pri možnej identifikácii zanedbávania malých detí. Obzvlášť dôležité je navrhovať také politiky a programy, ktoré vo vysoko rizikových situáciách umožňujú preventívne intervencie ešte pred samotným vznikom zanedbávania.
* V USA bolo len v roku 2010 zaznamenaných viac než pol milióna prípadov zanedbávania, čo predstavuje 78 % všetkých prípadov zlého zaobchádzania s deťmi v USA. To je oveľa viac ako fyzické týranie (17 %), sexuálne zneužívanie (9 %) a psychické týranie (8 %) spolu. Aj napriek týmto závažným zisteniam sa zanedbávaniu detí venuje oveľa menšia pozornosť ako ich fyzickému týraniu alebo sexuálnemu zneužívaniu, a podiel služieb starostlivosti o duševné zdravie zameraných na túto problematiku je tiež oveľa nižší.
Celú správu The Science of Neglect (Čo sa deje v mozgu dieťaťa, ktoré je v ranom detstve zanedbávané?) nájdete na adrese: InBrief: The Science of Neglect (harvard.edu)