Metóda Feuersteinovho inštrumentálneho obohacovania je systematicky vystavaný nástroj zameraný na rozvoj schopnosti učiť sa a efektívne rozmýšľať. Ako taký je preto vhodný od útleho veku. Horná veková hranica nie je obmedzená, metódu môže úspešne využívať každý, kto sa chce rozvíjať a posúvať. Séria Basic sa zameriava na rozvoj nielen kognitívnych oblastí (matematické predstavy, porozumenie textu), ale aj emočne-afektívnych. Učí rozpoznávať emócie, byť empatický, predchádzať násiliu. Séria Štandard sa už zameriava na rozvoj jednotlivých kognitívnych funkcií, ako je porovnávanie, kategorizácia, orientácia v čase a priestore, hypotetické myslenie, logické usudzovanie a podobne.
Metódu Feuersteinoveho inštrumentálneho obohacovania (FIE) začali v ETP využívať v roku 2013. Prvý školský klub FIE otvorili vo Veľkej Ide. Potom nasledovali ďalšie v Starej Ľubovni – Podsadku, v Rankovciach a na Luníku IX. Odvtedy uplynulo už niekoľko rokov a deti zo školských klubov sú dnes už na druhom stupni. V komunitných centrách tieto deti od minulého roka zaradili do aktivít pre starších – napr. do mentorského programu. A v školských kluboch FIE dali priestor mladším žiakom.
Školské kluby FIE sa postupne vyformovali ako poobednajšie stretnutia ustálenej skupiny žiakov, ktorí spolu s lektorkou pracovali s inštrumentmi FIE aj sa hrali a trávili spolu čas na prechádzkach a výletoch. Súčasťou školských klubov boli aj obedy alebo občerstvenie. Pandémia však spôsobila, že sa školské kluby FIE nevedeli robiť tak, ako doposiaľ. Obmedzenia na školách limitovali veľkosť skupiny. Niekedy ani lektori, ako externí pracovníci, nemali prístup do priestorov školy. Hľadali teda odpoveď, ako byť lepšie pripravení na tieto výzvy. Oslovili trénerku FIE metódy Zuzku Križkovú, aby im pomohla sa na to lepšie pripraviť.
Na jeseň 2021 prebehlo prvé plánované dynamické testovanie dvoch skupín žiakov prvého stupňa na Luníku IX. V tomto roku je naplánované testovanie dvoch skupín v Starej Ľubovni – Podsadku. Na konci školského roka sa chystá ešte druhé testovanie tých istých skupín žiakov. Výstupom bude odporúčanie pre sledovanie napredovania žiakov s využitím metódy FIE.
Lektorka Lucia o FIE v Starej Ľubovni
Luciin školský klub FIE v Starej Ľubovni – Podsadku navštevujú deti zo 4. ročníka. S deťmi sa tu pravidelne stretávajú 3-krát do týždňa.
Aká je Tvoja skúsenosť lektorky s metódou FIE a so sprostredkovaným učením?
Sprostredkované učenie pomáha deťom zbierať dôležité informácie pre daný typ úlohy, zaoberá sa plánovaním, výberu stratégie a tým posilňuje kognitívnu štruktúru dieťaťa. Sprostredkovateľ (lektor – teda ja) otázkami nabádam deti k riešeniu daných úloh. Keď sa deťom zvolí správny prístup, dobrá motivácia – úspech je zaručený pre deti, ale aj pre mňa.
Ktorý inštrument je pre deti v tvojej skupine najväčšou výzvou?
Je to inštrument porovnávanie, kde dôležitú úlohu zohrávajú obrázky. Pre deti je to zaujímavejšie a vedia si to ľahšie predstaviť. Deti sa učia rozlišovať, porovnávať a získať predstavu o tom, ako to aplikovať v živote.
Spomenieš si na nejakú situáciu, kde deti zažili úspech, že prišli sami na riešenie úlohy?
Áno stáva sa to často. Napríklad pri porovnávaní jeden druhého, pri pozorovaní zistili čo majú rovnaké a čo odlišné.
Lektorky Natália a Martina o FIE v Košiciach na Luníku IX
"Napriek tomu, že deti boli z rôznych tried, naučili sa medzi sebou spolupracovať a navzájom sa rešpektovať."
Natáliin a Martinin školský klub FIE navštevujú deti z druhých ročníkov. Skupinka sa stretáva 3-krát do týždňa.
Na začiatku školského roka ste začali pracovať so skupinou druhákov vo FIE školskom klube, aké sú Vaše skúsenosti doteraz?
Natália: Žiaci sa hneď od začiatku začali zaujímať o rôzne aktivity. Keď pracujeme s niektorým z inštrumentov, aj keď sa zdajú byť zložité, žiaci sa nevzdávajú a niekedy iba s malou nápovedou odhalia riešenie.
Martina: Deti boli na začiatku pri práci impulzívne, nepremýšľali nad úlohami, nevytvárali si plán, stratégiu. Na podnety a otázky odpovedali jednoslovne, často nepresne. Postupom času boli ich odpovede na otázky a reakcie na podnety presnejšie a zmysluplnejšie. Začali nad riešením uvažovať a diskutovať.
Čo je pre deti vo vašej skupine najväčšou výzvou?
Natália: Najväčšou výzvou pre deti v našej skupine je čakať kedy príde rad na ne a môžu si aktivitu vyskúšať aj oni.
Martina: Pri práci s inštrumentom „analytické vnímanie“ neboli niektoré úlohy jednoznačné a dali sa vypracovať viacerými spôsobmi. Pre detí to bol problém, lebo sa nevedeli rozhodnúť, ktoré riešenie si vybrať alebo mali pocit, že úlohu nevyriešili správne. Deti sa učili, že niektoré úlohy sa dajú riešiť rôznymi spôsobmi a je len na nich, ktorý si zvolia.
Spomeniete si na nejakú situáciu, kde deti zažili úspech, že prišli sami na riešenie úlohy?
Natália: Pri práci s prvou stranou v inštrumente Usporiadanie bodov to šlo všetkým deťom dobre, no jedno dievčatko ma prekvapilo, keď sa sama vedela opraviť a zhodnotiť či má správne riešenie. Pozrela sa na to a zhodnotila, že to nie je správne a hneď sa opravila bez mojej pomoci.
Martina: Pri práci sa snažím deti, pozitívne motivovať, kladne hodnotiť a rešpektovať individuálne predpoklady. Keďže práca detí nie je hodnotená známkou, tak začali byť pri práci menej bojazlivé a sebavedomejšie. Pri práci s inštrumentom analytické vnímanie, bolo situácií kedy deti samé prišli na riešenie úlohy viac. Hlavne v úlohách, kedy mali vyhľadať určený dielik, časť v celku. Radi si ho farebne vyznačili, vymaľovali a dokonca hľadali aj iné časti, ktoré neboli v zadaní. Pocit úspechu je pre nich tou najdôležitejšou motiváciou.
FIE počas pandémie - Zuzana Križková, trénerka metódy FIE
Pandémia doľahla na všetky oblasti ľudskej činnosti. Bola a je to výzva, ako sa k situácii postaviť, akú cestu zvoliť. Niekto volí stratégiu vyčkávaciu, iní hľadajú riešenia, ktoré by mohli byť použiteľné v akýchkoľvek podmienkach. Naša schopnosť flexibility dostala a stále dostáva zabrať. Platí to aj pre lektorské kurzy Feuersteinovho inštrumentálneho obohacovania. Klasicky sú nastavené na dva týždne, pracuje sa každý deň osem hodín, v skupine je minimálne osemnásť adeptov. Pandémia nedovolila tento klasický, dobre vyskúšaný model. Museli sme si položiť otázku: „Počkáme alebo máme odvahu to skúsiť ináč? Ak chceme skúsiť ináč, aké sú naše možnosti a aké sú možné dôsledky? Ako celý kurz nastaviť, aby sa z neho vyťažilo všetko potrebné?“ Premýšľali sme nad mnohými variantmi, od online režimu, cez kombinované štúdium, až po upravenú prezenčnú formu, ktorá nakoniec zvíťazila. Museli sme upraviť rozvrh, museli byť malé skupiny, museli sme vyčleniť čas na testovanie, slovom, museli sme zariadiť veľa vecí, aby kurz mohol prebehnúť. Prečo sme tak zvolili? Pretože sme sa pozreli na potreby účastníkov. Boli to prevažne pracovníci komunitných centier, ktorí mali rozmanité skúsenosti a rôzne úrovne vzdelania. Pre nich by bolo veľmi zložité sledovať teoreticky náročne vystavaný prístup profesora Feuersteina a pracovať so svojou skúsenosťou v online režime, potrebovali byť v kontakte so svojimi spolužiakmi a so mnou, trénerkou kurzu, viesť diskusie, pýtať sa, inšpirovať sa.
„Spoznal som jedinečnú, chytľavú a veľmi prínosnú metódu rozvoja myslenia a aj osobnosti každého človeka… je to veľmi zaujímavá a cenná skúsenosť porozumieť i prijať fakt, že (na)učiť druhého chytať ryby je dôležitejšie a vďačnejšie, než mu rybu jednoducho posunúť. Ďakujem.“
Pracovali sme teda v dvoch skupinkách, predpoludním a popoludní, s identickým programom. Bolo veľmi zaujímavé sledovať – takmer simultánne – ako rozmanitosť a jedinečnosť prítomných študentov ovplyvňuje smerovanie diskusií. Ani jeden deň sa nestalo, že by sa obe skupiny v niečom zhodovali, alebo že by sa na rovnakých stránkach dopracovali k rovnakým tvrdeniam, princípom. Je to potvrdenie toho, čo metóda učí: sme rozmanité bytosti s rozmanitými pohľadmi na svet a je dobré, vhodné a nutné to rešpektovať a pracovať s tým. V oboch skupinách boli prítomní aj členovia komunitných centier. Bola to cenná skúsenosť pre nás všetkých, reprezentovali totiž komunitu, s ktorou chceme pracovať a mohli sme si vo všetkých smeroch uvedomovať, čo práca s deťmi vo vylúčených lokalitách vyžaduje.
„Zamerať sa viac na načúvanie iných. Menej rozprávať, viac počúvať. Hľadanie pozitív v odlišných prioritách osôb v blízkom kontakte. Usporiadanie – systém – štruktúra – premostenie.”
Feuersteinovo inštrumentálne obohacovanie je založené na skúsenosti sprostredkovaného učenia. Je to prístup, v ktorom sprostredkovateľ pomáha svojmu študentovi (a študentom môže byť ktokoľvek bez ohľadu na vek, pohlavie, stav myslenia) porozumieť svetu okolo seba, nachádzať riešenia efektívnym spôsobom a viesť ho k čo najväčšej samostatnosti. Prostredníctvom uvedomenej skúsenosti sa učíme a rozširujeme svoj repertoár toho, na čo sa môžeme spoľahnúť, čo vo svojich životoch môžeme aktívne a s plným vedomím využívať bez ohľadu na to, ako sa zmenili podmienky. Učíme sa adaptovať sa. Preto je dôležité, aby každý, kto chce pracovať s metódou FIE, absolvoval tréning, v ktorom sa pozrie sám na seba a na svoje cesty myslenia. Naučí sa tak rozumieť a vnímať, ako premýšľa ten druhý a kde mu môže byť nápomocný.
„Splnil sa cieľ: uvažujem viac samostatne, rozvážne, som si istá riešením a viem si to skontrolovať. Môžem požiadať o iný názor pre moju kontrolu, uistenie sa a aj pre získanie iného uhlu pohľadu.“
Na kurze FIE Štandard sa okrem iného učíme pracovať so špeciálne vytvorenými zošitmi, pomocou ktorých rozvíjame kognitívne funkcie našich zverencov. Na našom kurze sa ale vynorila potreba pracovať v komunitných centrách so skúsenosťou sprostredkovaného učenia v tých najrozmanitejších situáciách. No času bolo málo, veď sme sa museli adaptovať na nové podmienky. Preto vznikla myšlienka tretieho týždňa – letnej školy – na ktorej sme si skúšali princípy skúsenosti sprostredkovaného učenia v aktivitách, ktoré sú v komunitných centrách a školských kluboch bežné a typické. Jednou z aktivít bolo naplánovanie výletu, ale s pomocou skúsenosti sprostredkovaného učenia. A čo povedala jedna účastníčka?
„Nikdy ma nenapadlo, že by si naše deti mohli všetko samé nájsť, vyhľadať, rozhodnúť sa. Keď ideme na výlet, ja všetko zariadim. Teraz ale vidím zmysluplnosť iného prístupu, čo všetko sa deti naučia, aké skúsenosti získajú. To ale chce, aby sme ten výlet začali plánovať niekoľko mesiacov dopredu :)“
V rámci takto nastavenej prípravy výletu sprostredkovávame reálne využiteľné poznanie a deti získavajú skúsenosti, ktoré im budú k dispozícii, keď si budú potrebovať vyhľadať informácie, usporiadať ich, určiť si priority, porovnať, vyhodnotiť, vytvoriť si alternatívy a podobne. A to sú všetko kognitívne funkcie, na ktoré je program FIE zameraný a ktoré chceme rozvíjať.
Skúsenosť sprostredkovaného učenia je možné uplatniť v tých najrozmanitejších situáciách. Keď maľujeme, kreslíme, tvoríme, keď ideme na výlet, prechádzku, aj keď sa hráme „človeče nehnevaj sa“. Učíme sa pravidlá, vnímať sa navzájom, rešpektovať sa, hájiť svoje názory. Každá situácia vyžaduje od nás zapojenie určitých poznávacích funkcií a myšlienkových operácií. Tým, že postavíme deti do týchto situácií ako aktívnych účastníkov, aktivizujeme a rozvíjame ich kognitívne procesy, reč, vnútornú motiváciu a ponúkame im cenné skúsenosti. Nie je podstatné, či si nakoniec deti všetko úspešne naplánujú, podstatné je, že budú o daných otázkach aktívne premýšľať a budú vystavené potrebe riešiť otázky, ktoré vyplývajú z konkrétnej situácie.
Spracovala Veronika Poklembová a Zuzana Križková
Za odpovede ďakujeme Lucii Gomolák za školský klub FIE v Starej Ľubovni
a Natálii Trpákovej a Martine Begeniovej za školský klub FIE v Košiciach.
