Na základe našej dlhoročnej práce s komunitou, našich skúseností pri riešení rozvoja rómskej komunity prostredníctvom terénnej a komunitnej práce a na základe mapovania potrieb komunity sme zistili, že v komunite je stále potrebné šíriť zdravotnú gramotnosť, ale keďže je nositeľkou zabezpečenia zdravia v rodine matka, je dôležité pracovať s matkami. Stereotypy a mýty v rómskych rodinách spôsobujú nízke sebavedomie rómskych žien a absentuje sebarealizácia žien v bežnom živote. Preto je dôležité začať pracovať so ženami a podporovať ich v sebarealizácii a uplatnení v živote aj iným smerom, napríklad vzdelávať sa, zapojiť sa do práce v treťom sektore, byť aktívna v komunitnej práci, zamestnať sa a postupne posilniť svoju autoritu.
Pre zdravý vývoj detí v rannom veku a zlepšenie prostredia v ktorom deti vyrastajú je potrebné podchytiť a trvalo pracovať s rómskymi ženami, ktoré sú dominantné v rámci starostlivosti o deti. Žena je zodpovedná za chod domácnosti. Žena vybavuje administratívne záležitosti na sociálnych úradoch. Jej hlavné poslanie však spočíva vo výchove, v ktorej sa zameriava najmä na výchovu najstarších detí. Matka ich učí hlavne tomu, aby sa starali o mladších súrodencov.
Prostredníctvom projektových aktivít s rómskymi ženami a deťmi sa snažíme preniesť na deti a ich matky základné informácie z oblasti zdravotnej gramotnosti. Rómska matka je nositeľkou zdravia v rodine. V oblasti zdravia je našou úlohou zabezpečiť 100% zaočkovanosť rómskych detí v meste Veľký Krtíš, vo vznikajúcej osade v záhradkárskej oblasti, prípadne aj v iných obciach okresu Veľký Krtíš prostredníctvom spolupráce s miestnymi pediatrami, prípadne obecnými úradmi a TSP v obciach. Šíriť osvetu zdravia medzi komunitou, zabezpečiť prevenciu vzniku infekčných chorôb, zabezpečiť ochranu zdravia pri kúrení pevným palivom, zabezpečiť pravidelnú deratizáciu a dezinsekciu v 10 obytných domoch, v 136 obydliach.
V rámci týchto priorít organizujeme rôzne aktivity na dosiahnutie týchto cieľov:
- prezentácie pozitívnych vzorov z radov úspešných žien ako forma motivácie;
- posilnenie sebavedomia rómskych žien cez neformálne stretnutia;
- zapojenie rómskych žien do práce v treťom sektore;
- výchova k rodičovstvu;
- prenatálna výchova;
- starostlivosť o rodinu;
- rodová rovnosť, postavenie žien a práva žien;
- zdravotná osveta – spolupráca s pediatrami, zabezpečenie 100% zaočkovannosti rómskych detí, prevencia vzniku infekčných chorôb, prevencia a pravidelná dezinsekcia /trapiče/, pravidelné meranie krvného tlaku a meranie cukru, prevencia diabetes.
Všetky aktivity sú realizované za účasti rómskych žien a ich detí. Pri našej práci sme zistili, že v rámci zisťovania údajov o dojčení, stále menej rómskych matiek dojčí, čo je veľmi znepokojujúce. Väčšina matiek nám na otázku prečo prestala dojčiť, odpovedala, že hneď na začiatku dojčenia mala „slabé“ mlieko, čiže vôbec nevedeli, že ide o kolostrum. Mladé matky nepoznajú výhody a pozitíva materského mlieka, nevedia nič o prvotnom mlieku – kolostrum. Práve na tento problém by sme sa chceli zamerať v ďalšom pokračovaní projektu. Pravidelná práca s matkami je a bude dôležitá nielen počas trvania projektu ale aj naďalej, pretože rómske ženy sú dostatočne silné, aby zvládali ťažké situácie v rodine, pretože majú sťažené životné podmienky spôsobené nepriaznivou sociálnou situáciou v rodine a preto potenciál prenášať na deti a celú rodinu informácie získané počas trvania projektu a zároveň kreovaním takejto rómskej ženy zabezpečíme pozítívnejšie dopady na rodinu a tým aj pozitívny pohľad majority na minoritu. Sme vďační a ďakujeme za podporu projektu, ktorý sa prioritne venuje rómskym ženám.
PhDr. Janette Knapeková, Komunitné Centrum menšín