Mama môže dať toľko, koľko sama dať vie.
Pomáhame mamám z okrajových rómskych komunít dať viac.
Na Slovensku prebieha program, ktorý pomáha rómskym ženám, aby sa vymanili z chudoby. Na to potrebujú nájsť svoju vnútornú silu, byť schopné postarať sa o seba a svoje deti, rozvíjať svoju komunitu, nájsť a udržať si dobré zamestnanie. Tento program má názov UPre ženy a realizuje ho Karpatská nadácia. Môže sa zdať, že je zameraný na individuálne ženy, no jeho výsledky majú pozitívny dopad na ich deti a celé komunity.
UPre ženy je vzdelávaco-rozvojový proces a trvá pol roka až rok. Za toto obdobie sa rómske ženy pripravujú na to, aby získali prácu a vedeli si ju udržať. „Pripravujeme ich na pracovné pohovory, zlepšujeme komunikačné zručnosti (napríklad aj odborné termíny v slovenskom jazyku, s ktorými sa na pracovisku môžu stretnúť), zameriavame sa na ich finančnú gramotnosť (ich kvalitu života často ovplyvňuje zadlženosť a úžerníctvo, čiže pracujeme na tom, aby dokázali s financiami nakladať a vyšli z kruhu bankrotov a pod.) a pozorne sa zameriavame aj na ich osobnostný rozvoj. Aby si nastavili osobné ciele – čo by v živote chceli dokázať, ako to dosiahnuť. Venujeme sa rodovej rovnosti a informáciám, ako funguje v slovenskej i rómskej spoločnosti, diskriminácii a čo môžu ženy robiť preto, aby zmenili svoje životy. Absolvujú kurz sebaobrany, ktorá sa ale z veľkej miery venuje tomu, ako predísť konfliktu a ako by mali vo vypätej situácii komunikovať. Zameriavame sa tiež na informácie o zdraví, ktoré sú v marginalizovaných rómskych komunitách často nedostačujúce (najmä sexuálne a reprodukčné zdravie, starostlivosť o seba, psychické zdravie),“ vysvetľuje Veronika Miškech Fričová, programová riaditeľka Karpatskej nadácie a autorka myšlienky. Podľa jej slov je projekt zameraný individuálne na každú účastníčku, snaží sa ju motivovať k tomu, aby bola sama aktívna, no podáva jej pritom dôležitú pomocnú ruku.
Mentorka je ako tieň
Pilotný ročník prebiehal od januára 2022 do augusta 2023 v Dobšinej a vo Veľkom Krtíši a ženám sa počas vzdelávania venovali pracovníci z komunitných centier, odborníci na jednotlivé témy a mentorky, ktorých úlohou bolo sprostredkovať účastníčkam život pracujúcich žien. „Mentorky sú skúsené rómske i nerómske ženy, ktoré majú reálnu pracovnú skúsenosť a pomáhajú účastníčkam počas celého trvania programu. Poskytujú im podporu, pomáhajú riešiť výzvy súvisiace s programom, prekonávať ťažkosti, ale aj obohacovať ženy vlastnými skúsenosťami v pracovnom aj súkromnom živote, najmä to, ako skĺbiť rodinný život so vzdelávaním a prácou. Máme také pekné motto, že: ‚Mentorka je ako tieň. Vždy kráča dva kroky za svojou zverenkyňou‘,“ hovorí manažérka projektu Natália Príhodová. Na odpoveď, aké boli najväčšie výzvy programu, odpovedá: „Na začiatku sme mysleli, že najväčšou výzvou bude zapojiť dostatok žien, no ukázalo sa, že najväčšou výzvou je ich zotrvanie v programe. Že im potrebujeme zrozumiteľne komunikovať, čo ich čaká, čo im program prinesie a čo sa od nich očakáva a musíme si byť istí, že tomu správe porozumeli. Je veľmi dôležité pracovať s motiváciou žien počas celého programu a koncipovať ho tak, aby boli schopné ho dokončiť. Na základe toho voliť dĺžku a intenzitu stretnutí, ale aj ich čas a miesto (ideálne nízkoprahové, kde sa cítia bezpečne). Pretože ak má vzdelávanie prebiehať v čase, keď idú ženy po deti do školy či do škôlky, tak sa ho nezúčastnia. Vyriešiť sa to dá aj tak, že im zabezpečíme starostlivosť o deti alebo ich vyzdvihnutie zo školských zariadení, kým ony sa vzdelávajú. Rovnako dôležité je voliť formát programu, aby bol pre ženy zaujímavý, interaktívny a najmä zrozumiteľný (rolové hry, skupinová práca, aktivizačné metódy, návštevy zamestnávateľov, ale aj pohybové a zážitkové aktivity). Ak chceme ženám pomáhať zlepšiť ich životy, musíme pracovať aj s ich rodinami a komunitou. Aby sa žena mohla vzdelávať a rozvíjať, potrebuje podporu a pomoc od najbližších. Potrebuje, aby v tom čase niekto postrážil deti, aby manžel rozumel, aké to má výhody nielen pre ňu samotnú, ale pre celú rodinu, podporil ju v tom a najmä, aby si obe strany začali uvedomovať nevýhody patriarchálneho nastavenia. Rómske rodiny a komunita sú veľmi zviazané a my už vieme, že dajú na vzájomné odporúčania, čiže zjednodušene to opíšem tak, že ak pôjde švagriná, tak pôjdem aj ja…“
Hranice nastavuje spoločnosť
Karpatská nadácia sa pri programe UPre ženy inšpirovala prelomovým indickým projektom Ženy s kolesami organizácie AZAD Foundation. „Ženy v Indii čelia mnohým problémom, diskriminácii a výzvam. Okrem toho, že zastávajú slabé postavenie v spoločnosti, zažívajú aj veľa násilia, a to nielen doma, ale aj v hromadných dopravných prostriedkoch. A tak AZAD založil sociálny podnik SAKHA Cabs, čiže ženskú taxislužbu, aby poskytol ženám z indických slumov zamestnanie a možnosť uplatnenia sa, ale zároveň všetkým ženám aj bezpečnejšiu prepravu. AZAD sa snaží zmeniť myslenie žien, pomáha im nájsť vnútornú silu, aby pochopili, že dokážu robiť vlastné rozhodnutia, že dokážu študovať, pracovať a meniť život sebe aj svojej rodine. Je dôležité, aby ženy pochopili, že hranice sú pomyselné a nastavuje ich spoločnosť a že ich dokážu prekonať, keď im to umožníme. Aj preto sme mnohé skúsenosti a aktivity AZADU preniesli do UPre ženy,“ vysvetľuje Veronika Miškech Fričová. Jednou z týchto aktivít je kurz sebaobrany. „Na začiatku boli reakcie na kurz zo strany partnerov a neskôr aj účastníčok rozpačité, aj preto sme ho začlenili až v druhej časti trvania programu, keď sa ženy poznali a cítili sa spolu komfortne. Kurz trval dva dni a nezameral sa len na to, ako sa brániť v prípade ohrozenia, ale najmä na to, ako konfliktu predchádzať a ako nájsť svoju vnútornú silu. Zameral sa aj na prácu so stresom, ktorý nás môže negatívne ovplyvniť nielen pri možnom útoku, ale, napríklad, aj pri pohovore do zamestnania. Táto časť programu mala u žien veľmi dobrú spätnú väzbu,“ hodnotí Natália Príhodová. Ženy sa spoločne zhodli, že: „ Veľa sme sa naučili, aj sme sa veľa zasmiali. Učili sme sa, že keď na nás útočník zaútočí, aby sme vedeli, ako reagovať a ako sa ubrániť.“ Pre účastníčku Katku bolo najzaujímavejšie, ako útočníka k sebe nepustiť a vyhnúť sa útoku. Niektoré si na kurze začali uvedomovať, že život môžu mať vo svojich rukách, rozhodovať o sebe a menej sa podceňovať. Pretože, ako povedali: „nepodceňuje nás často len spoločnosť, ale aj my samy sa podceňujeme“.
Sebavedomie a prosperita
Cieľom Karpatskej nadácie je, aby sa UPre ženy postupne rozširoval na rôzne miesta a pomáhal čo najviac ženám vymaniť sa z chudoby a zmeniť svoj život. Na to sa však musí zmeniť aj ich vnútorné nastavenie. Pretože, ako hovorí Natália Príhodová: „Naše účastníčky majú často nedostatočné vzdelanie a veľmi nízke sebavedomie, ktoré im bráni napredovať. Preto sú dôležité projekty, ktoré sa nezamerajú len na akt nájdenia práce, ale systematicky pracujú so ženami, aby boli schopné si prácu sebavedomo hľadať a čo je ešte dôležitejšie, aby boli schopné si ju udržať. Rovnako je dôležité pracovať so zamestnávateľmi, pretože práca so ženami z marginalizovaných rómskych komunít má svoje špecifiká, na ktoré je potrebné sa pripraviť.“ No ako hovoria zamestnávatelia, ktorí už roky pracujú s rómskymi ženami či mužmi, táto snaha sa nakoniec naozaj oplatí, pretože vďaka tomu získali lojálne zamestnankyne a zamestnancov.
Vďaka programu UPre ženy dve účastníčky získali prácu v Tescu v Rožňave. Obidve sa však rozhodli ju po niekoľkých dňoch ukončiť, keď si uvedomili, že počas víkendov vo večerných hodinách sa nevedia dostať domov, pretože nemajú žiadne autobusové spojenie. Navyše, na konci mesiaca im zostane menej peňazí, ako keď nepracovali (a to pre výdavky na cestovné a zrážku z dávky v hmotnej núdzi), keďže neboli prijaté na trvalý pracovný pomer, ale na dohodu. Tieto skutočnosti poukazujú na zle nastavené systémové opatrenia, ktoré demotivujú ľudí z MRK zamestnať sa. Jednou z týchto žien je Monika z Dobšinej a aj napriek tomu, že zo zamestnania hneď odišla, účasť v programe jej zmenila život: „Program mi dal veľmi veľa, nielen len to, že som uspela na pracovnom pohovore, ale som iný človek, ako predtým. Chcem pre svoje deti viac, ako som mala ja a chcem byť pre nich vzorom. Aby videli, že sa to dá, že Rómovia a rómske ženy môžu pracovať a môžu sa mať dobre.“
Realizácii programu predchádzala výskumná štúdia s názvom UPre Ženy: postavenie a empowerment žien vo vybraných marginalizovaných rómskych komunitách, realizovaná v rokoch 2021 a 2022 v Dobšinej, Veľkom Krtíši a na Luníku IX v Košiciach. Jej cieľom bolo zmapovať situáciu žien v komunitách, kde sa program UPre ženy pilotoval, a teda poskytnúť potrebné informácie pre nastavenie a implementáciu programu. Samotné aktivity v Dobšinej a Veľkom Krtíši sa skončili a podrobné zistenie, úspechy aj výzvy z realizácie si môžete prečítať v publikácii, ktorú pripravila Karpatská nadácia. Aktuálne sa program UPre ženy realizuje na Luníku IX v Košiciach a článok o tom, ako prebieha, si môžete prečítať TU.
