Leto 2012. Veľká Ida, stredne veľká obec s takmer štyrmi tisíckami obyvateľov, majoritu tu tvoria Rómovia, dnes je ich viac ako dvetisíc.
Príchod do Veľkej Idy
Po dohode s obcou otvorilo v lete 2012 ETP Slovensko v priestoroch súčasného obecného úradu, v zachovanom kaštieli Csákyovcov v idanskom parku, komunitné centrum. Centrum sa stalo priestorom pre dopoludňajší klub predškolákov, popoludňajší klub pre deti školského veku a záujmové krúžky pre mládež.
Do predškolského klubu ešte v lete zapísali rodičia asi dvadsiatku detí, medzi nimi aj Maroška, Veroniku, Samka a Martinku. Naši štyria kamaráti doteraz do materskej školy nechodili, v Ide je škôlka len pre „biele“ deti. Maroško a Samko bývajú v Starom tábore, Veronika a Martinka v Novom tábore, ako Veľkoiďania nazývajú segregované osady na úplných okrajoch obce.
Starý tábor je oddelený od príjazdovej cesty do dediny dlhočizným betónovým múrom vysokým ako jednoposchodová budova. Za múrom v polorozpadnutých domcoch a chatrčiach býva osemsto až tisíc ľudí. Do svojich skromných príbytkov si vodu nosia vo vedrách z jedinej studne na okraji tábora. Hneď za domami za ďalším betónovým múrom čnejú komíny a vysoké pece najväčšieho výrobcu ocele v strednej Európe.
365 dní v roku padá z komínov na Veľkú Idu sivý prach. Ida je druhá najprašnejšia obec na Slovensku.
Nový tábor sa rozkladá na neveľkej ploche za malými murovanými domami, obkolesený z troch strán poľom. Od starého je vzdušnou čiarou vzdialený asi iba dĺžku jedného futbalového ihriska. No dostať sa sem sa dá len cez jeden malý most, prašnou cestou plnou rigolov, popri búranisku a burine, ktorá vyrástla do výšky dospelého chlapa a už roky ju nik nepokosil. V preplnených nízko štandardných prízemných nájomných bytoch alebo v karavanoch, ktoré patria obci, či v narýchlo vybudovaných nelegálnych chatrčiach býva tiež asi tisícka ľudí. Keď vyzrú z okien, hľadia na železiarenské komíny.
Maroško, Veronika, Samko, Martinka a ich šanca na lepší život
Pred Vianocami 2012 oslávili naši štyria kamaráti šieste narodeniny. Pod stromčekom by mali nájsť podobne ako ich rovesníci školskú tašku. Ich rodičia na ňu nemysleli, hoci v septembri ich deti nastupujú do základnej školy, kde sa budú učiť im cudzou rečou. Vyučovacím jazykom v škole je slovenčina. Doma hovoria po rómsky a aj to veľmi málo.
Chudobní rodičia sa so svojimi deťmi takmer nezhovárajú. O spoločných hrách, výletoch do okolia alebo neďalekých Košíc nemôže byť ani reči.
Večne usmiaty Samko je z mnohopočetnej problémovej rodiny, nezamestnaní rodičia si radi vypijú a potom sú postrachom nielen pre svoje deti. Samkovi a jeho súrodencom sa nevenujú, v chatrnej chalúpke niet ničoho, spávajú na zemi, prikrytí plachtami. Či leto, či zima, Samko príde do klubu a neskôr do školy v tom istom hnedom svetri, ktorý rastie so Samkom. Takmer nerozpráva, občas povie jedno, dve slovká, po rómsky.
Martinina mamka je v komunitnom centre každý deň. Chodieva na kus reči, pozoruje deti pri hre. Učiteľkám pomôže nachystať desiatu a navariť čaj pre deti, uprace rozhádzané prezuvky, hračky, aj aktivačné práce odpracuje vďačne v centre. Sníva o tom, že raz jej dcéra bude učiteľkou v komunitnom centre.
Odkedy si Veronika pamätá, býva u tety, maminej sestry. Keď pred rokmi Veronikin otec skončil vo väzení, mama si našla iného. Najstaršiu Veroniku doma nechcú. Ešteže ju aspoň jej bezdetná teta zbožňuje a rozmaznáva.
Maroškov otec býva na opačnom konci zemegule. Naposledy videl Maroša, keď bol v perinke. Odkedy sa mama s Marošom kvôli nezhodám vrátila naspäť do Idy, o svojom bývalom partnerovi nepočula.
Náš prístup
Na konci augusta 2013, tesne pred nástupom do základnej školy absolvovalo so súhlasom rodičov tridsať šesťročných detí z Veľkej Idy psychologické testovanie. Testovanie bolo súčasťou dlhodobého programu, ktorého cieľom je overiť efektívnosť na Slovensku málo známej špeciálno-pedagogickej metódy Inštrumentálneho obohacovania.
Autorom metódy Inštrumentálneho obohacovania je detský vývinový psychológ profesor Reuven Feuerstein. Metóda využíva tzv. sprostredkované učenie na rozvíjanie kognitívneho a intelektového potenciálu. Vo svete má široké uplatnenie pri práci s dospelými, s manažérmi alebo pilotmi, od ktorých sa očakáva vysoké pracovné nasadenie, ale aj s deťmi, ktoré trpia poruchami učenia, či správania alebo s nadanými, talentovanými deťmi. Používa sa v školskom, v pracovnom prostredí, v zdravotníctve, v domovoch dôchodcov, ale aj v práci s ľuďmi, ktorí pochádzajú z odlišného sociálno-kultúrneho prostredia.
Feuerstein, na rozdiel od svojich učiteľov na Univerzite v Ženeve, psychológov Jeana Piageta a Andrého Reya, bol presvedčený, že najdôležitejšie pri rozvoji poznávacích funkcií je správne sprostredkovanie učenia. Za kľúčovú považoval interakciu medzi učiteľom a žiakom. Učiteľ, lektor, sprostredkovateľ, mediátor pomáha vhodnými úlohami a otázkami rozvíjať intelekt žiaka.
Učiteľ – mediátor pomocou viac ako 500 rôznych pracovných listov „papier a ceruzka“ štruktúrovaného programu Feuersteinovho Inštrumentálneho obohacovania (FIE), usporiadaných do dvadsiatich tematických blokov (inštrumentov) pomáha žiakovi zbierať informácie o úlohe, hľadať vhodnú stratégiu, plánovať riešenie úlohy, čo najpresnejšie naformulovať odpoveď a riešenie premostiť príkladmi do bežného života.
Každý inštrument je zameraný na rozvíjanie určitej konkrétnej oblasti, napríklad matematické alebo jazykové zručnosti, orientáciu v čase a priestore, rozpoznanie emócií a ďalšie.
Pri každej úlohe vedie učiteľ so žiakom rozhovor, dáva mu dostatok času na to, aby žiak úlohe dobre rozumel. Učiteľ premosťuje úlohu do každodenných situácií alebo predmetov, s ktorými sa žiak stretáva v bežnom živote. Sústredí sa na rozvíjanie schopnosti žiaka porozumieť problému, úlohe, vyhľadať o nej čo najviac informácií, navrhnúť stratégiu jej riešenia a úspešne ju zrealizovať. Žiaci pri úlohách zažívajú pocit úspechu, objavujú radosť z poznávania a učenia sa.
Správne vyriešenie úlohy nie je až také podstatné. Omnoho dôležitejšie je rozvíjanie schopností žiaka správne formulovať myšlienkové postupy, zdôvodniť, ako postupoval pri riešení úlohy a obhájiť, prečo riešenie, ktoré zvolil, je správne. Žiak sa učí usporiadať nové poznatky do štruktúry, systému. Reč pomáha žiakovi zvnútorniť si informáciu, stratégiu, naplánovať riešenie úlohy tak, aby dokázal správne zvolenú stratégiu popísať a používať ju v podobných situáciách v bežnom živote.
Feuersteinova metóda rozvíja kritické myslenie, kreativitu, pomáha potláčať výbušnosť a impulzivitu žiakov a pomáha rozvíjať ich vnútornú motiváciu.
Dôležitá je cesta, tú určuje a navodzuje žiakovi učiteľ – sprostredkovateľ.
Prvé testovanie
Výsledky testovania vo Veľkej Ide na konci leta 2013 ukázali, že výkony všetkých tridsiatich budúcich žiakov základnej školy boli výrazne slabšie ako celoslovenský priemer a že za svojimi rovesníkmi zaostávali o dva až tri roky. Jednoducho povedané, šesťročné deti podali taký výkon, aký by sme čakali od troj- alebo štvorročných.
Sedemnásti z tridsiatich žiakov mali pri nástupe do školy šťastie a dostali sa buď do nultej triedy k pani učiteľke Natálii, alebo do popoludňajšieho FIE klubu, ktorý tiež viedla Natália. Každý deň školského vyučovania, vždy tri vyučovacie hodiny po obede sa Natália pravidelne stretávala s náhodne vybranými žiakmi.
Po obede si deti odpočinú pri hre na školskom dvore a po hodinke sa vrátia späť do triedy. Natália, podľa príkladu Feuersteina, pomaly, bez náhlenia, sprostredkováva žiakom úlohy z pracovných listov. Spoločne hľadajú súvislosti, z už známych skutočností vyvodzujú nové, dosiaľ nepoznané, upevňujú si ich v pamäti, zhovárajú sa o možných riešeniach úlohy, učia sa spoločne dohodnúť sa na správnom riešení a nájsť jeho príklad v okolí. Kognitívne, poznávacie schopnosti žiakov sa pomaly rozvíjajú.
Pokoj, ktorý vyžaruje z Natálie, jej prívetivosť a dobrotu deti zbožňujú. Nezriedka si zaboria svoje hlávky do Natáliinho náručia. Aj keď im niekedy trvá možno trochu dlhšie, kým úlohu vyriešia, stratégiu a postup riešenia si budú pamätať.
Výsledky nášho prístupu po rokoch
Od nástupu Maroška, Samka, Veroniky a Martinky do školských lavíc uplynulo takmer sedem rokov. Zo sedemnástich žiakov, ktorých učila pani učiteľka Natália, či už ráno v bežnej triede alebo popoludní vo FIE klube, dnes pokračuje v štúdiu bez opakovania ročníka desať žiakov. Jedna sa odsťahovala, traja boli preradení do triedy pre žiakov so špeciálnymi potrebami a traja opakujú ročník. Úspešnosť, meraná postupom do ďalšieho ročníka je 10 zo 16, nakoľko o jednej žiačke, ktorá sa odsťahovala, nemáme informácie.
A čo zvyšných trinásť detí, ktoré boli tiež testované v lete 2013? Tri deti sa odsťahovali do zahraničia, jedno dieťa odobrala kuratela rodičom a umiestnila do detského domova. Zo zvyšných deviatich detí, ktoré nemali žiaden kontakt s FIE metódou boli štyria žiaci preradení do triedy pre deti so špeciálnymi potrebami. Veľká väčšina týchto detí chýba na vyučovaní pravidelne, majú desiatky neospravedlnených vymeškaných hodín. Úspešnosť? Nula. Ani jedno dieťa nepokračuje v štúdiu bez opakovania ročníka.
A ako sa vodí našej štvorici kamarátov?
Samko namiesto do školy chodieva s mamou prehľadávať smetné nádoby v Košiciach, aby si mali jeho mladší súrodenci čo obliecť a čo zjesť. Chýbajúca podpora z domu, vymeškané dni na vyučovaní, ale aj rodinou prehliadaný zdravotný hendikep, sa odrazili aj na jeho veľmi slabých školských výsledkoch. Po troch rokoch Samka preradili do triedy pre deti so špeciálnymi potrebami.
Martinina mamka veľmi chcela, aby jej dcéra chodila do popoludňajšieho FIE klubu. Martinka sa snaží v škole, aj do klubu chodí pravidelne. Obaja Martinini rodičia majú stabilnú prácu, v tábore si postavili malý murovaný domček a snívajú o krajšej budúcnosti pre svoje tri deti.
Maroško a Veronika sú medzi spolužiakmi premianti, veľmi dobre sa učia, majú jednotky, do školy chodia pravidelne, nemajú neospravedlnené hodiny. Dnes sú šiestaci a robia svojim blízkym radosť. Stredná aj vysoká škola sú pre nich s trochou podpory dosiahnuteľným cieľom.
Odkedy sú na druhom stupni základnej školy, majú deti z FIE klubu aj svojich mentorov. Mentori sa stretávajú so svojimi chránencami pravidelne raz týždenne aspoň dve hodiny, zhovárajú sa o budúcnosti, o štúdiu, o spoločných záujmoch. Hrávajú hry, spoločne si čítajú, sem-tam idú do múzea alebo do divadla v Košiciach.
FIE ako overená metóda už súčasťou povinnej výučby
Z vypracovaných kazuistík žiakov, z hodnotení lektorky a pozorovaní koordinátorky projektu môžeme konštatovať, že žiaci z FIE klubu objavili svoje schopnosti, naučili sa analyzovať, plánovať, vyhodnocovať, rozhodovať, komunikovať, zdôvodňovať, ale rozvíjajú si aj sociálne zručnosti, posilňujú vzťahy mimo svojej komunity, naučili sa rozmýšľať o sebe a svete okolo nich. Sú vnímavejší, pýtajú sa, spájajú si súvislosti. Vedia sa sami motivovať, tešia sa z pochvaly, naučili sa pracovať s chybou. Ich učitelia na druhom stupni ich kladne hodnotia aj v súvislosti s dobrým a nekonfliktným správaním, schopnosťou pozorne sa sústrediť na zadania a úlohy.
Viditeľný rozdiel v školských výsledkoch žiakov, ktorí sú zapojené do FIE klubu a žiakov, ktorí nie sú, bol určite jedným z dôvodov, pre ktoré vedenie Základnej školy vo Veľkej Ide rozhodlo, že všetci učitelia absolvujú kurz pre lektorov Feuersteinovej metódy a budú FIE pravidelne používať vo výučbe.
Dobrá zvesť sa rozšírila aj do škôl v okolí, ktoré nasledujú svoje kolegyne a kolegov z Veľkej Idy. Dnes FIE inštrumenty využívajú učitelia asi na desiatke škôl na Slovensku. O širšom, celoslovenskom využití Feuersteinovej metódy pri práci s deťmi v školách a v Centrách pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie uvažuje štátny Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie.
Inovácie ETP si všimla aj verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová, ktorá minulý rok prácu ETP odmenila Ombudsmanským ďakujem. Spolu s ňou veríme, že overené osvedčené postupy ETP sa „ako dobrá prax prevezmú do širšieho pôsobenia.“
Slávka Mačáková, ETP Slovensko