Veda o ľudských zmenách môže zefektívniť politiky a programy v ranom detstve.
V súčasnosti sa všeobecne uznáva, že investovanie do rozvoja v ranom detstve pomáha budovať základy zdravej, produktívnej a spravodlivej spoločnosti. Na základe týchto poznatkov sa v súčasnosti realizuje celý rad programov a cielených služieb, ktoré významne menia situáciu miliónov detí. Avšak pri podrobnejšom pohľade vidíme, že niektoré deti majú z týchto programov veľký úžitok, niektoré menší a niektoré vôbec žiadny. V tejto odchýlke sa skrýva príležitosť. Zvyšovanie účinkov pre všetky deti – najmä pre tie, ktoré z nich ťažia najmenej – môže byť kľúčom k ešte väčšiemu pozitívnemu vplyvu na celú spoločnosť.
Veda poskytuje dve vysvetlenia, prečo tie isté podmienky ovplyvňujú deti rozdielne. Prvé vysvetlenie, rozdiely medzi skupinami, kategorizuje ľudí na základe demografických faktorov (napr. vzdelanie rodičov, rodinný príjem, rasa, etnicita a kontext komunity) a sústreďuje sa na rozdiely medzi skupinami v prístupe k príležitostiam a výsledkom v oblasti zdravia, vzdelávacích úspechov a celoživotných zárobkov. Avšak aj v rámci každej demografickej skupiny sa výsledky jednotlivcov výrazne líšia. Toto je koncept variácie v rámci skupiny. Mnohé programy sa snažia riešiť rozdiely medzi skupinami, ale len máloktoré berú do úvahy odchýlky v rámci skupín. Poskytovatelia služieb často prispôsobujú služby jednotlivým deťom, ale získané poznatky nie sú ďalej šírené alebo integrované do politík a systémov. Programy a politiky, ktoré sú navrhnuté, implementované a hodnotené tak, aby zohľadňovali rozdiely v ich účinnosti, majú lepšie predpoklady na dosiahnutie väčšieho prínosu pre spoločnosť ako súčasné osvedčené postupy. Je to z dôvodu, že lepšie výsledky u viacerých detí zvyšujú celkový dopad.
Individuálne rozdiely sú normou, nie výnimkou.
1. Rané skúsenosti, počnúc prenatálnym obdobím, pôsobia na gény a formujú vývoj mozgu a ďalších biologických systémov.
Každý jedinec nesie vlastný súbor genetických inštrukcií, ktoré formujú to, ako sa telo vyvíja v reakcii na to, čo zažíva. Tieto vonkajšie vplyvy aktivujú molekulárne markery, ktoré sa viažu na jednotlivé gény v unikátnych „podpisoch“ a tiež ovplyvňujú to, či, ako a kedy sa gén v priebehu vývinu prejaví. Táto dynamická interakcia formuje, ako bude každé dieťa v budúcnosti reagovať na pozitívne aj negatívne skúsenosti. Tak, ako je zvuk huslí určený ich štruktúrou, materiálom a veľkosťou, ale aj technikou hráča, hudobnou kompozíciou a akustikou miesta, kde sa hrá, vplyv našich génov je neúplný bez skúseností a kontextov, ktoré ich oživujú jedinečnými spôsobmi.
2. Skúsenosti a vplyvy sa v rámci rodín a komunít výrazne líšia
Sociálne prostredie dieťaťa môže zahŕňať kombináciu pozitívnych skúseností (ako napríklad zodpovedajúce „save and return“ interakcie a predvídateľné denné rutiny) a negatívnych skúseností (ako sú zneužívanie, zanedbávanie alebo stres spojený s chudobou a/alebo rasizmom). Deti sú tiež vystavené mnohým vplyvom vo svojom fyzickom prostredí – pozitívnym (napríklad zeleň a stabilné bývanie) aj negatívnym (napríklad nadmerné teplo, znečistenie ovzdušia a olovo v pitnej vode). Všetky tieto faktory sa líšia tým, ako dlho trvajú; ako často sa vyskytujú; či sú očakávané alebo nepredvídateľné, silné alebo mierne, pozitívne alebo negatívne; a vek dieťaťa, v ktorom sa vyskytujú. Komplexné interakcie medzi skúsenosťami, vplyvmi a vyvíjajúcimi sa biologickými systémami v konečnom dôsledku určujú, ako sa telo prispôsobí v priebehu života.
3. Načasovanie, kedy dôjde k zážitku počas vývinu ovplyvňuje jeho dopad.
Existujú obdobia vo vývoji mozgu, ako aj imunitného a metabolického systému, ktoré sú mimoriadne citlivé na okolité prostredie. To, či dieťa má alebo nemá skúsenosti podporujúce zdravý vývin počas týchto citlivých období, je dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje, ako bude toto dieťa reagovať na budúce príležitosti alebo hrozby. Biológia vývinu je prirodzene naklonená tomu prispôsobovaniu sa, ktoré nám pomáha prežiť a prosperovať v širokej škále podmienok. Hoci sa okolnosti počas života výrazne menia, to ako sme sa prispôsobovali už počas detstva môže pretrvávať, bez ohľadu na to, či je to vhodné aj v neskorších obdobiach. Napríklad biologická reakcia na ranú traumu, ktorá je určená na zabezpečenie ochrany (napr. pretrvávajúce aktivácia stresového systému) si môže v dospelosti vyžiadať vysokú daň (napr. väčšie riziko ochorení súvisiacich so stresom v dôsledku skorého toxického stresu), a to aj v prípade, že ťažkosti už nepretrvávajú.
4. Pozitívne aj negatívne skúsenosti ovplyvňujú vývin a niektoré deti sú citlivejšie na jednu alebo obe tieto skúsenosti.
Ľudia často reagujú na tú istú stresovú situáciu rozdielne – niečo, čo sa jednej osobe zdá mimoriadne ohrozujúce, môže pre inú osobu pôsobiť menej významne. Ani jedna z týchto reakcií nie je „normálna“ alebo „nenormálna“. Napríklad, pre deti, ktorých systémy stresovej reakcie sa ľahšie spúšťajú a zostávajú dlhšie aktívne, môže byť skúsenosť s významným nešťastím v mladom veku obzvlášť rušivá. U detí, ktorých systémy stresovej reakcie sa spúšťajú rýchlo a silno, je väčšia pravdepodobnosť, že ich nepriaznivá situácia nepriaznivo ovplyvní, ale môžu mať aj väčší prospech z podporných okolností ako deti, ktoré reagujú menej.
Rozdiely medzi skupinami sú zakorenené v sociálnych a ekonomických nerovnostiach
Systémový rasizmus, generačná chudoba a iné štrukturálne nerovnosti vedú k vyššej miere nepriaznivých podmienok u niektorých jednotlivcov, rodín a komunít.
Neexistujú žiadne genetické ani biologické hranice, kde začínajú a končia rasové alebo etnické kategórie. Tieto kategórie boli a stále sú používané na poskytovanie príležitostí niektorým a na ich odopieranie iným. Výskum v oblasti verejného zdravia už dlho využíva tieto spoločenské konštrukty ako indikátory na dokumentovanie rozdielov v chorobách a úmrtnosti. Fyzické a psychologické narušenia spôsobené rasizmom, nerovné zaobchádzanie v zdravotnej starostlivosti, vzdelávacom systéme a systéme starostlivosti o deti, ako aj prekážky ekonomického pokroku, to všetko ohrozuje blahobyt a zvyšuje riziko (ale nie nevyhnutnosť) negatívnych životných výsledkov.
Komunity sa líšia v dostupnosti ochranných mechanizmov, ktoré môžu predchádzať alebo zmierňovať nepriaznivé podmienky v ranom živote alebo zmierňovať ich účinky
Podmienky v komunite a sociálne štruktúry môžu byť zdrojom buď ťažkostí alebo ochrany. Rozdiely medzi štvrťami v mestách, ako aj medzi vidieckymi komunitami, sú často spojené s výraznými rozdielmi v prístupe k výhodám a príležitostiam, ktoré podporujú blahobyt pre všetky vekové kategórie. Zvýšenie dostupnosti kvalitnej starostlivosti o deti, cenovo dostupného bývania, zdravých potravín a dobre platených pracovných miest poskytuje stabilnejšie a predvídateľnejšie prostredie, ktoré posilňuje schopnosť rodičov a iných opatrovateľov podporovať zdravý vývin ich detí.
Prostredie, v ktorom deti vyrastajú, ponúka veľmi rozdielne príležitosti na rozvoj „súboru“ adaptačných zručností, ktoré ovplyvňujú reakcie na nové situácie
Sebaregulácia a schopnosť riešiť problémy patria medzi výkonné funkcie, ktoré sú stavebnými kameňmi odolnosti voči nepriazni, ale aj úspechu počas celého života. Existujú značné individuálne rozdiely v tom, kedy a ako dobre sa tieto schopnosti u detí rozvíjajú, ale existujú aj rozdiely medzi skupinami detí. Pozoruhodné adaptačné stratégie, ktoré vykazujú najmä rodiny čeliace problémom, ako je chudoba alebo diskriminácia, sú príkladom vynaliezavosti tvárou v tvár nepriazni osudu. Metódy výchovy detí odrážajú aj rozdiely v kultúrnych hodnotách (napr. komunitná a individualistická orientácia), čo môže viesť k rozdielom v správaní dieťaťa, ktoré je v danej kultúre vnímané priaznivo, ale v iných kultúrach môže byť vnímané inak. Všetky reakcie sa preto najlepšie posudzujú vo vzťahu ku kontextu, najmä ak môže byť reakcia za určitých okolností neutrálna, ale za iných okolností sa považuje za problematickú.
Dôsledky zmeny myslenia v politike a praxi
Pochopenie toho, že všetky deti majú univerzálne potreby, ale prirodzene sa vyskytujú rozdiely medzi jednotlivcami, ako aj medzi skupinami, len zdôrazňuje naliehavosť podpory zdravého vývinu malých detí spôsobom, ktorý zohľadňuje oba druhy rozdielov. Programy, ktoré sú navrhnuté tak, aby očakávali a merali rozdiely a plánovali ich flexibilné uplatňovanie, majú lepšie predpoklady na dosiahnutie väčšieho dopadu na všetky deti. Politiky a poskytovatelia finančných prostriedkov, ktorí motivujú vedúcich programov a odborníkov z praxe, aby do vytvárania programov zapájali rodiny a komunity, a tiež prispôsobovali tieto programy skupinovým a individuálnym rozdielom, pravdepodobne dosiahnu lepšiu návratnosť svojich investícií a prinesú väčší prínos pre celú spoločnosť.
Investície, ktoré sa zaoberajú viacerými úrovňami rozdielov, využívajú tri vzájomne sa dopĺňajúce prístupy:
- rozsiahle programy a politiky na zabezpečenie toho, aby čo najviac detí malo uspokojené svoje základné potreby (napr. všeobecný prístup k zdravotnej starostlivosti).
- strategické zacielenie zdrojov na potreby a prínosy identifikované rôznymi komunitami (napr. nízkopríjmové) a demografickými skupinami (napr. rasové alebo etnické menšiny).
- flexibilná implementácia, ktorá umožňuje pracovníkom zohľadniť individuálne rozdiely tým, že prispôsobia ich prístup a v prípade potreby vedia odkázať na špecializované poradenstvo.
Politiky a systémy služieb by sa zlepšili použitím nasledujúcich stratégií a vyhodnotením ich dopadu a nákladov:
- Podpora programov, ktoré sa zapájajú do neustáleho zlepšovania kvality so zameraním na zvyšovanie priemerných výsledkov a na riešenie rozdielov v týchto výsledkoch. Keď hodnotitelia zistia, kto nereaguje, ako aj kto reaguje – a prečo -, realizátori môžu tieto informácie využiť na úpravu svojich postupov a hodnotenie výsledkov. Proces zlepšovania sa začína získavaním podnetov od účastníkov programu, odborníkov z praxe, nadriadených a správcov s cieľom pochopiť problémy, ktorým čelia, a podnietiť potenciálne riešenia.
- Posilnenie schopností pracovníkov v oblasti raného detstva predvídať zmeny a reagovať na ne prostredníctvom odbornej prípravy zameranej na vedecké poznatky o vývine dieťaťa, poskytovania flexibilných učebných osnov a prístupu k odborníkom v prípade potreby, ako aj zvyšovania odborných kapacít a znižovania fluktuácie zamestnancov prostredníctvom primeraného odmeňovania a ďalšieho odborného rozvoja.
- Venovanie väčšej pozornosti časovému obdobiu a zameranie sa na základy zdravého vývinu, keď sú deti najcitlivejšie na pozitívne aj negatívne vplyvy, najmä v prenatálnom období a následne prvé dva až tri roky po narodení.
- Vytvorenie zvládnuteľného rozsahu rozdielnych profilov. Poskytovatelia služieb, rodiny a výskumníci by mohli identifikovať spoločné charakteristiky detí, ktoré nemajú prospech z programov založených na dôkazoch, navrhnúť a zaviesť modifikované prístupy, vyhodnotiť ich vplyv a šíriť skúsenosti prostredníctvom široko prístupnej platformy.
- Skríning nepriaznivých zážitkov z detstva (ACE – Adverse Childhood Experiences) by mal byť doplnený o ďalšie údaje a kapacity na poskytovanie služieb. Aby sa predišlo nevhodnému označovaniu detí za „ohrozené zdravotnými problémami“ len na základe zvýšeného skóre ACE alebo podobných skríningových testov, musia odborníci zbierať údaje o širšom spektre stresorov,
ochranných mechanizmov a veku vystavenia, ako aj vykonávať individuálne hodnotenia na meranie rozdielov v citlivosti na nepriaznivé vplyvy. V indikovaných prípadoch by mal byť k dispozícii prístup k starostlivosti zohľadňujúcej traumu.
Celý dokument, z ktorého tento článok vychádza nájdete v pracovnom dokumente: A World of Differences: The Science of Human Variation Can Drive Early Childhood Policies and Programs to Bigger Impacts – Center on the Developing Child at Harvard University