Zdravé vzťahy: vedecké poznatky vs. populárne výmysly

späť

S rastúcim záujmom verejnosti o vedecké poznatky týkajúce sa vývinu detí rastie aj riziko šírenia prehnaných alebo zavádzajúcich informácií. Je preto nanajvýš dôležité rozlišovať medzi vedeckými faktami a populárnymi výmyslami.

Vedecké dôkazy ukazujú, že vplyv vzťahov na vývin pretrváva počas celého života človeka. Tieto vzťahy teda nie sú v určitom štádiu života dieťaťa dôležitejšie ako v inom, ale povaha tohto vplyvu sa mení v závislosti od veku a stavu rozvoja danej osoby.

Vedecké poznatky tiež naznačujú, že značným prínosom pre malé deti môžu byť aj bezpečné vzťahy s viacerými opatrovateľmi (v prostredí rodiny alebo mimo neho), pričom ich väzba na rodičov zostáva primárnou a ústrednou. Neexistujú žiadne dôveryhodné vedecké dôkazy, ktoré by potvrdzovali často uvádzané tvrdenie, že blízke vzťahy s inými starostlivými a spoľahlivými dospelými, ktorým dieťa najmä v ranom veku dôveruje, narúšajú pevnosť primárneho vzťahu medzi dieťaťom a jeho rodičmi.

Malé deti si jednoznačne dokážu vytvoriť zdravý vzťah s viac než jedným alebo dvoma dospelými, no dlhodobé odlúčenie od dobre známych opatrovateľov a opakované „odpútavanie“ a „pripútavanie sa“ k ľuďom, ktorí sú pre dieťa dôležití, je emocionálne stresujúce a môže vyústiť do trvalých problémov. Neexistujú žiadne vedecké dôkazy, ktoré by potvrdzovali tvrdenie, že časté striedanie vzťahov s veľkým počtom dospelých opatrovateľov poskytujú dieťaťu v prvých rokoch života cennú príležitosť na učenie. A aj keď je význam existencie trvalých a spoľahlivých vzťahov v rodine pre dieťa dobre známy, potrebe stabilných a predvídateľných vzťahov v zariadeniach starostlivosti o deti sa venuje len malá pozornosť a nepriaznivý vplyv náhlych zmien súvisiacich s veľkou fluktuáciou opatrovateľov v týchto zariadeniach sa až príliš často prehliada.

Rozdiely medzi vedeckým poznaním a politikami

Význam vzťahu medzi matkou a dieťaťom je dávno známy. Význam ostatných vzťahov v rodine (s otcom, súrodencami a starými rodičmi) je skoro tak známy. Novinkou je poznanie, aký význam majú tieto vzťahy na vývin mozgu. A ešte novším poznatkom je vplyv vzťahov mimo rodiny – napr. s opatrovateľmi v zariadeniach starostlivosti o detí, s rovesníkmi, učiteľmi, susedmi či s inými deťmi a dospelými v komunite, pretože týmto osobám pripisujeme skôr dôležitosť pre to, čo robia, než pre to, akú úlohu zohrávajú v živote malých detí. Lepšie pochopenie vedeckých poznatkov o význame rôznych vzťahov pre vývin v ranom detstve nás privádza k tomu, aby sme na mnohé oblasti tvorby politík a ich realizácie v praxi nazerali z iného uhla.

„Kvalita“ v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve sa napríklad často definuje pomocou ukazovateľov ako je pomer dospelých a detí, veľkosť skupiny, fyzické prostredie či, najnovšie, kognitívne orientované učebné osnovy. Pojem „kvality“ sa však javí inak, ak sa na starostlivosť o deti dívame ako na významný prvok prostredia vzťahov, v ktorom sa detí rozvíjajú. Keďže je dôležité zabezpečiť, aby boli vzťahy v tejto oblasti rozvíjajúce, stimulujúce a spoľahlivé, dôraz je potrebné klásť na zručnosti a osobné vlastnosti opatrovateľov a na zlepšenie mzdových podmienok a benefitov, ktoré vplývajú na fluktuáciu personálu.

 

Dopady na politiky a ich uplatňovanie v praxi

Vedecké poznatky o vývine detí v ranom veku sú dostatočne preverené na to, aby dokázali poskytnúť množstvo dobre zdokumentovaných a na dôkazoch založených implikácií pre tvorcov politík a tých, ktorí tieto politiky vplývajúce na zdravie a prospievanie malých detí implementujú. Nižšie uvádzame päť z nich, ktoré si zasluhujú osobitnú pozornosť:
 
Ak sa koncept školskej pripravenosti posudzuje v kontexte prostredia vzťahov detí, nie je výlučne otázkou budovania gramotnosti či numerických zručností, ale musí prihliadať aj na schopnosť dieťaťa vytvárať a udržiavať pozitívne vzťahy s učiteľmi, inými deťmi a dospelými a rozvíjať sociálne aj emocionálne zručnosti dieťaťa umožňujúce jeho spoluprácu s ostatnými.
 
Ak vnímame vzdelávanie v ranom detstve ako dôležitú súčasť prostredia vzťahov dieťaťa, musí byť orientované na zapájanie malých detí do vzájomných interakcií s učiteľmi a s rovesníkmi, a nie na „predškolské“ aktivity vykonávané samostatne. Takéto vzdelávanie by malo využívať prirodzené záujmy detí a deťom vlastnú chuť učiť sa, a nebyť len akýmsi napĺňaním programu navrhnutého dospelými. Jednoducho povedané, malé deti sa najlepšie učia v interaktívnom prostredí plnom vzťahov, nie v rámci vzdelávacieho modelu zameraného na mechanické učenie sa či memorovanie.
 
Zvýšenie finančného zabezpečenia rodičovskej dovolenky oproti stavu, ktorý je v súčasnosti by poskytol kriticky dôležité časové a ekonomické zabezpečenie potrebné na to, aby si rodičia mohli so svojimi deťmi budovať podporné vzťahy nevyhnutné pre ich zdravý vývin. Príklad si možno vziať od iných vyspelých krajín, ktoré podporujú väčšiu možnosť voľby rodičov a prospievanie detí tým, že poskytujú platenú rodičovskú dovolenku pre tých, ktorí chcú ostať so svojimi deťmi doma, alebo cenovo dostupný, kvalitný a primeraný systém starostlivosti a vzdelávania v ranom veku pre deti rodičov, ktorí sa rozhodnú alebo sú nútení vrátiť do práce.
 
Keďže neexistujú konzistentné dôkazy o tom, že zamestnanie matiek vo svojej podstate pomáha alebo škodí väčšine detí, veda nemá veľmi čo dodať k prebiehajúcej politickej diskusii o tom, či by platená práca mala byť povinnou požiadavkou vzťahujúcou sa na matky poberajúce podporu od štátu. Avšak najnovšie zistenia, ktoré naznačujú, že zamestnanie matiek počas prvých šiestich mesiacov života dieťaťa môže byť spojené s jeho neskoršími vývinovými problémami, ako aj obavy z možných nepriaznivých vplyvov dlhodobej starostlivosti o dieťa v prostredí mimo domova na sociálny vývin a správanie malých detí, si vyžadujú širokú verejnú diskusiu. Každá zo spomínaných tém vyvoláva vážne obavy z možných škôd vyplývajúcich z povinnej práce matiek a z obmedzenej dostupnosti cenovo dostupnej a zároveň kvalitnej starostlivosti o deti, a to najmä pre už tak zraniteľné deti žien s nízkymi príjmami, ktoré poberajú štátnu podporu. Je načase, aby spoločnosť dôkladne zvážila existujúce dôkazy a navrhla priaznivejšiu politiku pre pracujúcich rodičov, a najmä pre tých s nízkymi príjmami.
 
Tradičné prístupy riešenia problémov týkajúcich sa zlého zaobchádzania s deťmi sa do značnej miery zameriavajú na fyzické zranenia, relatívne riziko opakovaného ublíženia a otázky starostlivosti o dieťa, súčasne so zameraním na trestnoprávny rozmer veci. Ak sa však na týranie alebo zanedbávanie malých detí pozeráme cez optiku vývinu dieťaťa, je ho potrebné posudzovať ako otázku zdravia a vývinu dieťaťa v kontexte krízy rodinných vzťahov, čo si vyžaduje sofistikované odborné znalosti tak v oblasti duševného zdravia malých detí ako aj dospelých. Zákonná úprava povinnosti postupovania podozrivých prípadov zneužívania alebo zanedbávania do pozornosti systému včasnej intervencie zo strany orgánov zodpovedných za starostlivosť o deti by zabezpečila primerané posúdenie vývinu týchto detí a ich správania, ako aj stanovenie prípadnej intervencie. Stratégie prevencie zneužívania detí, ktoré zdôrazňujú vývinové potreby detí aj význam komunitnej podpory pre rodiny, predstavujú ďalší jasný príklad toho, ako možno odstrániť rozdiel medzi vedeckými poznatkami a praxou v prípade našich najzraniteľnejších – malých detí.

Celú správu Young Children Develop in an Environment of Relationships (Malé deti sa rozvíjajú v prostredí vzťahov) nájdete na adrese: Young Children Develop in an Environment of Relationships (harvard.edu)

Zdieľajte tento článok

Kategórie

Najnovšie články