Cieľom tohto príspevku je podpora a posilnenie vedomostí a informovanosti rodičov/vychovávateľov detí v ranom v veku o otázkach sexuálnej výchovy s prihliadnutím na vývin detí vyrastajúcich v sociálne znevýhodnenom prostredí. Môže ich motivovať k zvýšenej zodpovednosti za ochranu detí útleho veku pred násilím a zdôrazniť najmä prevenciu pred sexuálnym zneužívaním maloletých. V tomto ohľade prislúcha obrovská miera zodpovednosti práve im – matkám /vychovávateľkám, ktoré by mali zaistiť deťom už v ranom veku (t. j. od 0-7 rokov) pokojné a bezpečné prostredie, nevyhnutné pre ich zdravý fyzický, motorický, psychický, rozumový, emocionálny, rečový a sociálny vývin.
Kľúčové slová : detský vývin, sexuálna výchova, sexuálne zneužitie, incest, prevencia.
Deti v ranom veku a predškolskom veku a obzvlášť tie zo sociálne znevýhodneného prostredia, môžeme zaradiť do skupiny tzv. rizikových detí. Je známe, že deti sa vo všeobecnosti stávajú obeťami sexuálneho zneužívania bez ohľadu na vek, inteligenciu, prostredie, príslušnosť k určitej sociálnej vrstve, či výške príjmu rodičov.
No v špecifických prípadoch jednoducho hovoríme o tzv. ”rizikových “ deťoch. Sú to tie, ktoré:
- sa nachádzajú vo vývinovom štádiu kojenca a batoľaťa;
- sú v predškolskom veku;
- majú ešte málo znalostí a informácií a svojom tele;
- majú málo informácií o sexuálnom správaní všeobecne;
- pochádzajú z dysfunkčných rodín a sociálne znevýhodneného prostredia;
- pochádzajú z rodín, ktoré žijú v nevyhovujúcich bytových podmienkach;
- sú citovo deprivované;
- trpia mentálnou retardáciou resp. subnormou;
- sú problémové z hľadiska výchovnej zvládnuteľnosti;
- svojich rodičov/vychovávateľov unavujú, vyčerpávajú, dráždia, alebo svojim sexuálnym správaním otvorene provokujú;
- boli v nedávnej minulosti obeťou (svedkom) sexuálneho násilia.
Dôležitejšia ako pokrytecká a nediferencujúca výchova k slušnosti je očividne výchova k sebaúcte: cez poznanie, že o svojom tele rozhoduje človek sám, že vlastné pocity sú veľmi dôležité, že dieťa vie rozoznávať príjemné a nepríjemné pocity/dotyky, že má právo povedať NIE, že sú dobré a zlé tajomstvá, ale najmä, že treba o problémoch hovoriť a hľadať pomoc.
Jedinou prevenciou sexuálneho zneužívania detí je výchovne ich viesť už od raného veku k schopnosti stáť si za svojím „NIE !“ Vzhľadom na ohrozenie detí neznámymi páchateľmi je nevyhnutná premena iracionálnych obáv ohrozenej bytosti na reálny strach: vysvetlením, kto je exhibicionista, pedofil atď., ako aj rozvíjaním schopnosti ohradiť sa voči požiadavkám autorít (starších, učiteľov/učiteliek, milých ujov).
Reálny strach je zmysluplný, upozorňuje na nebezpečenstvo. Je dôležité sa s dieťaťom dohodnúť na dodržiavaní pravidiel týkajúcich sa miesta a času jeho pohybu. Nebezpečenstvo, ktoré hrozí, je potrebné čo najkonkrétnejšie pomenovať. To je však možné iba vtedy, ak rodičia/vychovávatelia dokážu tematizovať aj svoj vlastný strach – zo svojho detstva, o svoje dieťa, zo svojich reakcií, z reakcií svojich blízkych.
Ako chápať sexuálne zneužívanie dieťaťa? Podľa definície Zdravotnej komisie Rady Európy z r. 1992 ide o vystavenie dieťaťa sexuálnym kontaktom, činnosti, či správaniu. Sexuálnym zneužívaním detí sú potom akékoľvek sexuálne aktivity dospelého, i mladistvého, zamerané na dieťa, ktoré na aktuálnej úrovni svojho emocionálneho a intelektuálneho vývoja nie je schopné s týmito sexuálnymi aktivitami informovane a slobodne súhlasiť.
Dospelý pritom využíva asymetrické mocenské vzťahy medzi dospelými a deťmi, aby dieťa prehovoril a prinútil ku kooperácii. Zaväzuje dieťa mlčaním a tým ho odsudzuje na bezbrannosť a bezmocnosť. Pre dieťa je na začiatku takéhoto vzťahu ťažké určiť hranice medzi pozitívnym telesným kontaktom a sexuálnym prechmatom. Páchateľ plánuje zneužitie od začiatku vedome. Sexuálne násilie sa začína tam, kde sa páchateľ vedome pokúša ukájať na tele dieťaťa alebo sa ním nechá ukájať. Pritom je nepodstatné, či dieťa s takýmto konaním „dobrovoľne“ súhlasí, alebo nie. Sexuálne zneužívanie je vždy aktom násilia, a to aj vtedy, keď páchateľ nepresadzuje svoje záujmy fyzickým násilím. Každá forma sexuálneho zneužívania, aj bez penetrácie a bez použitia fyzického násilia, uvrháva dieťa do citového zmätku a zanecháva závažné psychické následky.
Seriózne čísla, resp. odhady o rozsahu sexuálneho zneužívania detí na Slovensku sú zatiaľ neznáme. Médiá považujú tragédiu detí a rodín za šteklivú tému, kriminalisti ju bagatelizujú mizivým číslom súdne riešených prípadov, spoločnosť tento problém vytesňuje z neznámych dôvodov, akoby nemala záujem dozvedieť sa skutočnú pravdu. Alarmujúco pôsobia prvé signály z detských telefonických liniek, veď počet odhadovaných prípadov napr. vo Švajčiarsku je až 40 000!
Napriek pretrvávajúcej predstave o spolupáchateľstve, resp. spoluvine pubertálnych dievčat provokujúcich vyzývavým správaním svojich otčimov, otcov, dedov, sú najčastejšie postihnuté 6 – 11 ročné dievčatá, hneď za tým 0 – 5 ročné a až potom 12 – 16 ročné. Najmä v prípade zneužívaných dievčat dochádza k zneužívaniu v blízkej rodine, preto sa musia dievčatá navyše obávať rozpadu rodiny, čo samozrejme sťažuje možnosť odhalenia či sebaobrany. Tento aspekt je pri zneužívaní chlapcov zriedkavejší, najčastejšími páchateľmi sú v ich prípade tréneri a učitelia.
Dieťa a incest
Najčastejším incestom, čiže fyzickým kontaktom sprevádzaným trvalým sexuálnym vzrušením medzi členmi jednej rodiny, býva takéto konanie otca voči dcére. Právne ide o vážny trestný čin a jednu z vrcholných foriem týrania dieťaťa. Táto má vo svete takmer nulovú toleranciu verejnej mienky, v niektorých krajinách je za ňu požadovaný dokonca aj trest smrti.
Štatistické čísla sa ťažko rovnajú realite, vzhľadom na to, že obete tohto zneužívania sa hanbia vyjsť s pravdou von. Napríklad v Česku sa počet sexuálne zneužívaných obetí v detstve odhaduje na 8% dievčat a 5% chlapcov. Ale aj tieto čísla môžu byť relatívne, resp. nižšie aká je skutočnosť. Aj keď je zneužívanie sestry bratom menej časté, stáva sa žiaľ aj to. Pre agresora nebýva rozhodujúci nízky vek dievčaťa, dokonca aj maloletého dieťaťa v predškolskom veku, ale jeho dosiahnuteľnosť a nemožnosť sa brániť.
Vždy ide o výsledok patologického vývoja rodinných vzťahov a páchateľom je osoba s ťažkými poruchami správania. Okrem toho môže byť správanie agresora podporené aj alkoholom či drogami, ďalšími dôvodmi môže byť jeho nižšia mentálna úroveň a odbrzdená sexualita. Incestné správanie môže v rôznych smeroch napĺňať rôznorodé emočné potreby páchateľa:
- môže slúžiť k potvrdeniu jeho jedinečnosti a zvyšovať jeho sebahodnotu;
- môže kompenzovať jeho pocity, ak bol sám zneužívaný alebo odmietnutý svojou partnerkou;
- môže uspokojiť jeho potrebu po pozornosti a uznaní;
- môže dočasne posilniť jeho identitu.
Najmä v sociálne znevýhodnených prostrediach je dosť ťažko predpovedať ako sa bude vyvíjať správanie nedospelej „matky“, ktorá ešte sama je dieťaťom a nemá pre materstvo a rodičovstvo vybudované potrebné osobnostné ani ďalšie (materiálne, ekonomické, psychologické, atď.) predpoklady. V žiadnom prípade by však nemala zostať v prostredí, ktoré by obom pripomínalo incest a naďalej ju aj dieťa traumatizovali. Predpokladáme, že takejto mladej mamičky sa čo najskôr ujmú psychológovia a v spolupráci s odborom starostlivosti o dieťa v pôsobnosti príslušného úradu práce sociálnych vecí a rodiny dokážu nájsť to najlepšie riešenie. V súvislosti so sexuálnou výchovou detí v ranom veku je treba vziať do úvahy aj včasnú prevenciu.
Aké sú najdôležitejšie kroky v rámci preventívnej sexuálnej výchovy?
1. Máš právo rozhodovať o tom, ako, kedy, kde a kto sa ťa dotýka.
Deti musia vedieť, že majú voči svojmu telu sebaurčujúce právo. Podporovaním pozitívneho uvedomovania si tela dieťaťu umožníme, aby bolo na svoje telo pyšné, aby ho malo rado a chránilo ho. Pozitívne vnímanie vlastného tela sa prenáša aj na psychiku dieťaťa, takže si môže vytvoriť intenzívnejší pocit vlastnej hodnoty. Sebavedomé dieťa sa dokáže lepšie obrániť proti sexuálnemu obťažovaniu.
2. Môžeš dôverovať svojim pocitom. Niektoré pocity sú príjemné a cítiš sa pri nich dobre. Nepríjemné a čudné pocity ti napovedia, že niečo nie je v poriadku. Sme radi, keď sa s nami zhováraš o svojich pocitoch, aj keď sú niekedy zmätené.
Dieťa, ktoré je vystavené sexuálnemu zneužívaniu, často veľmi intenzívne pochybuje o vlastných pocitoch, pretože ho páchateľ/páchateľka núti, aby uznalo sexuálne aktivity za dôkaz lásky a aby úplne poprelo vlastné pocity. Preto je podporovanie vlastného vnímania dieťaťa a pomenovávanie najrôznejších pocitov dôležitou súčasťou preventívnej práce.
Dieťa, ktoré sa naučilo vnímať vlastné pocity, sa nenechá tak ľahko vydierať a manipulovať. Pri tomto bode je zvlášť obtiažna skutočnosť, že ani väčšina dospelých sa nenaučila hovoriť o vlastných pocitoch. Keď je to pre vás ako učiteľku/učiteľa ťažké, tak môže byť prvým krokom k prekonaniu tohto problému jeho otvorená artikulácia. Rozhodne nie jeho zakrývanie.
3. Niektoré dotyky sú príjemné a vyvolávajú v nás pocit šťastia. Sú však aj také, ktoré pôsobia čudne, vyvolávajú strach, alebo dokonca bolia. Dospelí nemajú právo strkať ruky pod tvoje oblečenie a dotýkať sa ťa na ohanbí, penise, zadku alebo prsiach. Niektorí ľudia chcú, aby si sa ich dotýkala/dotýkal tak, ako si to neželáš, lenže nikto nemá právo ťa na niečo také prehovárať alebo k tomu nútiť. Dokonca ani ľudia, ktorých ľúbiš.
V prípade sexuálneho zneužívania sú hranice dieťaťa narúšané rôznym spôsobom. Dochádza k neustálemu narúšaniu emocionálnych a telesných hraníc. Dieťa, ktoré sa naučilo brať hranice svojho tela vážne a brániť ich, má skôr šancu sa ubrániť už náznakom prechmatov. Dôležitým aspektom prevencie je veku primeraná sexuálna výchova, pretože prostredníctvom nej poskytujeme dieťaťu jazyk na pomenovanie pohlavných orgánov a sexuálnych aktivít.
4. Porozmýšľajme spoločne o tom, v akej situácii by mohlo byť nesprávne poslúchať bez ohľadu na tvoje pocity.
Samozrejme, sú situácie, v ktorých treba nesúhlas dieťaťa ignorovať. Dieťaťu, ktoré napríklad nechce odovzdať prinesený nôž, treba vymedziť presné hranice, pričom tu dôležitú úlohu hrá predovšetkým vysvetlenie.
Brať hranice dieťaťa vážne znamená, že si napr. pri dotykoch treba všímať nielen explicitne vyslovený nesúhlas dieťaťa, ale aj reč jeho tela. Pre deti nie je vždy jednoduché povedať NIE. (Veď pre nás dospelých tiež nie.) Preto je dôležité s deťmi vyjadrenie nesúhlasu nacvičovať.
5. Poznáme dobré tajomstvá, ktoré nám spôsobujú radosť a sú napínavé. Zlé tajomstvá sú ťažké a nepochopiteľné. S takými tajomstvami, z ktorých nemáš dobrý pocit, sa treba niekomu zdôveriť, a to aj napriek sľubu, že nič neprezradíš.
Dieťa, ktoré je sexuálne zneužívané, sa neustále nachádza pod tlakom nepríjemného tajomstva. Musíme deťom vysvetliť rozdiel medzi prekvapeniami, žartami, „detskými tajomstvami“ a vydieraním či podplácaním. Povzbudzujeme deti, aby sa niekomu s tajomstvami, ktoré ich ťažia a tlačia, zdôverili. Mali by to byť predovšetkým osoby, ktorým detí dôverujú.
6. Keď ťa ťaží zlé tajomstvo alebo nejaký problém, porozprávaj o tom, prosím, mne alebo inej osobe, ktorej dôveruješ. Neprestaň o tom rozprávať, až kým nenájdeš pomoc. Poď, urobíme si spolu zoznam ľudí, s ktorými môžeš hovoriť o „ťažkých veciach“.
Deti sa opakovane dostávajú do situácií, v ktorých si nevedia poradiť samy. Mali by preto vedieť, že majú právo požiadať o pomoc, tak ako to stanovuje aj konvencia OSN o právach dieťaťa.
7. Keď ťa niekto sexuálne zneužíva, nie si na vine ty! Nikdy nie si na vine, aj keď by sa ti ktokoľvek snažil nahovoriť niečo iné! Zodpovednosť nesie vždy dospelý.
Deti, ktoré sú sexuálne zneužívané, sa vždy cítia vinné. Tieto obrovské pocity viny, často vsugerovávané páchateľom/páchateľkou, znemožňujú dieťaťu hovoriť o zážitkoch s násilím.
Ak platí ako jediná spoločenská norma rodový stereotyp, potom je dievča socializované v zmysle typickej ženskej roly (skromná, nežná, nesamostatná, mäkká, poddajná, citlivá, nechá si poradiť, obdivuje druhých, mnohé znesie, prenecháva mužovi iniciatívu…) predurčené stať sa obeťou a chlapec socializovaný v zmysle typickej mužskej roly (rozhoduje sa sám, neprejaví slabosť, samostatný, iniciatívny, silný…) pozbavený šance vyhľadať pomoc, ak sa „netypicky“ obeťou stal.
Hoci sa týranie a sexuálne zneužívanie detí v mnohom odlišujú, spoločné majú jedno: prekračovanie hraníc, neúctu k osobnosti dieťaťa, vyjadrenú v autoritatívnom postoji dospelého ako silnejšieho, ako výlučného majiteľa práva. Dôležitou zložkou prevencie násilia vo výchove detí je však aj jazyková senzibilizácia a rozvíjanie kritického myslenia. V zahraničí existuje množstvo publikácií zameraných na prevenciu sexuálneho zneužívania detí a predovšetkým na výchovu dieťaťa k svojbytnosti. Sú určené rodičom, pedagogickým pracovníčkam/pracovníkom, i priamo deťom. Všetky hľadajú cestu, ako priviesť dieťa k tomu, aby vedelo povedať veľké NIE, nielen také malé ustráchané, ktoré nikto nerešpektuje. Výchova detí k schopnosti rozhodovať o sebe je pre nás rodičov, a dospelých vôbec, rozhodne menej pohodlná a namáhavejšia ako výchova autoritatívnym nastolením dobra a zla. Môže však dopomôcť deťom i nám ku kvalitnejším ľudským vzťahom.
Phdr.Dagmar Kopčanová, PhD.
PhDr. Dagmar Kopčanová, PhD. pracuje vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave. V minulosti pôsobila dlhé roky v poradenstve a neskôr pracovala na projektoch týkajúcich sa metodického vedenia centier pedagogicko psychologického poradenstva prevencie. Bola tiež vedúcou štandardizačného výskumu zameraného na neverbálny inteligenčný test pre deti predškolského veku SON R 2-1/2-7. Celé roky sa venovala aj otázkam kvality vzdelávania detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a rôznym aspektom ich vývinu. Ako vedúca Sekcie pre výchovu a vzdelávanie SK UNESCO zorganizovala na Slovensku tri medzinárodné konferencie podporené z Participačného programu UNESCO zamerané na skvalitnenie výchovy a vzdelávania detí zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Literatúra:
BEDNAŘÍK, A. 2004. Životné zručnosti a ako ich rozvíjať. Nadácia pre deti Slovenska.
CVIKOVÁ, J. 1999. Konať proti násiliu na deťoch. Z nemeckého originálu Gegen Gewalt an handeln. Košice: Pro Familia, Aspekt.
CVIKOVÁ, J. 2005. To najdrahšie, čo máme? In ASPEKT in – feministický webzin.
ISSN 1225-8982.
DINKMEYER, D., MCKAY, G.D. 1996. Efektivní rodičovství krok za krokem. Praha, Portál.
ELLIOTTOVÁ, M.1995. Jak ochránit své dítě. 1. vydání Praha, Portál.
HUMPOLÍČEK, P. 2004. Scénotest – příručka pro praxi. Brno: MSD.
HUMPOLÍČEK, P., ŠTURMA, J.2001. Gerdhild von Staabs: Scénotest – praktická metoda pro porozumění neuvědomovaným problémům a struktuře osobnosti. Praha.
HUSER-STUDER, Joelle – Leuzinger, R.: Grenzen. Sexuelle Gewalt gegen Kinder und Jugendliche. Zürich 1992
KANE, J. 2007. Prevencia sexuálneho zneužívania detí. Program Daphne, Brusel
MILFAIT, R.2008. Komerční sexualizované násilí na dětech. Praha, Portál.
VANÍČKOVÁ, E., PROVAZNÍK, K., HADJ-MOUSSOVÁ, Z., SPILKOVÁ, J. 1999. Sexuální násilí na dětech. Výskyt, podoby, diagnostika, terapie, prevence. Praha, Portál.
VANÍČKOVÁ, E. 2005. Dětská prostituce. Praha, Grada Publishing.
VANÍČKOVÁ, E., KLOUBEK, M. 2006. Komerční sexuální zneužívaní dětí. Manuál pro lékaře. Praha. Česká společnost na ochranu dětí.
WEISS, P. A KOL. 2005. Sexuální zneužívaní dětí. Grada Publishing. ZVĚŘINA, J.(1995): Lékařská sexuologie. Praha, Schering.
Tento článok bol vytvorený v rámci projektu „Šanca pre deti zo znevýhodneného prostredia“, FMP-E/1901/4.1/015, programu spolupráce lnterreg V-A Slovenská republika — Maďarsko, Fond malých projektov.
http://www.skhu.eu http://www.viacarpatia-spf.eu
