Rodič je súčasne partnerom aj osobou potrebujúcou pomoc
Je dobre známou a často opakovanou vetou, že deti vychovávajú predovšetkým ich rodičia. Pre neporušený vývoj dieťaťa je nevyhnutná spolupráca rodičov a odborníkov (z oblasti zdravotníctva, sociálnej sféry či vzdelávania). V prípade programov zameraných na kompenzáciu nedostatkov môžu odborníci dosiahnuť výsledky len v prípade aktívnej účasti, t.j. súčinnosti rodičov.
V ekologickom modeli podľa Bronfenbrennera (1979) stojí v strede vždy rodič a dieťa. Títo sú obklopení širšou rodinou, potom sa kruh rozširuje o komunitu a nakoniec to všetko objíma spoločnosť.
V prípade rodičov a rodín žijúcich v chudobe a vo vylúčení narúša vývoj detí skutočnosť, že zamestnávanie rodičov je neisté, preto boj o každodenný život odvádza veľa energie a pozornosti od výchovy detí.
Hlavnou príčinou detskej chudoby je nezamestnanosť rodičov, neprimeraný vývoj pramení z chudoby a deti zaostávajúce vo vývoji sú znevýhodnení pri nástupe do školy. Ak teda chceme vytvárať a realizovať programy, ktoré kompenzujú nevýhody alebo pomáhajú preklenúť nedostatky, nemôžeme ignorovať situáciu rodičov, musíme hľadať riešenia pre ich individuálne problémy. Samozrejme, je dôležité, najmä v prípade mladých rodičov, aby sa posilnili vo svojich rodičovských rolách, aby sme poznali vzájomný vzťah rodičov a ich detí a aby sme im pomohli zorientovať sa v ňom, čo je často ťažké.
Programy v ranom detstve by mali zahŕňať aktivity pomáhajúce rodičom už počas plánovania tehotenstva a očakávania dieťaťa. Vedomé plánovanie rodiny a vedomé rodičovstvo sú obzvlášť dôležité. Šírenie informácií vo forme neformálnych rozhovorov alebo vo forme organizovaných školení môže byť rovnako efektívne, ak sú tieto formy prispôsobené veku, vzdelaniu a miestnym zvyklostiam účastníkov.
Spolupráca rodičov pri vývoji dieťaťa
Oblasti vývoja sú rôzne – zahŕňajú vývoj komunikácie, pohybu, spoznávanie sveta pomocou rôznych hier, či rozvoj vnímania a zmyslov. Ide o množstvo oblastí, ktoré sú rodičom málo známe, pretože vo väčšine prípadov aj v ich vlastnom detstve chýbali kroky potrebné pre kvalitný vývoj. Teda, ak poskytneme mladým rodičom príležitosť získať tieto skúsenosti so svojimi deťmi alebo sa dozvedieť viac o hrách a činnostiach, ktoré zabezpečujú nerušený vývoj, vytvárame tým možnosť zlepšenia životných šancí detí zo sociálne znevýhodnených rodín.
Rodičia citliví na signály novorodenca môžu urobiť veľa pre rozvíjanie pocitu bezpečia dieťaťa, ale aj pre rozvíjanie počiatočných komunikačných zručností. Toto tvrdenie platí pre každého novorodenca, no také kroky nemožno očakávať od matky, ktorá to sama nezažila, alebo ktorá nedostala adekvátne informácie a vzory zo svojho prostredia. Preto sú mimoriadne dôležité profesionálne koordinované systémy, ktoré upriamujú pozornosť na tieto vedomosti. Príkladom sú služba detských poradných zdravotných sestier alebo mimovládne organizácie, ktoré organizujú programy pre mládež. Áno, stojí za to pozvať mladých rodičov a zapojiť ich do programov pre mládež, pretože vzhľadom na svoj vek patria skôr do vekovej skupiny mládeže ako medzi dospelých. Preto tam prijímajú viac rád a s väčšou ochotou, teda sa učia efektívnejšie.
Vezmime si príklad toho, ako matka reaguje na signály trojmesačného dieťaťa: keď dieťa bľaboce, usmieva sa, jeho matka tak môže urobiť tiež, dieťa na to zareaguje a matka bude pokračovať v komunikácii.
Pozrime sa na túto situáciu, keď má dieťa deväť mesiacov: dieťa na niečo ukáže, matka mu môže predmet podať, zdvihnúť, pomenovať ho, dieťa sa otočí k matke, bude sa ďalej zaujímať o predmet a matka bude naďalej hovoriť s dieťaťom.
Ako prebieha, resp. ako by mala prebiehať komunikácia, keď má dieťa dvanásť mesiacov: dieťa sa smeje alebo háda, matka venuje pozornosť jeho správaniu, dieťa môže svoje správanie zmeniť, na čo ho matka pohladí, prihovorí sa mu, rozpráva sa s ním.
Vzájomné signály vychádzajú zo správania matky aj dieťaťa. Podpora vývoja a vytváranie príležitostí sa navzájom ovplyvňujú. Je vysoko pravdepodobné, že časté alebo dokonca vedomé opakovanie posilňuje formovanie vzťahu.
Vyššie uvedený príklad je jednou z konverzačných tém, s ktorými mladé matky nemajú žiadne skúsenosti a v súvislosti s ktorými nepoložia žiadne otázky, pretože nemali pred sebou žiadny príklad, z ktorého by mohli čerpať informácie.
Všetky spoločenské kontakty v ich prostredí im pomáhajú rozvíjať normálnu komunikáciu. To si však vyžaduje relatívne pokojné a vyvážené prostredie, ktoré sa rodinám žijúcim vo vylúčení a chudobe nedostáva. Preto sú potrebné programy a detské centrá, zamerané na deti do troh rokov, pomocou ktorých môžu matky lepšie spoznať svoje deti a zapojiť sa do aktivít spoločne. V prípade škôlkarov je rozvoj samostatnosti alebo zvládanie konfliktov vyplývajúcich zo spoločenských situácií veľkou výzvou pre deti aj rodičov.
Hry sú istým zdrojom objavovania a učenia. Počas hry prejavujú deti svoje rozmanité a širokospektrálne záujmy, a aj preto tvrdíme, že počas hry sa naučia najviac. Deti interpretujú svoje skúsenosti a formujú svoje vedomosti hrou a inými činnosťami, ktoré si vyžadujú predstavivosť a tvorivosť. V dôsledku tohto procesu sa rozvíjajú ich kognitívne schopnosti a disciplína. Aj tu hrajú rodičia kľúčovú úlohu. Spoločné programy poskytujú príležitosť vysvetliť deťom hranice a obmedzenia, aby mohli ľahšie pochopiť význam pravidiel. Zároveň môžeme rodičom poskytnúť príklad toho, ako povedať deťom „nie“, ako im vysvetliť, čo môžu a nemôžu a ako ich naučiť rozlišovať správne a nesprávne. Tieto zručnosti a schopnosti sa rozvíjajú vždy ťažko, keď deti žijú v neistote, t.j. keď sú rozhodnutia rodičov nekonzistentné a nestále. Keď sa deťom dostáva vnímavej starostlivosti, cítia sa oveľa bezpečnejšie, a tým efektívnejšie spolupracujú pri stanovovaní a akceptovaní pravidiel.
Spoznanie obmedzení je pre každé dieťa náročnou úlohou, preto je účelné viesť rozhovory počas programov pre deti v ranom veku, kde sa môžu rodičia pýtať a otvorene hovoriť o problémoch, ktoré im spôsobujú ťažkosti v každodennom živote. Nezabúdajme na vyššie spomenuté osudy a životné cesty jednotlivcov. Keď je príliš mladá matka stále pod vplyvom svojej vlastnej rodiny, nemá nikoho, od koho by si vypýtala radu alebo chce ísť inou cestou, než jej predkovia. Spoločné aktivity je možné doplniť vysvetlením alebo počas prezentácie je možné upriamiť pozornosť na veci, ktoré by mali deti poznať alebo dodržiavať.
Nedostatočne vzdelaní rodičia, ktorí sami majú často nerozvinuté jazykové schopnosti, často čelia neúspechom svojich detí v materskej či základnej škole, v pozadí ktorých sa skrývajú nerozvinuté jazykové schopnosti a zručnosti. Niekedy sa jazyk používaný v domácom prostredí (materinský jazyk) a úradný jazyk používaný v inštitúciách líšia. V týchto prípadoch povzbuďte rodičov, aby sa pokúsili obohatiť svoj každodenný jazyk a bežne ho používať, pretože výskumy ukazujú, že dvojjazyčnosť pre správne sa vyvíjajúce deti nepredstavuje problém. To si samozrejme vyžaduje aj inštitúcie, ktoré to podporujú, a ktoré dvojjazyčným rodinám poskytujú pomoc a možnosti na preklenutie ich nedostatkov. Jednou z hlavných úloh programov zameraných na rané detstvo, realizovaných v týchto oblastiach, je organizovať spoločné aktivity, kde sa rodičia a deti „naučia“ úradný jazyk spoločne, ako druhý jazyk. To si vyžaduje sériu rozprávok, spoločné spievanie, rytmické riekanky. S rodičmi sa treba dohodnúť, aby doma naďalej používali svoj vlastný „materinský“ jazyk. V rámci programov môžeme poradiť rodičom ako môžu svojim deťom pomôcť vyjadriť svoje myšlienky a pocity a ako vytvárať vzťahy s dospelými a so svojimi rovesníkmi, aj v rámci rodiny. Rodičom môžeme napríklad povedať: prečítajte si rozprávku, ktorú si vybralo dieťa. Použite obrázky uvedené v knihe a potom sa opýtajte dieťaťa, čo sa mu na rozprávke najviac páčilo, alebo čo by rado zmenilo v rozprávke. Nech jeden deň v týždni rozpráva rozprávku dieťa rodičom či súrodencom. To nie je ľahké pre rodičov, pre ktorých je ťažké vytvoriť tieto situácie, keďže ich sami nezažili. Podobné situácie môžeme vytvoriť aj v detských centrách, aby si ich rodičia mohli nacvičiť za našej pomoci.
Každý, dnes už „dospelý“ rodič boli kedysi dieťaťom
Zlyhania a neúspechy zažité v detstve, sa počas rodičovstva často prejavujú v zosilnenej podobe, je prirodzené, že rodič chce ochrániť svoje dieťa pred podobnými situáciami, ale môže mať pocit, že mu chýbajú prostriedky alebo že je bezmocný.
Preto je účelné zvážiť životnú cestu rodičov a posúdiť bremená, ktoré ich ťažia od detstva, kedy mohli byť týraní alebo frustrovaní svojimi neúspechmi. Napríklad preto, lebo matka, ktorá porodila vo veľmi mladom veku a stále je pod „dohľadom“ vlastných rodičov, bola v školských rokoch neúspešná, preto bola nútená predčasne ukončiť školskú dochádzku a aj u svojich rodičov videla pravidelnú prácu, a teda pravidelný spôsob života iba zriedka. Preto má zmysel rozmýšľať komplexne, v intenciách programov zameraných na znižovanie a kompenzáciu nedostatkov, so zameraním aj na tieto rodičovské nevýhody.
Je preto účelné, ak hoc aj súčasne s aktivitami podporujúcimi vývoj detí organizujeme aktivity pre rodičov na rozširovanie ich vlastných vedomostí, čím získajú lepšie možnosti získať zamestnanie. Napríklad, keď pomáhame rodičom dokončiť základnú školu. To motivuje rodiča, aby spolu s dieťaťom navštevoval aktivity organizované pre malé deti, a tiež aby sa sám vzdelával. To si vyžaduje súčinnosť organizátorov programov zameraných na obdobie raného detstva a inštitúcií pre vzdelávanie dospelých. Najlepšie je do plánovania školení, vzdelávania a skúšok zapojiť samotných účastníkov, zainteresované strany a rodičov.
Ako príklad môžeme uviesť osvedčený program z minulosti: miestni organizátori pomohli záujemcom získať vodičský preukaz v mieste konania programov zameraných na preklenutie nedostatkov v ranom detstve. V tomto prípade sa do aktivít angažovali najmä otcovia, čo je mimoriadne dôležité pre vývoj detí a vyváženejšie fungovanie rodín. Pomocou počítačov dostupných v detských centrách si môžu rodičia tiež vyhľadávať témy online školení, ktoré by ich zaujímali. To všetko si môžu prediskutovať s miestnymi organizátormi a realizátormi programov pre deti, zameraných na rané detstvo, ktorí ich môžu povzbudiť a pomôcť im pri podávaní žiadosti.
Existuje množstvo príkladov zo zahraničia o tom, že používanie počítačov, ktoré je dnes také módne, ponúka nespočetné množstvo príležitostí na zvýšenie sebavedomia rodičov a na rozšírenie ich možností. Na mieste konania programov je účelné poskytnúť príležitosť pre získanie takých zručností, ako je napr. počítačová grafika alebo dizajn, pričom na tento účel existuje mnoho bezplatných programov, ako napríklad Canva. Získané vedomosti môžu rodičia neskôr využiť v praxi: môžu si vyrobiť výzdobu vlastného domu alebo spoločenských miestností centier, navrhnúť reklamu, vytlačiť si materiály o programoch, vyrobiť sviatočné pohľadnice, o ktorých môžu dokonca spoločne diskutovať, ale môžu tiež použiť svoje vlastné nápady. Sú to užitočné činnosti nielen preto, lebo môžu významne znížiť finančné zaťaženie, ale aj preto, lebo posilňujú príslušnosť účastníkov, t.j. rodičov, ku komunite a poskytujú im možnosť tešiť sa z vlastnej tvorby, čo zvyšuje ich sebavedomie, ako aj ich zručnosti a vedomosti. A čím viac sa rodičia stanú súčasťou týchto programov, tým majú väčšiu motiváciu zúčastňovať sa programoch organizovaných pre ich ratolesti.
Učme sa jeden od druhého
Rodičia a odborníci sa môžu veľa naučiť, jeden od druhého. Odborníci musia spoznať prostredie a život detí, rodičia musia spoznať zákonitosti vývoja a očakávania spoločnosti v danej komunite. Nie je to ľahké pre nikoho. Pre získanie týchto skúseností je účelné organizovať spoločné, tzv. rodinné programy, poskytujúce priestor pre neviazané hry pre dospelých a deti – či už samostatne alebo spoločne. Nezabúdajme, na čo všetko je hra dobrá. Vytváranie siete kontaktov, tvorivosť, konverzácia či tvorenie sú súčasťou hry detí aj dospelých.
V aktivitách zameraných na obdobie raného detstva musia rodičia hrať dôležitú úlohu, už vzhľadom na vek detí. Teda ak môžeme poskytnúť príležitosť spoznať spôsob, akým sa rodič hrá so svojím dieťaťom, ako mu rozpráva príbehy, ako s ním komunikuje, alebo spôsob, akým dieťa vyhľadáva svojho rodiča, už máme takmer všetky informácie potrebné pre prípadné poskytnutie pomoci. Ale iba vtedy, ak poskytneme aj príležitosť. Teda nechajte rodičov a deti hrať sa počas jednotlivých aktivít spoločne, aby ste potom mohli pôsobiť v roli sprostredkovateľa a poskytovateľa znalostí.
Éva Szomor
Fotografie: Canva a vlastné fotografie autorky
Éva Szomor, špeciálna pedagogička, uznávaná a skúsená expertka v oblasti vývoja detí v ranom veku ako aj expertka programu Bezpečný štart, známa nielen v Maďarsku ale aj v zahraničí (v Afrike, v Izraeli, v Nemecku, v Rakúsku). Jej meno je spojené s maďarskou adaptáciou filozofie Detských centier Bezpečný štart (Biztos Kezdet), pochádzajúcich zo Spojeného kráľovstva. Aj v tomto článku sa s čitateľmi delí o svoje skúsenosti získané v programe Bezpečný štart.
Literatúra:
Cs. Ferenczi Sz., Csákvári J., Tánczos É. (2015):Vulnerability ad resilience in early childhood interventions In: Ferit Uslu (szerk.): Proceedings of INTCESS15: 2nd International Conference on Education and Social Sciences(2-4 February 2015-Istanbul, Turkey).Istanbul:International Organization Center of Academic Research (OCERINT),2015.pp. 1257-1264
Daniel, B. (2010): Concepts of Adversity, Risk, Vulnerability and Resilience: A Discussion in the Context of the ‘Child Protection System’ Social Policy & Society 9:2, 231–241.
Bronfenbrenner, Urie (1989): Ecological Systems Theory. In: Vata, R.: Six Theories of Child Developement. Greenwich
Stagner. M. W. & Lansing, J. (2009): Progress toward a Prevention Perspective Preventing Child maltreatment Vol. 19 No. 2 Fall 200919-38.
Tento článok bol vytvorený v rámci projektu „Šanca pre deti zo znevýhodneného prostredia“, FMP-E/1901/4.1/015, programu spolupráce lnterreg V-A Slovenská republika — Maďarsko, Fond malých projektov.
http://www.skhu.eu http://www.viacarpatia-spf.eu
