Raná starostlivosť a vzdelávanie detí z prostredia vylúčených komunít je jednou z dôležitých úloh vlády SR, ktorá sa premieta i do rôznych politík a stratégií. Ako hlavný prínos týchto činností v ranom detstve vnímame najmä rozvoj osobnosti dieťaťa, ktorý sa prejaví najmä v oblasti jednotlivých kompetencií, ktoré dieťa následne využíva v svojom živote. Snaha o rozvoj vedomostí a zručností detí, spolu s pôsobením na postoje a svetonázor dieťaťa, patria ku základným funkciám, ktoré v našej spoločnosti zabezpečuje hneď niekoľko kľúčových aktérov. Medzi základné patrí primárna rodina,  širšie sociálne okolie, formálne i neformálne inštitúcie či masmédiá. V kontexte socializácie je rané vzdelávanie a starostlivosť o deti cielený proces zameraný na ich podporu a rozvoj, a má nezastupiteľné miesto v živote dieťaťa. Vo vylúčených komunitách sa však neraz stretávame s deficitom rozvojových aktivít, prípadne s nízkou mierou osobnostne zameraných iniciatív kľúčových aktérov (ako sú formálne a neformálne inštitúcie, neziskový sektor a pod.), ktoré by svojou orientáciou smerovali k celostnému rozvoju osobností detí. Dôsledky tohto stavu sa prejavujú v nízkej miere nadobudnutých alebo v nedostatočne rozvinutých kompetenciách detí pri nástupe do systému formálneho vzdelávania. Pritom práve úspešný štart dieťaťa do vzdelávacieho systému je dôležitým predpokladom jeho pozitívnych školských výsledkov a postojovo-hodnotovej orientácie, kde má vzdelanie a osobnostný rozvoj svoje integrálne miesto a význam.

Socializácia, výchova a vzdelávanie najmenších členov vylúčených komunít so sebou nesie i riziká súvisiace so životom poznačeným kultúrou chudoby, ktorá nie je špecificky viazaný na žiadnu komunitu, lokalitu či menšinu. Sociálne vylúčené komunity, ktoré sú materiálne deprimované a poznačené generačne reprodukovanou chudobou, sú neraz z hľadiska rodičovských kompetencií determinované  nízkou mierou osobnostného potenciálu jednotlivcov, ktorý je potrebný pre výkon ranej starostlivosti a vzdelávania dieťaťa. Negatívne dôsledky kultúry chudoby majú tendenciu sa v čase reprodukovať a tak nové generácie rodičov často opakujú formy a metódy starostlivosti a vzdelávania, ktoré sami zažili, ale opakujú i chyby a nedostatky v prístupe k vlastným deťom, ich rozvoju a vzdelávaniu, ktorých sa dopustili ich rodičia. Nedostatok formálnych a neformálnych štruktúr zameraných na systematický rozvoj detí v predškolskom veku a neúčasť detí z prostredia vylúčených komunít v pred primárnom vzdelávaní upriamuje našu pozornosť na podporu rodičov a ľudí ktorí poskytujú starostlivosť a vzdelávanie deťom z prostredia vylúčených komunít.  

V tejto časti vám preto budeme ponúkať metodické východiská a prístupy v rámci poskytovania ranej starostlivosti a vzdelávania detí, metodologické postupy a techniky uplatniteľné v rámci osobnostného rozvoja detí či inšpirujúce príklady dobrej praxe v danej téme.