Úvod
Od čias, kedy bol program spustený v Maďarsku, vzniklo o detských centrách Bezpečný štart, resp. o samotnej iniciatíve, o filozofii, ktorá je za ňou, ako aj o teoretickom výskumnom pozadí mnoho detailných štúdií, analýz a odborných dokumentov. Spoločne poskytujú podrobný obraz o programe Bezpečný štart a o jeho mnohých aspektoch.[1] Podrobná hĺbková analýza je mimo rámec tohto textu. Jeho cieľom je predstaviť túto službu, ktorá je zameraná na raný rozvoj schopností detí pochádzajúcich zo sociálne znevýhodneného prostredia (predovšetkým z malých obcí) v Maďarsku (na systémovej úrovni ide prakticky o jediný takýto program). Ide o detské centrá Bezpečný štart, ktoré vznikli ako projekt financovaný predovšetkým zo zdrojov EÚ a nórskeho finančného mechanizmu v polovici prvého desaťročia 21. storočia a ktoré následne, v roku 2013 boli zahrnuté do maďarského zákona o ochrane detí ako forma základnej starostlivosti o deti. Filozofia a realizačná prax programu Bezpečný štart nevznikli v Maďarsku, vzorom bol program „Sure Start”, ktorý vznikol na konci 1990-tych rokov v Spojenom kráľovstve. Ide teda o adaptáciu, ktorá sa snaží kompenzovať situáciu rodín zo sociálne znevýhodneného prostredia v prvých rokoch života detí prispôsobením programu podmienkam v Maďarsku. Táto iniciatíva je každopádne dôležitá a nevyhnutná, jej začlenenie do zákona a financovanie zo štátneho rozpočtu možno považovať za medzník, avšak na základe doterajších skúseností a štatistík sú výsledky a dopady stále otázne.
V prvej kapitole uvedieme zhrnutie niektorých teoretických východísk. (Vieme, že teoretické a výskumné pozadie intervencie v ranom detstve je oveľa širšie – týmto sa podrobne zaoberajú mnohí odborníci v zahraničí aj v Maďarsku, ako aj štúdie, prieskumy a výskumy z oblasti neurológie, výskumu mozgu, spoločenských vied a ekonómie). V druhej časti uvádzame okolnosti predchádzajúce vzniku programu Bezpečný štart, okolnosti spustenia programu v Maďarsku, ako aj hlavné zastávky a medzníky rozšírenia tejto iniciatívy. V tretej kapitole skúmame charakteristiky fungovania detských centier Bezpečný štart, predovšetkým na základe príslušnej legislatívy a dostupných údajov. Na záver sa pokúsime stručne zhrnúť hlavné výsledky a vzniknuté problémy a dilemy.[2]
1. Teoretické východiská
Gøsta Esping-Andersen, dánsky sociológ, ktorého meno je spojené s vypracovaním stratégie spoločenských investícií zameraných na deti má za to, že „hlavná hnacia sila životných šancí ľudí je založená na rodinných vzťahoch v detstve. (…) všetky dôkazy potvrdzujú, že (rané) detstvo je kritický bod predstavujúci základ životných šancí ľudí. Opatrenia na podporu, aplikované v dospelosti už pravdepodobne nebudú také účinné, s výnimkou prípadov dospelých s primeranými kognitívnymi a sociálnymi zručnosťami. Podstatou každej politiky v oblasti sociálnej inklúzie musí byť stratégia spoločenských investícií zameraných na deti.“ (Esping-Andersen 2008:31). Na základe uvedených myšlienok je zrejmé, že intervencie treba vykonať čo najskôr, v ranom veku (ba až pred narodením), najmä v prípade rodín a detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Potvrdzujú to viaceré štúdie, vykonané predovšetkým od 1980-tych rokov, podľa ktorých kvalita raného detstva zásadne ovplyvňuje vývoj mozgu, čo rozhoduje o neskorších životných šanciach a o kvalite života. To všetko úzko súvisí s rodinným zázemím, s domácim prostredím, so sociálno-ekonomickými charakteristikami, vzdelaním a kompetenciou rodičov, resp. v neposlednom rade kvalitou dostupných služieb a podpory v ranom detstve. Vývoj mozgu detí prebieha odlišne v závislosti od kvality prostredia. Ako na to poukázali už viacerí, v prostredí chudobnom na stimuly vývoj (mozgu) detí výrazne zaostáva v porovnaní s vývojom tých, ktorí sa narodili alebo vyrastali v normálnom a vo vhodnom prostredí.[3] Lombardi (2017) okrem iného zdôrazňuje, že vývoj malých detí je zásadne určovaný primeranou starostlivosťou v ranom detstve, pričom táto musí zabezpečiť zdravie, výživu, bezpečnosť, učenie a získavanie skúsenosti v ranom detstve (Lombardi 2017:4). Podotýkame, že v znevýhodnených, v marginalizovaných a vo vylúčených komunitách či rodinách všetky tieto podmienky a okolnosti často absentujú (obyčajne následkom štrukturálnych problémov) alebo sú zabezpečené v nedostatočnej miere.
Intervencie v ranom detstve sú mimoriadne dôležité (aj) z hľadiska fungovania spoločnosti ako celku, keďže (ako na to poukazujú ekonómovia) ich návratnosť je najúčinnejšia. Miera návratnosti je mimoriadne vysoká v prípade detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktoré si doma neosvoja základné zručnosti potrebné pre úspešné vzdelávanie v budúcnosti (Woesmann–Schuetz 2006:10). Ekonóm James Heckmann (2006) tvrdí, že „učenie sa v ranom detstve je základom neskorších úspechov, návratnosť investícií vykonaných v ranom veku je omnoho vyššia ako tých neskorších, iniciatívy zamerané na vyrovnanie nevýhod majú omnoho vyššiu mieru návratnosti, ak sú vykonávané v ranom detstve.“ (Bányai 2012:36).
Teda v prípade rodín a detí žijúcich v chudobe, núdzi a v znevýhodnenom prostredí je životne dôležité vykonať včasnú, komplexnú a účinnú intervenciu. Emőke Bányai (2012) to zhrnula takto: „možnosti mnohých detí sú obmedzené následkom chudoby, prostredia chudobného na podnety a prekážok v prístupe ku zdrojom, preto tieto nedokážu naplno realizovať svoj potenciál. Účelom intervencií vykonaných v ranom detstve je vyrovnanie týchto nedostatkov“ (Bányai 2012: 36).
Priamym dôsledkom všetkých týchto teoretických výskumných základov je, že dnes už rôzne medzinárodné organizácie (UNICEF, Svetová banka, WHO, EÚ) kladú zvláštny dôraz na intervencie vykonávané v ranom detstve, resp. na služby zamerané na malé deti, najmä tie vo veku 0 až 5 rokov (resp. 0 až 8 rokov), na prístupnosť a kvalitu týchto intervencií/služieb. V tejto súvislosti treba spomenúť koncepty ECD (early childhood development – vývoj v ranom detstve) a ECEC (early childhood education and care – vzdelanie a starostlivosť v ranom detstve), ktoré vo všeobecnosti zahŕňajú koncepciu rozvoja zručností v ranom detstve, ako aj praktické intervencie, inštitúcie, služby a programy určené na realizáciu týchto intervencií. [4]
Európska únia a Európska komisia (okrem iného) zdôrazňujú, že vzdelávanie, výchova a starostlivosť v ranom detstve sú základom úspechov vo vzdelávaní, dobrých životných podmienok, zamestnanosti a začlenenia do spoločnosti ako takej, čo je obzvlášť dôležité pre deti a skupiny zo sociálne znevýhodneného prostredia (EC 2018).[5]
Okolnosti predchádzajúce programu Bezpečný štart, jeho začiatky a rozšírenie
V Maďarsku patrí medzi inštitúcie/služby typu ECD resp. ECEC starostlivosť poskytovaná v jasliach a v materských školách, ako aj prvé 2 triedy základných škôl (ak sa zameriavame aj na deti staršie ako 5-6 rokov, ale nanajvýš 8-ročné).[6] O týchto však táto štúdia nepojednáva, vzhľadom na to, že naším cieľom je predstaviť program Bezpečný štart, predstavujúci nízkoprahové služby zamerané na rozvoj schopností a zručnosti rodín a detí zo sociálne znevýhodneného prostredia.
2.1 Začiatky
„Od 1990-tych rokov rástlo vo vyspelých krajinách presvedčenie, že v oblasti služieb poskytovaných v ranom detstve je potrebné mať jednotný pohľad a organizačný rámec, keďže ide o komplexnú oblasť, týkajúcu sa mnohých iných oblastí“ (Bányai 2012: 50). Jedným z výsledkov tohto presvedčenia bol program Sure Start (Bezpečný štart), vytvorený v roku 1998 v Spojenom kráľovstve, a ktorý sa stal ústredným prvkom vládneho programu zameraného na boj proti detskej chudobe, spusteného o niekoľko rokov neskôr, v roku 2003 vďaka iniciatíve Tonyho Blaira (Every Child Matters – Každé dieťa sa počíta).[7]
Program Sure Start, resp. detské centrá, ktoré fungovali v rámci neho, si stanovili za základný cieľ rozvoj schopností detí (s intenzívnou účasťou rodičov) vo veku 0-4 rokov z marginalizovaných obecných (mestských) častí , ale neskôr rozšírili služby poskytované v rámci programu aj na staršie deti. „Zámerom bolo poskytnúť deťom čo najlepší štart do života a to zabezpečením celodennej starostlivosti, ranej výchovy, zdravotníckych služieb a služieb pre podporu rodiny“ (Szilvási 2011: 46).
Maďarská adaptácia programu Sure Start začala v polovici prvého desaťročia 21. storočia, kedy boli založené centrá Bezpečný štart [Biztos Kezdet] v šiestich obciach krajiny (ako modelový program). V roku 2003 realizovala anglický program v maďarských podmienkach pracovná skupina vytvorená vtedajším maďarským Ministerstvom zdravotníctva, sociálnych vecí a rodiny. Prvé modelové centrá boli otvorené o rok neskôr, v roku 2004, v komunitách zo sociálne znevýhodneného prostredia, žijúcich v obciach s rôznym počtom obyvateľov (Ózd, Csurgó, Vásárosnamény, Mórahalom, VIII. obvod Budapešti). V roku 2005 sa do programu začlenili ďalšie 2 lokality (Győr, Katymár). Za pomerne krátku dobu (1 rok, v r. 2006) fungovali kluby Bezpečný štart už v 52 lokalitách (Koscsóné 2015).
Hlavné prvky modelového experimentu z VIII. obvodu Budapešti
- „Bol zavedený komplexný screeningový a rozvojový program, pomocou ktorého je možné identifikovať a korigovať značnú časť neskorších porúch učenia a správania a to už v ranom detstve. Profesionálna stránka programu je zabezpečená aj pravidelnými, 5-hodinovými školeniami konanými pre všetkých pracovníkov raz za mesiac, kde pracovníci dostávajú pomoc formou diskusie o konkrétnych prípadoch a poradenstvo k danej téme. Toto školenie nepomáha iba pri práci s cieľovou skupinou programu, ale aj v každodennej práci pracovníčok. Do hravých aktivít rozvíjajúcich schopnosti a zručnosti detí v ich prirodzenom prostredí pridávajú nové znalosti získané na školeniach.
- Zapojenie rodičov do aktivít posilňuje vzťahy a spestruje kompetencie rodičov.
- Prevádzka víkendového detského klubu vždy v sobotu popoludní pre všetky rodiny s malými deťmi komunity. To nielen rieši problém jesennej a zimnej uväznenosti, ale poskytuje aj možnosti pre spoločné slávnosti, prípravy, hry a nápady na darčeky.
- Priebežná prevádzka požičovne hračiek a iných pomôcok. Sortiment dostupných pomôcok a hračiek sa rozširuje na základe požiadaviek.
- O rôznych rodinných výchovných zvyklostiach a tradíciách vznikol aj náučný film pre podporu inklúzie, tolerancie a akceptovania rôznorodosti.“ (Zdroj: Bass–Darvas–Szomor 2012: 20-21)
2.2 Rozšírenie
Rozšírenie programu, resp. detských centier Bezpečný štart je spojené s Programovou kanceláriou pre boj proti chudobe detí Maďarskej akadémie vied, resp. s maďarským Národným programom proti chudobe detí [8] a s maďarskou Národnou stratégiou „Nech je deťom lepšie!“[9]. Jednu z ústredných oblastí intervencií realizovaných v rámci tejto stratégie predstavujú „Inštitúcie a služby podporujúce rozvoj zručností, úspechy v škole a zmierňovanie segregácie“, konkrétne „vytvorenie lepších a rovnocennejších podmienok pre rozvoj zručností a schopností“, resp. včasný rozvoj zručností. V stratégii sa uvádza: „Je dlhodobo známou skutočnosťou, ktorá sa v posledných rokoch opäť dostáva do povedomia, že prvé roky života zohrávajú rozhodujúcu úlohu v neskoršom živote jednotlivcov. Početné maďarské aj zahraničné štúdie dokazujú, že zaostávanie v neskoršej (stredoškolskej) etape vzdelávania možno vysvetliť predovšetkým podmienkami a okolnosťami z raného detstva. V porovnaní s návratnosťou investícií v ranom veku je návratnosť neskorších alebo kompenzačných intervencií oveľa nižšia. Programy sa nesmú zameriavať iba na deti, keďže bez účasti a aktívnej súčinnosti rodičov nemožno dosiahnuť očakávané (vhodné) výsledky.“[10]
Éva Szomor (2012) uvádza: „Maďarský Program boja proti chudobe detí si stanovil za cieľ spustiť preventívne, sociálne, zdravotné a pedagogické programy pre deti od najútlejšieho veku, pre pokrytie čo najširšej oblasti rozvoja, s cieľom zabezpečiť zdravý vývoj v prvých rokoch života. To je účelom programu Bezpečný štart, ktorý poskytuje alternatívu a pomáha rodinám a ich deťom, aby mohli zvýšiť svoje šance na integráciu do škôl a spoločnosti tým, že zabráni opätovnému vzniku chudoby a segregácie. Včasná intervencia by sa nemala zameriavať na určitý druh vývoja v ranom veku alebo na samostatné rozvojové programy, ale na komplexný prístup, v ktorom rozvoj často pôsobí súčasne na dieťa, na rodiča aj na užšie či širšie prostredie (Ferge et al. 2006)” (Szomor 2012: 26).
Projekty začaté podľa Národnej stratégie „Nech je deťom lepšie!“, financované z fondov EÚ, realizované v rámci Rozvojového plánu Nové Maďarsko, boli zamerané na znižovanie chudoby detí a zvyšovanie šancí detí na úrovni mikroregiónov, ako aj na vybudovanie národnej siete detských centier Bezpečný štart. Prvou oblasťou praktickej implementácie programu boja proti chudobe detí bol jeden zo zaostalých mikroregiónov krajiny, mikroregión Szécsény v Novohradskej župe, kde sa spustil prvý program pre rozvoj príležitostí detí. V rámci tohto začalo v mikroregióne, kde býva cca. 20 000 obyvateľov v 13 obciach, fungovať celkovo päť detských centier Bezpečný štart. To možno považovať za medzník, ktorý položil základy pre rozšírenie regionálnych programov pre rozvoj šancí detí a detských centier Bezpečný štart do celej krajiny. V rokoch 2009 až 2013 začalo fungovať 114 detských centier – tiež na projektovej báze, s financovaním zo zdrojov EÚ (Koscsóné 2015).
Ágnes Darvas a Dorottya Szikra (2017) uvádzajú: „(…) program Bezpečný štart poskytuje výhodu konkrétnej skupine podľa európskeho princípu „explicitného, ale nie výlučného“ (explicit but not exclusive) zamerania: zameriava sa na obce v znevýhodnenom postavení, neskúma odkázanosť jednotlivých rodín na program, ani to nepovažuje za kritérium využívania bezplatnej služby. (…) Zvláštny význam obdobia raného detstva a dôležitosť profesionálneho rozvoja v ranom detstve sú už dnes nepochybnými skutočnosťami v maďarských odborných kruhoch, a to predovšetkým vďaka odborným diskusiám, konferenciám, školeniam a aktivitám zriadených detských centier spojených s programom Bezpečný štart. “ (Darvas–Szikra 2017: 245).[11]
2.3 Z projektu jedna z foriem základnej starostlivosti o deti a zákonné ustanovenia
Je dôležitým medzníkom, že od 1. januára 2013 sa detské centrá Bezpečný štart, v minulosti realizované a teda aj financované výlučne na projektovom základe, boli začlenené do maďarského zákona o ochrane detí ako služby zvyšujúce šance detí, ako forma základnej starostlivosti o deti.[12] (Na základe oprávnení daných zákonom stanovuje detailné odborné pravidlá pre poskytovanie tejto služby ministerská vyhláška účinná od 1. 3. 2013. [13]) V zmysle maďarského zákona o ochrane detí je prevádzka Detských centier Bezpečný štart financovaná od 1. 1. 2014 zo štátneho rozpočtu, ako forma základnej starostlivosti o deti. K financovaniu zo štátnych zdrojov viedlo viacero krokov, keďže v prvom roku, t.j. v roku 2014 došlo k financovaniu 49 v detských centier (na základe súťaže vypísanej v roku 2013 pre vybraných uchádzačov), následne od roku 2015 dostalo štátne financovanie ďalších 64 detských centier (Koscsóné 2015).
V zmysle zákona o ochrane detí „účelom Detského centra Bezpečný štart je poskytovať preventívne služby, zamerané na zabezpečenie zdravého vývoja detí pochádzajúcich zo znevýhodneného sociálno-kultúrneho prostredia – predovšetkým detí, na ktoré sa vyplácajú dotácie na deti v hmotnej núdzi, na kompenzáciu zaostávanie vo vývoji, na posilnenie kompetencie rodičov, na podporu detí, ktoré ešte nechodia do materskej školy a ich rodičov, aby mohli spoločne preklenúť rozdiely dané znevýhodneným prostredím.“[14] Ďalej: „Za účelom úspešnej integrácie detí do materskej školy a úspešnej integrácie dieťaťa a rodiny do spoločnosti spolupracuje detské centrum Bezpečný štart najmä so službou starostlivosti o rodiny a detí, centrom starostlivosti o rodiny a detí, službou detských poradných zdravotných sestier, materskou školou, inými miestnymi inštitúciami poskytujúcimi služby pre deti a rodiny s deťmi, a v prípade potreby aj s inými účastníkmi výstražného systému ochrany detí.“[15] Právny predpis uvádza aj systém povinnej dokumentácie týchto detských centier.
V júli 2020 vydalo maďarské Ministerstvo vnútra, konkrétne Riaditeľstvo pre vytvorenie šancí v spoločnosti odborné odporúčanie pre „prevádzku Detských centier Bezpečný štart“, v zmysle ktorého „krédom programu Bezpečný štart je, že kľúčom k prevencii spoločenskej segregácie je integrovaný a komplexný rozvoj v ranom detstve (t.j. vo veku 0-5 rokov), s aktívnou účasťou rodiny a širšieho okolia. (…) Detské centrum Bezpečný štart je takou službou zameranou na rodiny s malými deťmi, ktorá prispieva k zmierňovaniu a prevencii vzniku rizík spôsobených životom v znevýhodnenom prostredí, pôsobiacich na úrovni jednotlivcov aj celej spoločnosti a tiež k zabráneniu opätovného vzniku chudoby. V najzaostalejších regiónoch, obciach a segregovaných obecných častiach sa Detské centrá snažia identifikovať rodiny vychovávajúce deti vo veku 0-5 rokov a začleniť tieto rodiny do poskytovaných služieb, a to kontaktovaním rodín, ktoré žijú v najhoršej situácii v danej lokalite a vytvorením motivácie potrebnej pre využívanie konkrétnej služby. Znížením vekovej hranice povinnej dochádzky do materskej školy sa detské centrá Bezpečný štart sústreďujú predovšetkým na deti do 3 rokov, keďže jedným z cieľov týchto centier je príprava detí na dochádzku do materskej školy“ (BM 2020: 3-4). Na základe uvedeného odporúčania sú základnými princípmi tejto služby územné zameranie, prístupnosť, spolupráca s rodičmi, interdisciplinárna spolupráca, ako aj cielené zameranie projektu (t.j. program musí byť prístupný pre každého, pričom sa musí snažiť o to, aby sa zameriaval na malé deti zo znevýhodneného prostredia). Pri súčasnej aplikácii všetkých týchto základných princípov je možné služby a intervencie označiť termínom Program Bezpečný štart (BM 2020).
Charakteristické znaky prevádzky detských centier Bezpečný štart
3.1 Charakteristické vlastnosti a služby
Dôležitou, všeobecnou vlastnosťou Detských centier Bezpečný štart je bezplatné využívanie služieb, dobrovoľná účasť rodičov a detí (prirodzene, je potrebné, aby odborníci pôsobiaci v rámci tejto služby vytvorili a udržali motiváciu týchto klientov a zapojili príslušné rodiny do týchto služieb). V zmysle príslušnej ministerskej vyhlášky vydanej v roku 2018 [16] musí mať vedúci Detského centra Bezpečný štart odborné vysokoškolské vzdelanie v danom smere (vzdelanie pedagóga, psychológa, sociálneho pedagóga alebo vzdelanie z oblasti zdravotníctva). Odborníci s iným vysokoškolským vzdelaním môžu túto pozíciu zastávať, iba ak získali aspoň dvojročnú odbornú prax v takomto detskom centre a ak absolvujú základné školenie Bezpečný štart. Vyhláška tiež určuje, v akých priestoroch („v integrovaných priestoroch“), za akých podmienok a s akým vybavením môžu detské centrá existovať.
Spomínané odborné odporúčanie (BM 2020) určuje aj to, v akých obciach či obecných častiach je opodstatnený vznik detských centier Bezpečný štart. Uvádza celkom 7 takých činiteľov, ktoré signalizujú „nepriaznivé spoločenské procesy“, a to:
- významnú miera nezamestnanosti („vysoký podiel nezamestnaných“);
- ťažko dostupné, chýbajúce alebo nekvalitné relevantné služby („zdravotné, sociálne a iné verejné služby“);
- narastajúca spoločenská segregácia („tunajší obyvatelia sú čoraz vzdialenejší ostatným skupinám spoločnosti; ich spoločenský kontakt je zriedkavý; chýbajú vzory, ktoré by mali nasledovať; spoločenská mobilita je obmedzená);
- narastajúca územná segregácia (segregované osídlenie, osada);
- narastajúca „segregácia z hľadiska výchovy a vzdelávania“ (segregovaná materská škola/základná škola/trieda);
- významná rómska komunita ( „koncentrácia početnej rómskej populácie“);
- vysoký počet/podiel detí žijúcich v chudobe a v sociálne znevýhodnenom prostredí (poberajúce dotácie na deti v hmotnej núdzi) a „vytvorenie služby Bezpečný štart podporuje aj vedenie príslušnej obce“ (BM 2020: 6-7).
Vo svojej vyhláške z roku 2018 maďarské Ministerstvo ľudských zdrojov určilo okrem iných náležitostí aj povinné základné služby a iné odborné úlohy detských centier Bezpečný štart (ako služby zvyšujúce šance detí). V zmysle tohto dokumentu musia detské centrá:
- kontaktovať rodiny zo znevýhodneného sociálneho a kultúrneho prostredia a motivovať ich k využívaniu služieb detských centier Bezpečný štart;
- pravidelne skúmať stav detí a zabezpečiť pre nich aspoň aktivity pre rozvíjanie ich zručností a schopností, ako aj desiaty/olovranty;
- zabezpečiť účasť rodičov a detí na aktivitách, poskytovať programy rozvoja osobnosti a kompetencií rodičov, ako aj kurzy v oblasti výchovy detí, osobnej hygieny či vedenia domácnosti a iné preventívne programy;
- zorganizovať aspoň 24 komunitných podujatí ročne pre rodiny vychovávajúce deti do 3 rokov, resp. pre miestnu komunitu, pričom obsah aspoň 12 podujatí z týchto musí byť prispôsobený potrebám rodín využívajúcich služby detských centier Bezpečný štart.“[17]
Popri týchto môžu detské centrá (v súlade so zákonom o ochrane detí) poskytovať pre rodiny, rodičov a deti aj ďalšie služby („zodpovedajúce miestnym potrebám a patrične odôvodnené“). Vyhláška Ministerstva ľudských zdrojov určuje aj povinnú otváraciu dobu, v zmysle ktorej musia byť tieto detské centrá otvorené pre rodičov a deti v pracovné dni predpoludním (od 8. do 12. hodiny).
3.2. Počet detských centier Bezpečný štart a zapojených rodín a detí
V zmysle verejne prístupných údajov (v systéme „Stadat“) publikovaných maďarským Ústredným štatistickým úradom („KSH“) sa počet detských centier Bezpečný štart v období 2013 až 2014 približne zdvojnásobil; aj keď sa rast výrazne spomalil, v roku 2019 fungovalo v krajine už celkom 155 detských centier. Počet kontaktovaných/zapojených rodín vzrástol v období 2013 až 2019 z 1312 na 2151, počet 0-5 ročných detí vzrástol z 1441 na 2379. Tieto údaje (s prihliadnutím na počet zapojených rodín a detí) predstavujú 64% až 66%-ný nárast za uplynulých 7 rokov. V zmysle návrhu Maďarskej národnej stratégie pre preklenutie sociálnych rozdielov (MNTFS) 2030 (na základe údajov KSH, získaných v rámci programu OSAP) bolo v roku 2020 celkom 193 detských centier v pravidelnom kontakte s „cca. 2400 malými deťmi“ (Návrh MNTFS 2020: 42). Počet detí, ktorým sa poskytovala pravidelná starostlivosť, narástla do roku 2016 (za 4 roky) o 80 %. „U 0-2-ročných detí prevyšuje miera nárastu priemer, predstavuje cca. 90 % (…), ale aj v prípade 3-5 ročných detí je nárast takmer 50 %. (…) Väčšina detí využívajúcich Detské centrá Bezpečný štart (2470 detí) sa stravuje v týchto centrách, 732 detí tu vykonáva osobnú hygienu, rodiny 729 detí využívajú aj služby práčovne. Dopyt po týchto službách výrazne vzrástol: v rokoch 2013 až 2016 narástol počet detí využívajúcich tieto služby 2-3× (Bernát–Gábos 2018: 93).
Posledné údaje o vekových skupinách sú z roku 2018. V zmysle týchto prevažná väčšina zapojených 2237 detí je (prirodzene) z kategórie 0-3 ročných (80 %), 20 % pochádza z kategórie 3 až 5-ročných detí. V roku 2013 bol podiel posledne menovanej skupiny 28 %; prvotným dôvodom poklesu bolo v roku 2015 zavedenie povinného predškolského vzdelávania pre deti od 3 rokov.
Jedným z princípov činnosti Detských centier Bezpečný štart je územné zameranie, avšak o tomto aspekte nemáme k dispozícii čerstvé údaje KSH, preto na tomto mieste uvádzame iba údaje zo starších štatistík (z jediného roku 2017). V zmysle týchto údajov je územné zameranie správne, keďže prevažná väčšina centier funguje v znevýhodnených regiónoch krajiny. Až 38 % vtedajších 112 Detských centier fungovalo v regióne Severného Maďarska, 30 % v Severnej časti Veľkej dunajskej kotliny ďalších 11, resp. 12 % pôsobilo v ďalších dvoch zaostalých regiónoch, t.j. v Južnej časti Zadunajska a v Južnej časti Veľkej dunajskej kotliny. Približne tretina (30 %) týchto pôsobí v obciach do 1000 obyvateľov, 45 % v obciach s 1000 do 5000 obyvateľmi (Keller 2018).
Zhrnutie: výsledky a dilémy
Program Bezpečný štart, resp. spustenie Detských centier Bezpečný štart v Maďarsku a ich následné rozšírenie je možné považovať za úspech. Došlo k zavedeniu programu, ktorý (podľa deklarovaného účelu) slúži rodinám, rodičom a deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia, žijúcim v chudobe a segregácii. Snaží sa o komplexné intervencie v takej životnej situácii, ktorá určuje neskoršie životné šance. Okrem toho, podmienky a okolnosti absentujúce v ranom detstve sú neskôr len ťažko nahraditeľné, resp. nenahraditeľné.
Je dôležité, že Detské centrá Bezpečný štart, zavedené a financované vo forme projektov, boli začlenené do maďarského zákona o ochrane detí, ako služby zvyšujúce šance detí, ako forma základnej starostlivosti o deti. Zároveň platí, že projektové financovanie bolo postupne nahradené financovaním zo štátneho rozpočtu. Celkovo však môžeme povedať, že legislatívna regulácia a financovanie zo štátneho rozpočtu sú krokmi vpred (z hľadiska odborných kritérií aj udržateľnosti), avšak prinášajú mnohé otázky a dilemy.
(Prehnaná) regulácia. Vypracovanie a zdokumentovanie odborných štandardov je dôležitým aspektom všetkých takýchto služieb, keďže tieto zabezpečujú fungovanie príslušných inštitúcií (v tomto prípade Detských centier Bezpečný štart) na patričnej a jednotnej odbornej úrovni, v zmysle stanovených princípov. Je to v záujme odborníkov realizujúcich tieto služby, aj cieľových skupín, t.j. zapojených rodičov aj deti. Napriek tomu však prehnaná regulácia môže byť kontraproduktívna, môže pôsobiť záporne na dôležité prvky nízkoprahových služieb, na flexibilitu a na adaptáciu potrebám a požiadavkám cieľových skupín. Využívanie Detských centier Bezpečný štart (v zmysle pôvodného plánu) je dobrovoľné, avšak existujú aj také miestne predpisy, ktoré predpisujú účasť rodín zo sociálne znevýhodneného prostredia v týchto službách rozličnými spôsobmi. Tým dochádza k porušovaniu princípov a filozofie programu Bezpečný štart.
Malé zaostalé obce, resp. ich samosprávy nedokážu splniť detailné pravidlá pre vytváranie a vybavenie priestorov Detských centier Bezpečný štart (vyhláška maďarského Ministerstva ľudských zdrojov č. 40/2018. (XII.4.) EMMI) alebo ich dokážu splniť iba veľmi ťažko. Môže sa teda stať, že následkom prísnych (často málo reálnych) podmienok sa takéto detské centrá nevytvárajú práve tam, kde by boli nanajvýš potrebné.
Financovanie. Na jednej strane, financovanie zo štátneho rozpočtu môže znamenať vypočítateľnosť a zabezpečiť základy udržateľnosti. Na druhej strane však pre prevádzku týchto detských centier poskytuje omnoho skromnejšie možnosti, než to bolo v prípade projektového financovania v minulosti. (Treba predkladať žiadosti o financovanie, presnejšie na príjem podpory zo štátneho rozpočtu.[18]) V nedávnych rokoch predstavovala podpora poskytnutá na prevádzkovanie týchto centier cca. 6-7 miliónov HUF, v roku 2021 to bolo 7,8 miliónov HUF, pričom táto suma výrazne zaostáva za rozpočtom spred niekoľkých rokov, poskytovaným zo zdrojov Európskej únie a nórskeho finančného mechanizmu vo výške cca. 10 miliónov HUF. Podľa analýz uskutočnených v minulosti sa cca. 60 % dotácií zo štátneho rozpočtu minie na mzdy, teda na financovanie služieb a iných pridružených nákladov zostáva 40 %.
V zmysle metodických odporúčaní treba v detských centrách poskytovať zdravú a rozmanitú stravu (desiatu, so zeleninou a ovocím), pričom podľa odborníkov na takúto činnosť štátne financovanie nepostačuje. A taktiež ani na využívanie externých odborníkov, vhodných pre naplnenie potrieb detí.[19] „Najdôležitejším účinkom financovania zo strany štátu je to, že klesol počet externých odborníkov využívaných detskými centrami, lebo v porovnaní s obdobím projektového financovania štátne financovanie postačuje takmer iba na výplaty dvoch zamestnancov (a v mnohých prípadoch ani títo dvaja zamestnanci nepostačujú na pokrytie požiadaviek). Pri menšom počte odborníkov takmer nezostávajú žiadne zdroje na výmenu hmotných prostriedkov (hračiek), pričom v detských centrách fungujúcich od roku 2009 sú už hračky a koberce v značnej miere opotrebované.“ (Balás et al. 2016: 3).
Odborná práca. Z vyššie uvedenými skutočnosťami úzko súvisí aj kvalita odbornej práce vykonávanej v Detských centrách Bezpečný štart, ako aj dosiahnuté výsledky a účinky. Na jednej strane je dôležité, že potrebné odborné vzdelanie a základné služby sú stanovené v právnych predpisoch. Na druhej strane je však evidentné, že rozdiely medzi jednotlivými detskými centrami sú značné, čo nie je vždy dôsledkom rozdielnosti prístupu či odbornosti pracovníkov detských centier (aj keď to nie je možné vylúčiť). Omnoho viac to závisí od zanietenosti a finančných možnostiach a zdrojoch prevádzkovateľov (teda miestnych aktérov). Celkovo môžeme povedať, že na základe vyššie uvedenej štúdie účinkov mali Detské centrá Bezpečný štart kladný účinok na rozvoj miestnej komunity, posilnenie odbornej spolupráce na lokálnej úrovni, zlepšenie prístupu detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a ich rodičov k zdravotným a sociálnym službám (Balás et al. 2016). V zmysle návrhu MNTFS 2020 „aj v prípade detských centier platí, že chudobní rodičia s nízkym vzdelaním (s nedokončeným vzdelaním) nedokážu svojim deťom zabezpečiť také prostredie pre rozvoj, v ktorom je možné získať kognitívne a sociálne schopnosti potrebné pre úspešné pôsobenie detí v školách“ (návrh MNTFS 2020: 41). Pritom sa však vynára aj otázka, načo sú potom takéto detské centrá, keď nie na náhradu a kompenzáciu týchto náležitostí. V návrhu sa tiež uvádza, že „službu využívajú rodiny zo sociálne znevýhodneného prostredia, najmä rómske“ (návrh MNTFS 2020: 41). V zmysle štúdie účinnosti z roku 2016, ktorá (pravda, o niekoľko rokov skôr) zdôrazňovala, že „(…) vo väčšine detských centier sa podarilo integrovať rodičov detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, ale rodiny v najhoršej situácii sa nepodarilo prilákať do detských centier a 1/5 týchto domovov vykazuje zmiešanú spoločenskú skladbu rodín, ktoré ich využívajú.“ (Balázs et al. 2016: 3).
Vo svojom zhrnutí Judit Keller (2018) uvádza, že Detské centrá Bezpečný štart (v zmysle svojho pôvodného určenia) pomáhajú svojimi nízkoprahovými službami rozvoju detí v ranom veku a posilneniu rodičovských kompetencií. V praxi sa však tieto ciele nezrealizujú, resp. sa realizujú iba v malej miere, keďže štruktúrne rozdiely v systéme starostlivosti o deti majú za následok nerovnomerné rozdelenie zdrojov, úloh a kapacít a inštitucionálne pozadie, ktoré by malo zabezpečovať podmienky kvalitných služieb, je slabé a nedostatočné. „Prístupu detí zo sociálne znevýhodneného prostredia ku kvalitným službám bránia nerovnomerné podmienky inštitúcionálneho systému starostlivosti o deti, následkom čoho jasle a Detské centrá Bezpečný štart nie sú schopné splniť účel integrácie, ktorý od nich očakávajú odborné politické štruktúry a odborná verejnosť“ (Keller 2018: 48).
Rozšírenie, početnosť. Ako je to uvedené v dátach prezentovaných vyššie, počet Detských centier Bezpečný štart v rokoch 2013-2020 sa viac ako strojnásobil. Počet zapojených rodín a detí narástol v období 2013 až 2019 o takmer 65 %; počet detí vzrástol v období rokov 2013 až 2020 z 1441 na 2400 osôb (čo predstavuje podobný, 67 %-ný nárast). (Za predpokladu, že štatistiky, resp. porovnania sú správne, je zaujímavé, že kým počet detských centier vzrástol za rok, t.j. z roku 2019 na 2020 o 38, počet zapojených detí vzrástol iba o 21). Každopádne, podľa údajov dostupných v systéme Stadat KSH, v roku 2019 pripadalo na 1 detské centrum priemerne 15 detí, v roku 2020 (podľa štatistiky uvedenej v návrhu MNTFS) to bolo už len 12 detí. Celkovo je teda aj to mimoriadne dôležité (najmä z hľadiska príslušných obcí, komunít, rodín a detí), že takáto lokálna služba vôbec existuje a že je dostupná. Na druhej strane však na celoštátnej úrovni, v porovnaní s počtom detí zo sociálne znevýhodneného či marginalizovaného prostredia, ktorým sa takéto služby nedostávajú, zapájajú Detské centrá Bezpečný štart iba zlomok všetkých detí patriacich do cieľovej skupiny (podľa údajov z roku 2018 zapojilo vtedajších 116 detských centier 1788 detí zo skupiny 0-2 ročných detí a 449 detí zo skupiny 3-5 ročných detí).
[1] K tomu pozri tiež: Metodické publikácie programu Bezpečný štart: http://www.csagyi.hu/forrasmunkak/item/1050-biztos-kezdet-modszertani-kotetek
Pozri tiež: Surányi 2010, Szomor–László 2014, Bányai–Darvas 2012, Szomor 2012, Lannert 2015, Balás et al. 2016, Darvas–Szikra 2017, Keller 2018. Pozri tiež: Surányi 2010, Szomor–László 2014, Bányai–Darvas 2012, Szomor 2012, Lannert 2015, Balás et al. 2016, Darvas–Szikra 2017, Keller 2018.
[2] K tomu pozri tiež: Nelson 2004, Moreno–Lombardi 2017, Tucker-Drob–Harden 2011, Heckman 2008, Woesmann–Schuetz (2016), Heckman et al (2019), UNICEF 2017, 2014, Harvard University 2007.
[3] K tomu pozri: Heckman 2008, ill. Balás et al. 2016, Nelson 2004, resp. Lannert 2015.
[4] K tomu pozri tiež: Dendoba et al. 2014 (WHO), Európska komisia 2018, UNICEF 2014, 2017, resp.: https://www.who.int/topics/early-child-development/en/
https://ec.europa.eu/education/policies/early-childhood-education-and-care_en
Pre zhrnutie prístupov ECD a ECEC pozri napr.: Farkas 2020. http://www.karpatokalapitvany.hu/sites/default/files/No%20child%20left%20behind_FINAL_EN.pdf
[5] Pozri tiež: https://ec.europa.eu/education/policies/early-childhood-education-and-care_en
[6] Pozri tiež: Farkas 2020.
[7] K tomu pozri tiež: www.everychildmatters.gov.uk
https://www.nidirect.gov.uk/articles/sure-start-services
https://www.nidirect.gov.uk/articles/sure-start-services
[8] O tom pozri: http://gyerekesely.hu/
[9] Rozhodnutie maďarského parlamentu č. 47/2007 (V.31) OGY.
[10] Rozhodnutie maďarského parlamentu č. 47/2007 (V.31) OGY: https://mkogy.jogtar.hu/jogszabaly?docid=a07h0047.OGY
[11] Pozri tiež: Ferge–Darvas 2013.
[12] Maďarský zákon č. XXXI z roku 1997 o ochrane detí a o systéme opatrovníckych inštitúcií
[13] Vyhláška Ministerstva sociálnych vecí Maďarska č. 15/1998 (IV.30.) NM
[14] § 38/A ods. 1 maďarského zákona č. XXXI z roku 1997
[15] § 38/A ods. 2 maďarského zákona č. XXXI z roku 1997
[16] Vyhláška maďarského Ministerstva ľudských zdrojov č. 40/2018. (XII.4) EMMI
[17] § 4 ods. 1 vyhlášky maďarského Ministerstva ľudských zdrojov č. 40/2018. (XII.4) EMMI
[18] Pozri poslednú, aktuálnu výzvu: http://www.pafi.hu/_pafi/palyazat.nsf/ervdocidweburlap/0BE6E77C0A899255C12585B60069CA77
[19] Keller 2018., Balás et al 2016.
Zsombor Farkas
Farkas Zsombor (PhD) získal titul v oblasti sociálnej politiky (2004) a komunikačných vied (2009). Absolvovaním vzdelávacieho kurzu Ministerstva školstva a kultúry sa stal odborníkom v oblasti vzdelávania. V roku 2018 ukončil doktorandské štúdium na ELTE Univerzite. Jeho výskumnou témou bolo overenie účinkov priamych a nepriamych sociálnych zásahov, s osobitným zameraním na miestne projekty na odstránenie vidieckych rómskych get. V rokoch 2012 až 2014 pracoval pre Nadáciu Autonómia ako odborník na integráciu Rómov. Jeho úlohy zahŕňali koordináciu implementácie hlavného projektu financovaného z ESF: Rozvoj komunít pre začlenenie ľudí žijúcich v hlbokej chudobe. Predtým pracoval ako výskumný pracovník Programu boja proti chudobe detí v Maďarskej akadémii vied. Zúčastnil sa viacerých prieskumov a výskumov v oblasti chudoby a detskej chudoby vrátane situácie v rómskych komunít. Jeho úlohy zahŕňali prieskumy, integráciu Rómov a odborné úlohy zamerané na rozvoj a mentorovanie programov boja proti detskej chudobe v znevýhodnených regiónoch v Maďarsku. V súčasnosti pracuje na Univerzite ELTE, Fakulte spoločenských vied. Je odborným asistentom odboru sociálnej práce.
Literatúra:
Balás Gábor–Baranyai Zsolt–Herczeg Bálint–Jakab Gábor (2016) Biztos Kezdet program hatásvizsgálata. Értékelés és hatásvizsgálati zárójelentés (egyeztetett verzió). Budapest: HÉTFA Kutatóintézet. http://hetfa.hu/wp-content/uploads/hetfa_biztoskezdet_zarotanulmany0210.pdf
Bass László–Darvas Ágnes–Szomor Éva (2012) Gyermeknevelési szabadságok és gyermekintézmények. Mi a jó a gyerekeknek, mit szeretnének a szülők? In. Bányai Emőke–Darvas Ágnes (szerk.) (2012) Szülői szabadságok és koragyermekkori programok. Első rész. Budapest: ELTE TáTK. http://tatkteszt.elte.hu/file/SZULOI_SZABADSAGOK_1.pdf
Bányai Emőke (2012) Koragyerekkori programok a fejlett országokban. In. Bányai Emőke–Darvas Ágnes (szerk.) (2012) Szülői szabadságok és koragyermekkori programok. Első rész. Budapest: ELTE TáTK. http://tatkteszt.elte.hu/file/SZULOI_SZABADSAGOK_1.pdf
Belügyminisztérium (BM) (2020) Szakmai Ajánlás A Biztos Kezdet Gyerekház szolgáltatás működtetésére. BM, Társadalmi Esélyteremtési Főigazgatóság, Budapest, 2020. július. https://tef.gov.hu/wp-content/uploads/2020/07/bkgy2/Szakmai%20aj%C3%A1nl%C3%A1s.pdf
Bernát Anikó–Gábos András (2018) Társadalmi folyamatok Magyarországon a Magyar Nemzeti Társadalmi Felzárkózási Stratégia időszakának első felében 2009-2017. Budapest: TÁRKI. http://romagov.hu/wp-content/uploads/2020/03/MNTFS-monitoring-jelentes_TARKI.pdf
Darvas Ágnes–Szikra Dorottya (2017) Családi ellátások és szolgáltatások. In. Ferge Zsuzsa (2017) Társadalom-és szociálpolitika. Magyarország 1990-2015. Budapest: Osiris Kiadó.
European Commission 2018 https://eur-lex.europa.eu/resource.html?uri=cellar:05aa1e50-5dc7-11e8-ab9c-01aa75ed71a1.0003.02/DOC_1&format=PDF
Esping-Andersen, Gosta (2008) Egy gyermekközpontú társadalmi beruházási stratégia. Esély, 2008/5. http://esely.org/kiadvanyok/2008_5/ESPING.pdf
Keller Judit (2018) Az esélykiegyenlítés egyenlőtlen feltételei: a koragyerekkori szolgáltatások intézményi aszimmetriái. Esély, 2018/5. http://www.esely.org/kiadvanyok/2018_5/esely_2018-5_2-1_keller_eselykiegyenlites.pdf
Koscsóné Kolkopf Judit (2015) Biztos Kezdet Gyerekház program. Gyermeknevelés, 3. évf., 2. szám http://ojs.elte.hu/gyermekneveles/article/download/691/586
Lombardi, Joan (2017) Moving towards scale: advancing early childhood development 2017. In. Moreno, Terasa – Lombardi, Joan (eds.) Early Childhood Matters. Advances in early childhood development 2017. The Hague, The Netherlands: Bernard van Leer Foundation (2017)
Maďarská národná stratégia pre preklenutie sociálnych rozdielov (Magyar Nemzeti Társadalmi Felzárkózási Stratégia) 2030. Návrh. Pracovný exemplár, 2020. december 1.
http://romagov.hu/wp-content/uploads/2020/12/MNTFS2030_1201-tervezet.pdf
Szilvási Léna (2011) Nézőpontok, elméletek, gyakorlatok – a magyar Biztos Kezdet Program előzményei és megvalósulása. In. Danis Ildikó et al. (szerk.) (2011) A génektől a társadalomig: a koragyermekkori fejlődés színterei. Biztos Kezdet Kötetek I. Budapest: Nemzeti Család- és Szociálpolitikai Intézet.
http://www.csagyi.hu/images/stories/projektek/ecd/A_genektol_a_tarsadalomig.pdf
Szomor Éva (2012) Korai képességgondozás – Biztos Kezdet Gyerekházak. In. Bass László (szerk.) (2012) Az ötödik év után. Egy félbeszakadt akciókutatás története 2006-2011. Budapest: Gyerekesély Közhasznú Egyesület. http://www.gyere.net/downloads/otodik_ev.pdf
Woesmann, Ludger–Schuetz, Gabriela (2006) Efficiency and Equity in European Education and Training Systems. EENEE Analytical Report No. 1. Prepared for the European Commission. European Commission. Education and Culture.
http://www.eenee.de/dms/EENEE/Analytical_Reports/EENEE_AR1.pdf
Právne predpisy:
Maďarský zákon č. XXXI z roku 1997 o ochrane detí a o systéme opatrovníckych inštitúcii
Vyhláška maďarského Ministerstva ľudských zdrojov č. 40/2018. (XII. 4.) EMMI o odborných úlohách služieb pre zvyšovanie životných šancí detí a o ich prevádzkových podmienkach
Vyhláška maďarského Ministerstva sociálnych vecí č. 5/1998. (IV. 30.) NM o inštitúciách starostlivosti o deti, o inštitúciách a osobách poskytujúcich osobnú starostlivosť v oblasti ochrany detí, o ich odborných úlohách a prevádzkových podmienkach
Rozhodnutie maďarského parlamentu č. 47/2007 (V.31) OGY o národnej stratégii „Nech je deťom lepšie!“ 2007-2032
Tento článok bol vytvorený v rámci projektu „Šanca pre deti zo znevýhodneného prostredia“, FMP-E/1901/4.1/015, programu spolupráce lnterreg V-A Slovenská republika — Maďarsko, Fond malých projektov.
http://www.skhu.eu http://www.viacarpatia-spf.eu
