Janko stojí pred schodmi, ktoré nikdy nevidel  a nevie ako po nich kráčať, kým ho teta Zuzka, učiteľka, neposmelí a nevezme za ruku. Znovu sa zastaví, ale teraz  pred otvorenými dverami do komunitnej škôlky a pozerá, čo  sa to deje vo vnútri. Nestretol s takými farebnými  vecami, rôznych tvarov uložených  na poličkách. Tiež vidí mnoho hračiek a hlavne autíčka veľké aj malé. Najčudnejšie pre Janka sú tie malé stoličky a stoly, veď  u nich doma žije v prostredí, ktoré je prispôsobené iba  pre dospelých a sedí sa na vysokej stoličke za vysokým stolom, obrovskou skriňou a posteľou.

Doma je tak málo miesta a preto sa hlavne zdržuje na dvore, kde je mnoho nebezpečných vecí, ako sú  drevá na veľkých hromadách, z ktorých trčia klince, porozbíjané sklá, rôzny železný šrot,  medzi ktorým sú staré batérie z auta obsahujúce nebezpečné chemikálie, ktoré neskôr bude otec pripravovať do zberných surovín. Janko sa tiež často hrá so sekerou, lebo je odložená pred ich obydlím.

Od dnešného dňa môže tráviť svoje detstvo aj v bezpečnom a podnetnom prostredí, ktoré mu pomôže získavať nové vedomosti a zručnosti a s tými sa mu bude oveľa ľahšie vstupovať 1. ročníka základnej školy.

Aj jeho mamička, spolu s ostatnými mamičkami, navštevuje  komunitnú škôlku a učí sa, čo je pre Jankov vývoj dôležité. Dokonca mu pred nedávnom kúpila malú stoličku, na ktorej rád sedáva a pozerá si obrázkovú knihu, ktorú mu darovala teta Zuzka.

Štefan Náther, Nádej deťom, o.z.