Vývin architektúry mozgu dieťaťa závisí od toho, ako si tvorí vzťahy

späť

Zdravý vývin malého dieťaťa závisí od kvality a spoľahlivosti jeho/jej vzťahov s dôležitými ľuďmi, ktorých v živote má tak v rodine, ako aj mimo nej. Dokonca aj vývin architektúry mozgu dieťaťa závisí od toho, ako si takéto vzťahy dokáže vytvoriť.

Vzťahy podporujúce rast a napredovanie sú založené na neustálej výmene (interakcia typu „podaj a vráť“) medzi dieťaťom a jeho „partnerom“, ktorý mu poskytuje to, čo mu nič iné na svete nemôže ponúknuť – individualizovanú skúsenosť prispôsobenú jedinečnému osobnostnému štýlu dieťaťa, ktorá stavia na jeho vlastných záujmoch, schopnostiach a iniciatíve, formuje sebavedomie dieťaťa a stimuluje rast jeho srdca a mysle.

Malé deti svoj svet vnímajú ako prostredie vzťahov, ktoré ovplyvňujú prakticky všetky aspekty ich vývinu: ich intelektuálny, sociálny, emocionálny, fyzický, behaviorálny aj morálny rast. Kvalita a stabilita medziľudských vzťahov sformovaných v prvých rokoch života tvorí základ pre celú škálu neskorších výstupov, na ktorých skutočne záleží, ako sú sebadôvera a pevné duševné zdravie, motivácia učiť sa, úspechy v škole a v neskoršom živote, schopnosť ovládať naliehavé podnety a riešiť konflikty nenásilným spôsobom, vedieť rozlíšiť dobré od zlého, schopnosť nadviazať a udržať si priateľstvá a intímne vzťahy, a napokon schopnosť stať sa úspešným rodičom.

Inými slovami, vzťahy sú v rámci vplyvu prostredia na zdravý rozvoj človeka niečo ako „aktívne prísady“. Zahŕňajú vlastnosti, ktoré najlepšie podporujú rozvoj kompetencií a prospievanie dieťaťa – individualizovanú schopnosť reagovať, vzťah akcie a reakcie, emocionálne spojenie s inými ľudskými bytosťami – či je to rodič, rovesník, starý rodič, teta, ujo, sused, učiteľ, tréner alebo ktokoľvek iný, kto má na raný vývin dieťaťa dôležitý vplyv. Pomocou vzťahov sa deti zapájajú do spoločenstva ľudí spôsobom, ktorý im pomáha definovať, kto sú, čím sa môžu stať a čím a prečo sú dôležité pre iných.

Jednoducho, ako povedal uznávaný vývinový psychológ Urie Bronfenbrenner, „na to, aby sa dieťa mohlo normálne rozvíjať, potrebuje čoraz komplexnejšie aktivity realizované spoločne s jedným alebo viacerými dospelými, ktorí s ním majú iracionálny emocionálny vzťah. Niekto musí byť do toho dieťaťa blázon. To je najdôležitejšie. Na začiatku, na konci, vždy.“

Čo hovorí veda? 

Podporujúce a stabilné vzťahy s dospelými starajúcimi sa o dieťa sú nevyhnutné pre zdravý vývin hneď od narodenia. Bezpečné včasné väzby prispievajú k rozvoju širokej škály kompetencií ako je láska k učeniu, pocitu spokojnosti so sebou samým, pozitívnych sociálnych zručnosti, úspešných vzťahov v neskoršom veku či sofistikovaného vnímania emócií, záväzkov, morálky a ďalších aspektov medziľudských vzťahov. Jednoducho povedané, nadväzovanie úspešných vzťahov s dospelými a s inými deťmi je základom pre rozvoj schopnosti, ktoré budú detí využívať po celý život.
 
Interakcie typu „serve and return“ (podaj a vráť) medzi dieťaťom a rodičom, pri ktorých sa malé deti prirodzene dožadujú interakcie pomocou prejavov ako je bľabotanie, výraz tváre či gestá, a dospelí reagujú rovnakým typom hlasových prejavov alebo gest, rozvíjajú a posilňujú architektúru mozgu a vytvárajú vzťah zosilňujúci skúsenosť dieťaťa a rozvíjajúci jeho schopnosti. Deti, ktoré majú zdravé vzťahy so svojimi primárnymi opatrovateľmi, majú väčšiu šancu chápať pocity, potreby a myšlienky iných ľudí, čo vytvára základ pre kooperatívne interakcie s inými ľuďmi a formovanie vlastného svedomia. Citlivé a vzájomne reagujúce vzťahy medzi rodičmi a deťmi sa spájajú aj s lepšími kognitívnymi schopnosťami u malých deti a s lepšími sociálnymi kompetenciami či pracovnými zručnosťami v školskom veku, čo dokazuje spojenie medzi sociálnym/emocionálnym vývinom a intelektuálnym napredovaním dieťaťa. Kvalita domáceho prostredia (vrátane hračiek, činností a interakcií v rodinnom prostredí) tiež úzko súvisí s raným kognitívnym a jazykovým vývinom, výsledkami IQ testovania a s neskoršími výsledkami v škole.

Dlhší čas strávený v zariadeniach starostlivosti o deti dojčenského veku, ... môže byť spojený s vyššou mierou neposlušnosti a agresivity u detí predškolského veku.

Vzťahy sú dôležité aj pre to, aby si deti zvykli na školu. Deti, ktoré si vytvorili srdečné a pozitívne vzťahy so svojimi učiteľmi/učiteľkami v materskej škole, sa viac tešia na učenie a na školu, sú sebavedomejšie a dosahujú v škole lepšie výsledky. Dôležité sú aj vzťahy s rovesníkmi. Deti, ktoré sú rovesníkmi lepšie prijaté a stretávajú sa s ich priateľstvom, majú ku škole zvyčajne pozitívnejší vzťah a dosahujú lepšie výsledky.

Existujú rôzne spôsoby, akými deti reagujú na svojich rovesníkov. Niektoré deti sú družné, iné sú príliš plaché na to, aby sa zapojili do diania (hoci chcú), ďalšie potrebujú čas, aby sa „rozhýbali“ a iné zas nemajú záujem socializovať sa. Všetky tieto možnosti patria do normálneho spektra interakcií a je dôležité vedieť rozlišovať medzi možnými dôvodmi (biologickými aj podmienenými prostredím), pre ktoré môže mať malé dieťa problém so vstupovaním do interakcií s inými. Nie je vždy jednoduché hrať sa a spolupracovať s ostatnými či nadväzovať a udržiavať priateľstvá. Výrazne obmedzené interakcie s rovesníkmi však predstavujú značné riziko závažných nepriaznivých dôsledkov na rozvoj dieťaťa, ktorého sa to týka.

Bezpečné a stabilné vzťahy so dospelými starajúcimi sa o dieťa zabezpečujú malým deťom primeranú výživu, ochranu pred nebezpečnými chorobami, toxínmi a rizikom vzniku zranení, ktorým sa dá predchádzať, ale aj preventívnu zdravotnú starostlivosť, ochranu pred nadmerným stresom a pravidelný denný režim, ktorý deťom dáva pocit bezpečia. Tieto veci významne prispievajú k zdravému vývinu mozgu dieťaťa a sú závislé od starostlivosti a podpory, ktorej sa dieťaťu dostáva zo strany jednotlivcov v jeho okolí a v rodine.. Tieto veci významne prispievajú k zdravému vývinu mozgu dieťaťa a sú závislé od starostlivosti a podpory, ktorej sa dieťaťu dostáva zo strany jednotlivcov v jeho okolí a v rodine.

Malé deti sú emocionálne veľmi citlivé na nepriaznivé vplyvy spôsobené psychickými problémami rodičov či násilím v rodine. Jedným z najširšie zdokumentovaných prípadov takejto zraniteľnosti je negatívny vplyv klinickej depresie matky na emocionálny vývin jej deti, ich sociálnu citlivosť a vnímanie seba samých, ktorý sa potvrdil vo výskume vývinu dieťaťa aj v štúdiách skúmajúcich fungovanie mozgu. U malých detí vyrastajúcich v rodinách s vážnymi problémami, a najmä u detí prirodzene povahovo citlivých a zraniteľných, existuje väčšia šanca na rozvoj porúch správania a problémového konania
 
Štúdie na zvieratách ukázali, že kvalita vzťahu medzi matkou a dieťaťom môže ovplyvniť expresiu génov v tých častiach mozgu, ktoré regulujú sociálne a emocionálne funkcie, a dokonca môže spôsobiť zmeny v štruktúrach mozgu. Povaha takéhoto vzťahu môže mať zároveň dlhodobý vplyv (trvajúci až do dospelosti) na spôsob, akým sa organizmus dieťaťa dokáže emocionálne i fyzicky vysporiadať so stresom.
 
Vedecké zistenia naznačujú, že kvalitu raných vzťahov medzi rodičmi a ich deťmi možno posilniť, ale úspešné intervencie sa realizujú ťažšie, ak sú tieto vzťahy výrazne narušené alebo napäté. Pozitívne výsledky možno dosiahnuť aj pomocou preventívnych intervencií, no tieto závisia od miery, do akej sú vedomosti a zručnosti pracovníkov a kvalita realizácie prispôsobené rozsahu a povahe problémov.

Celú správu Young Children Develop in an Environment of Relationships (Malé deti sa rozvíjajú v prostredí vzťahov) nájdete na adrese: Young Children Develop in an Environment of Relationships (harvard.edu)

Zdieľajte tento článok

Kategórie

Najnovšie články