Profesionalizácia asistentov v systéme ranej starostlivosti

Raná starostlivosť je tak kvalitná ako kvalitný je systém a ľudia, ktorí ju poskytujú. Je však práca profesionálov a ďalších pracovníkov poskytujúcich ranú starostlivosť dostatočne ocenená? Nakoľko je táto profesia atraktívna pre mladých ľudí a akú úlohu v nej zohrávajú alebo by mali zohrávať asistenti? Akým spôsobom zvyšovať kvalifikáciu pracovníkov poskytujúcich ranú starostlivosť?

Aj o tom pojednáva štúdia „Profesionalizácia asistentov starostlivosti o deti v oblasti Vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve (VSRD): Cesty ku kvalifikácii“.  Autormi štúdie sú Jan Peeters, VBJK, University of Gent (BE), Nima Sharmahd, VBJK, Irma, Budginaitė, PPMI. Prinášame Vám voľný preklad vybraných častí jej zhrnutia, ktoré bolo uverejnené na stránke Úradu pre vydávanie publikácií Európskej únie tu.

Profesionalizácia asistentov starostlivosti o deti v oblasti Vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve (VSRD): Cesty ku kvalifikácii

NESET II AR1/2016 Zhrnutie

Zhrnutie

Medzi výskumníkmi, organizáciami a tvorcami politík existuje široký konsenzus o tom, že kvalita  vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve (VSRD) a v konečnom dôsledku aj dopad na deti a rodiny sú závislé od vzdelaného a kompetentného personálu. Na európskej úrovni je dôležitosť kvalifikovanej pracovná sila zakotvená v prioritách strategickej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy (Európska komisia, 2015a);  kde profesionalizáciu zamestnancov identifikuje ako jednu z kľúčových otázok pre ďalšie zvyšovanie kvality VSRD. Niekoľko štúdií a správ potvrdilo, že kvalita VSRD závisí od kompetentných zamestnancov, ktorí sú schopní uplatňovať holistický prístup, ktorí rozumejú, že „starostlivosť“ a „vzdelávanie“ sú vzájomne závislé a rovnocenné (UNESCO, 2010; Európska komisia, 2011; Európska komisia/EACEA/Eurydice/Eurostat, 2014) (pozri časť „Holistický prístup“ v Úvode).

Európsky rámec kvality pre VSRD (Tematická skupina Európskej komisie pre VSRD, 2014) zdôrazňuje význam pracovnej sily VSRD pre zvýšenie pedagogickej kvality služieb pre deti. Európsky rámec kvality pre VSRD je konsenzom zástupcov z 25 členských krajín EÚ, Turecka a Nórska, siete Eurydice, Európskeho výboru odborových zväzov pre vzdelávanie (ETUCE) a OECD. Uvádza sa v ňom, že „kľúčové je uznanie pracovnej sily v oblasti VSRD ako profesionálov. Profesijný rozvoj má obrovský vplyv na kvalitu pedagogiky zamestnancov a na dopady na deti. Vypracovanie spoločných vzdelávacích a školiacich programov pre všetkých zamestnancov pracujúcich v oblasti VSRD (napr. predškolských učiteľov, asistentov, vychovávateľov, rodinných opatrovateľov atď.), pomáha vytvárať spoločnú agendu a chápanie kvality“ (Tematická skupina EK pre VSRD, 2014, 9).

Ako poukázala štúdia CoRe (Urban et al., 2011; Vandenbroeck et al., 2016), jednotlivé kompetencie samotné nestačia na zabezpečenie kvality. Je potrebný „kompetentný systém“, ktorý zahŕňa spoluprácu medzi jednotlivcami, tímami a inštitúciami a ktorý má kompetentné riadenie na úrovni politiky. Okrem toho sa kompetentný systém opisuje ako systém, ktorý stavia na počiatočnom dobrom vzdelaní pracovníkov a ich neustálom profesionálnom rozvoji, ktorý zahŕňa poskytovanie pravidelných príležitostí pre pracovníkov, aby spolu s členmi tímu reflektovali svoje nápady a postupy.

Vytváranie kompetentných systémov je v EÚ naďalej výzvou: požiadavky a kompetencie pre pracovníkov VSRD sa medzi krajinami líšia, kvalifikácia zamestnancov VSRD v Európe zostáva nízka a vo všeobecnosti sa investuje príliš málo do nepretržitého vzdelávania profesionálnych pracovníkov.

V mnohých krajinách časť pracovnej sily predstavujú asistenti VSRD s nízkou kvalifikáciou. V CoRe štúdii sú asistenti definovaní ako „neviditeľní pracovníci“, čo znamená, že ich prítomnosť sa zvyčajne nezohľadňuje v politických dokumentoch a že majú oveľa menej kvalifikačných a odborných možností rozvoja ako odborní pracovníci. Údaje z poslednej správy Eurydice ukazujú, že zapojenie sa detí vo veku do 3 rokov do VSRD je v Európe veľmi nízke (Európska komisia/EACEA/Eurydice/Eurostat, 2014). Tá istá správa zdôrazňuje, že pre približne 30 % rodičov nízka kvalita služieb VSRD predstavuje prekážku ich využívania. Zlepšenie kompetencií všetkých zamestnancov (kľúčových odborníkov a asistentov) by zlepšili kvalitu služieb, čo by zase prilákalo rodičov na využívanie služieb VSRD.

Investovanie do profesionalizácie asistentov predstavuje kľúčový prvok zlepšovania kvality VSRD, najmä preto, že v mnohých krajinách podiel asistentov v službách rýchlo rastie. Tento rast musí byť sprevádzaný výraznými investíciami do kompetentných systémov, ktoré si cenia príspevky všetkých zamestnancov a zapájajú všetkých pracovníkov do nepretržitého profesionálneho rozvoja. V opačnom prípade, v reakcii na rozpočtové obmedzenia alebo ak sú reformy príliš uponáhľané, môžu byť asistenti zamestnaní namiesto ich kvalifikovanejších kolegov, čo by mohlo viesť k „deprofesionalizácii“ zamestnancov VSRD.

Kľúčové poznatky

Prvá časť správy poskytuje prehľad o situácii týkajúcej sa asistentov v 15 členských štátoch zapojených do štúdie (krajiny analyzované v tejto štúdii sú: Belgicko, Dánsko, Nemecko, Grécko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Írsko, Litva, Poľsko, Rumunsko, Srbsko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Holandsko).

Údaje naznačujú, že:

  • „Neviditeľnosť“ asistentov VSRD vo výskume a politických dokumentoch je v ostrom kontraste s počtami asistentov pracujúcich v službách VSRD, ktorý môže byť v niektorých krajinách dosť vysoký (40 – 50 % pracovnej sily).
  • Asistenti majú často nízku alebo žiadnu kvalifikáciu a je pre nich málo príležitostí na získanie rovnakej kvalifikácie, akú majú odborní pracovníci. Navrhujeme, že asistenti nemusia mať nevyhnutne špecifickú počiatočnú kvalifikáciu na prácu asistenta, ale ak už sú raz ak sú najatí, je potrebné výrazne investovať do kompetentných systémov, ktoré rešpektujú a odmeňujú prácu všetkých zamestnancov (vrátane asistentov). Navrhujeme tiež, aby asistenti mohli získať pracovnú mobilitu investovaním do rôznych možností kvalifikácie.
  • Asistenti majú menej príležitostí na nepretržitý profesionálny rozvoj ako odborní pracovníci. Chýba čas na spoločné plánovanie a uvažovanie v tíme s hlavnými odborníkmi z praxe. Väčšina európskych krajín stále nevenuje čas pre reflexiu a plánovanie práce pre zamestnancov VSRD, a keď je tento čas pridelený, je zvyčajne venovaný len kľúčovým odborných  pracovníkom, nie asistentom. 
  • Vo všeobecnosti asistenti nemajú oficiálny profil kompetencií, či už pre svoju profesiu, resp. pre  vzdelávanie. Opisy kompetencií v krajinách, ktoré ich náhodou majú, sú často popísané ako technické alebo „opatrovateľské“ úlohy. Aj keď postavenie a kompetencie asistentov uznávajú národné alebo individuálne predpisy, asistenti sú vystavení riziku, že budú vnímaní len ako technickí pracovníci. Táto deľba práce medzi hlavnými odborníkmi a asistentami môže posilniť hierarchiu medzi vzdelávaním a starostlivosťou, čo znižuje vzdelanie v oblasti kognitívneho vývoja (Van Laere et al., 2012). Táto perspektíva bráni holistickému prístupu VSRD, ktorý uznáva výchovnú úlohu starostlivosti a opatrovateľskú úlohu výchovy (Hayes, 2007; 2008).
  • Krajiny zahrnuté v tejto štúdii nezhromažďujú štatistické údaje o sociálno-ekonomickom alebo kultúrnom pozadí asistentov VSRD. Podľa národných expertov, s ktorými prebehli konzultácie v rámci tejto štúdie, môže byť podiel zamestnancov s etnickým menšinovým pôvodom skutočne vyšší medzi asistentmi ako medzi hlavnými odborníkmi. Prítomnosť asistentov v rámci VSRD teda prispieva k rozmanitosti pracovnej sily, čo môže zvýšiť schopnosť zamestnancov efektívne zapájať rôzne deti a rodiny. Aby sa tieto aspekty zlepšili je potrebné investovať do silného profesionálneho rozvoja všetkých.

Kľúčové implikácie v politike VSRD a odporúčania

Štúdia odporúča niekoľko stratégií, ktoré riešia stav asistentov v sektore VSRD. Členské štáty EÚ by mali kombinovať tieto stratégie, začínajúc s experimentami v malom rozsahu.

Hlavné závery a odporúčania tejto správy sú:

  • Hierarchické rozdelenie medzi vzdelávaním a starostlivosťou existuje v rozdelených aj unitárnych systémoch, čo je naviac posilnené, keď sa rozlišuje medzi úlohami odborných pracovníkov a asistentov. V protiklade je holistický pohľad na výchovu a starostlivosť, v ktorom sú kognitívnym, emocionálnym a sociálnym aspektom priradené rovnaké hodnoty a sú vnímané ako vzájomne závislé s odporúčaním, aby takéto rozdiely boli bagatelizované.

Odporúčania

Politiky smerom k VSRD by sa mali zamerať na integráciu vzdelávania a starostlivosti  na  inštitucionálnej, regionálnej a národnej úrovni. Asistenti spolu so všetkými zainteresovanými stranami VSRD (terénni pracovníci, rodičia, miestne komunity, školy, vzdelávacie inštitúcie, miestne, regionálne a národné vlády a tvorcovia európskej politiky) by mali byť zahrnutí do  rozvoja holistického pohľadu na vzdelávanie. Tento holistický pohľad by mal byť integrovaný do učebných osnov, profilov kompetencií, úvodného vzdelávania ako aj ďalšieho profesionálneho rozvoja.

  • Asistenti zostávajú „neviditeľnými pracovníkmi“, čo znamená, že ich prítomnosť sa zvyčajne neberie do úvahy pri tvorbe politík. Údaje o asistentoch v európskych krajinách, ich vzdelanostnom a sociokultúrnom pôvode, kompetenciách, pohlaví a iných socio-demografických charakteristikách sú nedostatočné.

Odporúčania

Tvorcovia politík by mali túto skupinu zviditeľniť zberom celoštátnych údajov o počte asistentov, ich pohlaví a sociálno-kultúrnom zázemí. Asistenti by mali byť uvedení a zahrnutí vo všetkých politických dokumentoch, ktoré sa týkajú zamestnancov v sektore VSRD. Na medzinárodnej úrovni (OECD, TALIS pre VSRD) by zber údajov o zamestnancoch v sektore VSRD mal zahŕňať aj údaje o asistentoch.

  • Asistenti majú menej možností zvýšiť si kvalifikáciu. Je potrebné rozvíjať flexibilné možnosti zvyšovania kvalifikácie asistentov. Asistenti by nemali nevyhnutne potrebovať špecifickú počiatočnú kvalifikáciu, keď začnú pracovať, ale po prijatí do zamestnania by mali existovať rôzne možnosti pre ich pracovnú mobilitu prostredníctvom flexibilných možnosti zvyšovania kvalifikácie. To neznamená, že všetci asistenti si musia zvyšovať kvalifikáciu. Znamená to, že kompetentný systém by mal pritiahnuť tých, ktorí si chcú kvalifikáciu zvýšiť a uľahčiť im cestu.

Odporúčania

Tvorcovia politík musia vytvoriť cesty k rovnakej úrovni kvalifikácie ako pri odborných pracovníkoch,  pričom treba osobitne dbať na:  1) uznanie pracovných skúseností asistentov a predtým získaných kompetencií; 2) prepojenie teórie a praxe pri skupinových reflexiách; 3) zapojenie pedagogického vedenia; 4) podporu študentov z etnickej menšiny a s nízkym sociálno-ekonomickým postavením.

  • Zamestnávanie asistentov je dôležitým nástrojom na prilákanie väčšieho počtu mužov ako vychovávateľov a ich sieťovanie s inými mužmi zvyšujúcimi si kvalifikáciu v rámci ďalšieho profesionálneho rozvoja.

Odporúčania

Tvorcovia politík v členských štátoch by mali vytvoriť také možnosti zvyšovania kvalifikácie, ktoré by prilákali viac mužských asistentov a umožniť ich sieťovanie s inými mužmi pôsobiacimi v oblasti vzdelávania. Úrady práce by mali konať tak, aby prilákali mladých mužov k profesii asistenta a potom ich nasmerovali k zvyšovaniu si kvalifikácie pre funkciu odborných pracovníkov.

  • Viacerí odborníci zdôrazňujú, že vysoký počet asistentov, najmä vo väčších mestách, pochádza z etnickej menšiny alebo majú nízky sociálno-ekonomický status. Ich kvalifikácia, jazyk, pohlavie a sociokultúrne zázemie prepožičiavajú pracovnej sile v oblasti VSRD rozmanitosť.

Odporúčania

Členské štáty by mali investovať do prijímania rôznorodej pracovnej sily v službách VSRD, pokiaľ ide o jazyk, pohlavie a sociokultúrne pozadie. Túto rôznorodú pracovnú silu však musí sprevádzať pedagogické vedenie.

  • Jednotlivé kompetencie pracovníkov v oblasti VSRD by mali byť zaradené do „kompetentných systémov“, v ktorých úvodné vzdelanie odborných pracovníkov a flexibilné vzdelávanie asistentov je nasledované kontinuálnym odborným rozvojom všetkých pracovníkov.

Odporúčania

Tvorcovia politiky v členských štátoch by mali investovať do vytvorenia nepretržitého profesionálneho rozvoja všetkých zamestnancov vrátane asistentov. Aby to bolo dosiahnuté, systém odborného vzdelávania by mal obsahovať:

  1. Hodiny bez detí pre odborných pracovníkov a asistentov: pracovné zmluvy by mali zaručovať množstvo platených hodín bez detí, počas ktorých môžu odborní pracovníci a asistenti reflektovať svoju prax;
  2. Stretnutia na spoločné zamyslenie sa nad pedagogickou praxou: plánovanie, pozorovanie a dokumentáciu. Tieto stretnutia by mali zahŕňať všetkých členov tímu;
  3. Systém pedagogického vedenia alebo koučingu, ktorý podporuje tím v jeho reflexii;
  4. Systém monitorovania ďalšieho profesionálneho rozvoja, ktorý garantuje, že asistenti sú schopní využívať možnosti stanovené v pláne ďalšieho profesionálneho rozvoja.
  • Kompetencie a skúsenosti používané v práci asistenta sú zriedkavo oceňované alebo formulované ako zaujímavé pre profesionálnu kariéru; len zriedka existujú oficiálne odborné a vzdelávacie profily pre asistentov.

Odporúčania

Členské štáty musia vypracovať profily odborných kompetencií asistentov a ich vzdelávania, ktoré sú definované v širokom zmysle a sú založené na holistickom prístupe k vzdelávacím potrebám detí.

  • Vzhľadom na rôznorodú spoločnosť, v ktorej žijeme, pracovníci VSRD (odborní pracovníci a asistenti) potrebuje komplexné široké kompetencie, aby boli schopní viesť dialóg, rokovať a reflektovať svoju prax.

Odporúčania

Počiatočná odborná príprava a nepretržitý profesionálny rozvoj sa musia zamerať na široké sociálno-pedagogické kompetencie a pripraviť zamestnancov pre rôznorodé pracoviská.

  • V tejto oblasti je potrebný ďalší výskum, aby sme vedeli, aké úlohy asistenti vykonávajú v rámci VSRD a ako asistenti vnímajú svoju rolu, a či prítomnosť asistentov prehlbuje priepasť medzi vzdelávaním a starostlivosťou v ranom detstve.

Odporúčania

Tvorcovia politiky a výskumné strediská by mali financovať ďalší výskum v tejto oblasti, pričom by sa osobitná pozornosť mala venovať skúmaniu rôznych úloh asistentov.

Zdieľajte tento článok