Čoraz väčší význam raných rokov je už dnes známy a propagovaný v širokom kruhu. Aj napriek tomu však naše skúsenosti potvrdzujú, že programy zamerané na rodiny žijúce v znevýhodnenom prostredí sa viac sústreďujú na školský vek dieťaťa a na prechodné obdobie medzi materskou a základnou školou. Akoby širokospektrálna podpora či posilnenie vývoja v ranom veku dieťaťa boli akýmisi možnosťami spätými so strednou vrstvou. Pritom veľmi dobre vieme, že vývoj nervovej sústavy počas prvých 1000 dní (2,5 roka) života je rozhodujúci pre šťastný a úspešný život v budúcnosti.
Senzorická integrácia, vyrovnané fungovanie jednotlivých zmyslov (čuch, zrak, sluch, hmat, chuť, rovnovážny zmysel) patrí medzi zložité oblasti vývoja. Senzorická integrácia je vlastne nerušený proces organizácie zmyslových vstupov. Nervová sústava dostáva vnútorné a vonkajšie podnety, tie nepretržite spracováva a spúšťa dôkladne naplánované realizačné procesy.
S pomalým alebo nedostatočným rozvojom senzorickej integrácie (v oblasti pohybu, vývoja jazyka alebo komunikácie či socializácie) sa často stretávame v rodinách, kde sa v dôsledku existenčných problémov alebo nedostatku skúseností rodičov z ich detstva venuje menšia pozornosť spracovaniu vnemov, podnetov detí.
Senzorická integrácia je spôsob spracovania informácií. Pomáha spracúvať rôzne vnímané informácie a ich následným triedením a usporiadaním do jedného celku vytvárať adekvátne odpovede. Podľa prichádzajúceho podnetu a situácie reagujeme na svet okolo nás pohybom, rečou alebo inými prostriedkami.
Samozrejme, vývoj detí sa s pribúdajúcim vekom komplikuje. Fungovanie jednotlivých oblastí rozvoja detí sa čoraz viac diferencuje, ich fungovanie sa stáva čoraz zložitejším a usporiadanie prichádzajúcich informácií prináša stále viac konfliktov.
Rozvoj môžeme urýchliť využitím kreatívnych schopností detí, v prípade potreby ich posilňovaním. Oplatí sa vytvoriť sériu aktívnych a radostných interakcií, ktoré pomôžu čo najlepšie vyplniť medzery v oblasti rozvoja či eliminovať ťažkosti pri organizácií vnímaných podnetov a generovaní reakcií.
Každodenný proces sebarealizácie detí prezrádza veľa o ich fyzickom, intelektuálnom a emocionálnom vývoji. Je preto dôležité vedieť, že deťom nesmieme vziať príležitosti na sebarealizáciu, aj keď sa to v mnohých prípadoch zdá jednoduchšie alebo bezpečnejšie.
Vo všetkých prípadoch je (má byť) poskytnutá príležitosť pre prežívanie danej situácie. Na základe svojich každodenných skúseností sa rodičia, opatrovníci a pedagógovia mnohokrát sťažujú na abnormálne správanie či poruchy rôznych schopností detí, ktorých skutočnú príčinu nepoznajú. Vedci a výskumníci dokázali, že k takýmto javom vedie absencia alebo porucha senzorickej integrácie. Pre proces učenia a spoznávanie okolitého sveta je potrebné informácie dobre organizovať a koordinovať. Rozvoj tzv. senzorickej integrácie, podobne ostatným procesom vývoja, prebieha postupne, na rôznych, na seba nadväzujúcich úrovniach. Prvú úroveň tvorí hmatový (taktilný) systém. Dobre poznáme hry, pri ktorých batoľatá a malé deti poznávajú rôzne predmety pomocou hmatu či pokožky a tiež to, ako sa tieto menia postupom času. Ak v tomto ranom štádiu života sa dieťa nemôže takto hrať, pretože rodič mu to zo strachu neumožní, z integračného procesu vypadnú dôležité kroky. Ale je tiež možné, že nie sú k dispozícii finančné/materiálne podmienky/prostriedky na to, aby deti získali čo najviac „taktilných“ (hmatových) skúseností. Tieto sa samozrejme dajú (dokonca by sa aj mali) nahradiť počas rozvojových aktivít určených na kompenzáciu nevýhod zažitých v ranom detstve.
Ďalšou úrovňou vývoja je vnímanie rovnováhy a polohy vlastného tela a spracovanie súvisiacich informácií. Ak pozorne sledujeme a pozorujeme vývoj malého dieťaťa, je zrejmé, že dostatočne sa vyvíjajúce dieťa je schopné vykonávať čoraz zložitejšie pohyby a pohybové hry.
Aj tu je potrebné poznamenať, že vývoj reakcií na takéto podnety ako aj pohybov súvisiacich s rovnováhou je spomalený alebo nedostatočný v prípadoch, keď chýba bezpečné prostredie a primeraný priestor pre voľný pohyb. Vývoj je však zbrzdený aj vtedy, ak sa rodičia či opatrovníci vyhýbajú činnostiam, ktoré rozvíjajú spoznávanie rovnováhy alebo vlastného tela, a to zo strachu, pre pohodlie alebo kvôli nedostatku príležitostí.
Tretím krokom je spracovanie zrakových (vizuálnych) a akustických (sluchových) podnetov. Na tejto úrovni sa často stretávame s deťmi, ktoré ťažšie spracovávajú zvukové alebo vizuálne podnety. Pri vykonávaní rôznych aktivít máme nespočetné množstvo príležitostí interpretovať vizuálne či akustické zážitky a uľahčiť procesy spracovávania využitím vedomostí detí. Koniec koncov, v ich prípade chýba – celkom alebo čiastočne – proces spracovania. Opäť je dôležité venovať pozornosť okolnostiam a životným situáciám detí. V prípadoch, keď pod jednou strechou žije spolu mnoho ľudí, keď je vyvíjajúce sa dieťa vystavené množstvu silných stimulov, jeho pozornosť a schopnosť sústrediť sa bude v budúcnosti brzdená nedostatkom zručností v oblasti spracovania. Na druhej strane však ťažkosti môže spôsobovať aj nedostatok príliš silných akustických alebo vizuálnych podnetov, keďže spracovanie podnetov a vytvorenie správnych reakcií na tieto tvoria súčasť vývojového procesu. Konečná fáza vývoja už zahŕňa usporiadanie informácií a stanovenie kvality výkonov. Táto záverečná etapa je už predzvesťou zručného riešenia školských úloh.
Každý, kto sa venuje deťom v predškolskom veku, najmä tým pochádzajúcim z znevýhodneného prostredia, by mal mať na pamäti tieto kroky vývoja. Nedostatok sebadôvery, sebakontroly či sebariadenia sú práve problémy, ktorým najčastejšie čelia deti zaostalé z hľadiska rozvoja senzorickej integrácie. Základ plánovania jednotlivých aktivít tvorí prístup založený na prirodzenej zvedavosti a záujme dieťaťa.
Je známe, že centrálny nervový systém je plastický, štruktúra mozgu sa môže meniť a modifikovať. Preto, ak sa deti oboznámia s podnetmi hmatu, rovnováhy a polohy vlastného tela a sú schopné reagovať na ne štruktúrovane, zmení sa aj ich každodenné správanie a úloha, ktorú zastávajú vo svojich komunitách.
Hovoríme o aktivitách a hrách, ktoré stavajú na vývoji a individuálnych rozdieloch detí, a ktoré sa vždy zakladajú na vzťahoch. Výzvy a ťažkosti všedných dní spracúvame hravou formou spolu s deťmi. Manipuláciou s predmetmi rôznych tvarov a materiálov získavajú deti vedomosti a skúsenosti, ktoré môžu neskôr dobre využiť. Napríklad to ako a akou silou treba držať ceruzku, alebo to, ako liať vodu z nádoby. Tieto náležitosti určuje stupeň vývoja senzorickej integrácie, potrebnej pre vykonávanie týchto činností.
Vývoj samozrejme znamená čoraz zložitejšie procesy, situácie a úlohy sa stávajú čoraz viac diferencovanými. Pomoc dospelého človeka sa môže stať skutočne užitočnou vtedy, ak v každom prípade využíva kreativitu a individuálne schopnosti detí. Cieľom je vytvoriť aktívne a radostné interakcie, spoločné hranie sa, ktoré doplní chýbajúce kroky vývoja alebo podporí ich vývin.
Pri rôznych činnostiach nesmieme zabudnúť na dôležitý fakt: aktivity vykonávané deťmi pôsobia súčasne na usporiadanie fyzických, nervových, emocionálnych a mentálnych vstupov do jedného celku a na ich formy prejavu. V praxi to vždy znamená, že iba nacvičovaním alebo riadenými aktivitami nedosiahneme vytúžený cieľ, je potrebné mať aj dostatočnú mieru bezpečnosti a motivácie. Často sa stáva, že stimulujeme iba niektorú oblasť zmyslov, bez zohľadnenia emocionálnej alebo intelektuálnej úrovne detí. V týchto prípadoch nedôjde k integrácii, ba práve naopak: môže sa stať, že ešte viac zmaríme úmysel dieťaťa spoznať svet alebo mu zoberieme radosť zo získavania skúseností. Preto aktivity na rozvoj senzorickej integrácie musia byť dobre naplánované a premyslené. Jedným zo zdrojov chýb je výber činnosti, ktorá je neprimeraná veku detí, alebo ktorá nezohľadňuje úroveň ich vývoja. Toto nebezpečenstvo existuje aj vtedy, keď zapájame menšie deti do aktivít organizovaných pre staršie deti, jednoducho preto, lebo dúfame, že sa tak od nich niečo naučia, pričom deti ešte nedosiahli vyššie uvedené, vzájomne späté fázy senzorického vývoja. Stáva sa však tiež, že znevýhodnené prostredie neumožňuje dieťaťu získať skúsenosti či experimentovať, pričom práve tie tvoria základ rozvoja.
Jedným z najbežnejších problémov je správne používanie nástrojov alebo rôznorodosť manipulácie s nimi. Rozvoj detí dotvára koordinovaný pohyb, taktilné vnímanie, vynaloženie primeranej sily, šikovnosť pri používaní oboch rúk súčasne a vyslovovanie slov či viet pri vykonávaní rôznych aktivít. Čo k tomu potrebujeme? Nezabudnime predovšetkým na progresívny postup.
V prípade detí, ktoré dané nástroje nepoznajú alebo ich ešte nepoužívali, musíme najskôr použiť nástroje/prostriedky, s ktorými sa manipuluje čo najjednoduchšie. Počas hier rozvíjajúcich fantáziu postupne rozširujeme počet rôznych použitých prostriedkov a prostredníctvom oboznamovania sa s nimi privedieme deti k ich každodennému používaniu. Napríklad: spoločne vytvoríme obrázok, počas tvorby využijeme strihanie, lepenie, farbenie, tvary esteticky umiestnime na papier. Potom hotový obrázok prediskutujeme a vyhodnotíme.
Táto aktivita pomáha deťom interpretovať prichádzajúce podnety z okolitého sveta a vyjadrovať pocity, ktoré sa v nich zrodili, a to všetko bez vedomého úsilia, pohodlným prispôsobením sa situácii. Skúsenosti získané v takýchto situáciách tvoria základ neskorších vzorcov učenia a správania sa. Vo väčšine prípadov tieto procesy prebiehajú prirodzene a schopnosti sa vyvíjajú takmer nepozorovane. Rodiny v znevýhodnenom prostredí však nie sú vždy schopné zabezpečiť k tomu potrebné bezpečné podmienky. Pre takéto deti sú potrebné aktivity, ktoré nahradia chýbajúce kroky vo vývojovej postupnosti.
Pozrime sa na niekoľko príkladov, s ktorými sa najčastejšie stretávame u detí vyrastajúcich v rodinách žijúcich v chudobe a v núdzi.
- Nešikovnosť, neistota a nekoordinovanosť pohybov, ktoré sú výsledkom predovšetkým nedostatkov motorického plánovania. Prichádzajúce podnety, ktoré sa ťažko koordinujú v priestore a čase. Napríklad skok, odraz od zeme, komplikované plánovanie pohybu. Toto plánovanie je v mnohých prípadoch sťažené alebo zle osvojené. Zdanlivý rozpor je v tom, že často majú ťažkosti práve deti, ktoré trávia veľa času vonku, ale ich pohyb je nekoordinovaný. V ich prípade je pravdepodobné, že vo veľmi ranom veku ich života u nich nastal neprimeraný vývoj pre nedostatok stimulov a správnych reakcií na ne. V týchto prípadoch môžeme pomôcť a odstrániť tieto nedostatky hrami, ktorých súčasťou je aj vizuálna stimulácia. Napríklad: sledovanie trasy vytvorenej z tvarov prilepených na podlahu, súčasné použitie nôh a rúk v sériách rôznych cvičení. V ďalšej fáze vývoja môžeme aktivovať aj sluchové vnemy: pohybové cvičenia s využitím rytmov, hudby, riekaniek alebo pesničiek pomáhajú k vytváraniu čoraz koordinovanejších a organizovanejších pohybov. Vždy sa uistite, že deti majú dostatok času na spracovanie zážitkov, pohybových podnetov a na interpretáciu správnych pohybových reakcií na ne. Pre upevnenie týchto vedomostí je nevyhnutné opakovanie cvičení.
- Ťažkosti pri koncentrácií, ľahké odvedenie pozornosti. V pozadí sú také emocionálne problémy, ktoré signalizujú stratégiu vzdania sa a úniku z danej situácie. V pozadí sú opäť nesprávne reakcie na dotykové a hmatové podnety, vytvorené v ranom veku. Ak neskôr poskytneme príležitosť na analytický, interpretačný a jemný rozbor taktilných podnetov, môžeme u detí s takými problémami odstrániť zaostávanie vo vývoji. Musíme vytvoriť čo najviac príležitostí na oboznámenie detí s materiálmi rôznej kvality, hmotnosti a rôznej textúry. Cielená interpretácia získaných vnemových skúseností a vizuálnych podnetov im poskytuje zážitok, ktorý im v budúcnosti pomôže pri pozornom sledovaní neznámych alebo ťažko pochopiteľných úloh.
- Nesprávne vnímanie rovnováhy a polohy tela spôsobuje deťom veľa problémov so súčasným a harmonickým ovládaním oboch strán svojho tela. Dominantnej strane vždy pomáha druhá, prekríženie strednej línie tela funguje bezpečne a šikovne. Bežne sa však stretávame s javom, že dieťa používa obe ruky rovnako, podľa toho, ktorá ruka je bližšie k predmetu, na ktorý chce dočiahnuť. To znamená, že prekríženie strednej línie mu robí problémy. Preto takéto deti často vykonávajú „zastieracie manévre“, ktoré nevedú k harmonickému pohybu. Ak nepomôžeme dominantnému rozvoju pravej či ľavej strany, deti sa v budúcnosti budú musieť vyrovnať s ťažkosťami pri písaní, čítaní a učení sa. Existuje veľa hravých úloh, cvičení a pohybových aktivít, ktoré napomáhajú k integrácii vnímania polohy vlastného tela. Rôzne samopašné hry – napríklad napodobňovanie prekrížených pohybov alebo ich vykonávanie na základe pokynov, vedenie guľôčky bludiskom či balansovanie s rôznymi predmetmi – pomáhajú odstrániť zaostávanie vo vývoji.
- V prípade detí žijúcich v znevýhodnenom prostredí, ako aj u detí z ostatných spoločenských vrstiev sa v mnohých prípadoch stretávame s problémami jazykového vývoja. Existuje však nesprávny stereotyp obviňovať za túto jazykovú zaostalosť životné prostredie dieťaťa, pričom v mnohých prípadoch za nesprávny jazykový prejav môže práve porucha vestibulárnej integrácie. Keďže pre dobre formovanú reč je potrebný harmonický, usporiadaný, dobre koordinovaný pohyb, je zrejmé, čo sa skrýva v pozadí. Disciplinované, rytmické hravé cvičenia kombinované s riekankami prinášajú dobré výsledky. Je však potrebné zdôrazniť, že plánovanie pohybu, koordinácia a koncentrácia pri realizácii aktivít sú kľúčovými zásadami. Najdôležitejšie sú zmena polohy tela, používanie rozmanitej mimiky a gestikulácie, pohybov plných emócií, ktoré deťom pomáhajú správne rozvíjať ich schopnosti.
Počas našich aktivít je najdôležitejšia vlastná motivácia. Nezabúdajme na to, že výsledok hry je najmenej dôležitý – dôležitý je zážitok z hrania sa.
Existujú viaceré vedecké opisy podporujúce naše skúsenosti, t.j. že deti, ktoré ťažko alebo zle spracúvajú jednotlivé vnemové a senzorické podnety, nedokážu využívať možnosti poskytované materskou školou alebo ihriskom. Ťažko totiž prekonávajú pocit alebo predchádzajúcu skúsenosť, že dané ťažkosti nezvládnu dobre. V hre detí, ktorých pohyb je nešikovný, ťarbavý, ktoré sa zľaknú určitých podnetov, alebo sú nepokojné v niektorých situáciách, sa nemôže objaviť fantázia alebo harmonické prvky pohybu. Ich rovesníci sa preto nechcú s nimi hrať, pričom aj od dospelých dostávajú len samé zákazy.
Niekoľko nápadov: časté opakovanie rôznych vyčítaniek a riekaniek s rôznymi pohybmi, ktorých jednotlivé prvky napomáhajú senzorickému vývoju dieťaťa. Aj menšie deti, ktoré ešte ledva dokážu chodiť, majú veľkú radosť z riekaniek či pesničiek, na konci ktorých si dospelí s nimi čupnú alebo sa obracajú alebo ich chytia pod pazuchou a zdvihnú (nie vyhodia!!!) ich nad svoju hlavu. Čím silnejší je stimul, tým väčšie je potešenie. To všetko vo veku, keď je gravitácia jednou z najväčších fyzických výziev pre vyvíjajúce sa, spočiatku bezmocné alebo ťažko pohyblivé dieťa.
Na vývoj jazyka rôzne vplýva aj senzorická integrácia a spracovanie zmyslami sprostredkovaných podnetov. Koniec koncov, používanie jazyka, správny rečový prejav, koordinovaný pohyb svalov a rečových orgánov sú rovnako dôležité ako správny výber slov na vyjadrenie myšlienok či výber správneho tvaru slova alebo vety pre danú situáciu alebo vyjadrenie emócií.
Pozrime sa na diagram, pomocou ktorého snáď pochopíme tento zdanlivo komplikovaný systém (diagram je dielo autorky článku).
Vývoj chápania reči a tvorby pochopiteľnej reči
Éva Szomor
Éva Szomor, expertka na ranú starostlivosť, pracovala v medzinárodnej škole BBIS v Berlíne. Po ukončení štúdia na Vysokej škole pre učiteľov sluchovo postihnutých a jazykovo znevýhodnených detí sa v roku 1978 presťahovala do Mozambiku na základe zmluvy medzi štátmi na 4 roky. Tam sa podieľala na vytvorení špeciálnej školy pre sluchovo postihnuté detí vo veku od 3 do 16 rokov. Po tejto práci absolvovala postgraduálny kurz v rokoch 1986 až 1989 v oblasti vývoja jazyka, jeho porúch a spôsobu liečby. Počas tohto obdobia ako inšpektorka mala možnosť skúšať a otestovať tento program vo všetkých špecializovaných školách v Maďarsku. V roku 1999 získala titul MA v jazykovom a komunikačnom vývoji dieťaťa v Haife a tam pracovala v miestnej detskej ambulancii ako vývojový rečový a komunikačný terapeut. Stala sa hlavným terapeutom SL v severnom regióne a spolu s kolegami vytvorila sieť testovania a rozvoja detí aj v znevýhodnených oblastiach. V roku 2001 sa vrátila do Maďarska, kde organizovala kurzy a poskytovala prednášky pre pediatrov, zdravotné sestry a sestry dennej starostlivosti po celej krajine. Od chvíle, keď sa vrátila do Maďarska, diagnostikuje a poskytuje terapiu deťom vo veku 0-4 vo svojom súkromnom stredisku pre rozvoj komunikačných a rečových schopností. V roku 2003 sa začal program Sure Start v Maďarsku. Po krátkej návšteve v Anglicku viedla tento program vo svojej krajine a podieľala sa na budovaní siete. Bola účastníkom a vedúcou programu raného detstva v Národnom programe boja proti chudobe detí v Maďarskej akadémii vied.
Literatúra:
Dr. Szvatkó, Anna (2002): Hiszen ez Játék! – Szenzoros integrációs terápiák a fejlesztésben. In.: Martonné Tamás Márta (szerk.): Fejlesztőpedagógia. Eötvös Kiadó, Budapest
Fisher, A. G- Murray, E. A.- Bundy, A. C. – (1999): Sensorische Integrationstherapie. Theorie und Praxis. Springer, Berlin
Greenspan, S. I. (1989): Emotional Intelligence. In: K. Field, B. J. Cohler & G. Wool (EDS). Learning and Education: Psychoanalytic Persperctivel. Madison, Ct: International Universities
Kulcsár, Zsuzsanna (1992): Gyermekkori hiperaktivitás. I. Korai értelmezések, leíró jellemzők, genetikai vonatkozások. In.: Magyar Pszichológiai Szemle (1992/93a); s. 48-49. 270-291
Rotter, Julian B.(1954): Social Learning and Clinical Psychology. Engleweed Cliffs; In.: Prentice Hall