Súčasný svetový systém starostlivosti v ranom detstve zahŕňa rôznorodé politiky a služby zamerané na posilnenie schopností rodín podporovať zdravý vývin svojich detí. Patrí medzi ne program Head Start/Early Head Start1, základná zdravotná starostlivosť, predškolská starostlivosť, starostlivosť o deti, návštevy v domácnostiach, potravinová pomoc, finančná podpora a služby pre deti so špeciálnymi potrebami. Päťdesiat rokov hodnotenia týchto programov prinieslo početné dôkazy o ich všeobecne pozitívnom vplyve, ale len obmedzené údaje o „najlepších programoch“, ktoré by bolo možné ďalej rozširovať. Aj napriek tomu však možno pomenovať päť kľúčových charakteristík konzistentne spájaných s pozitívnymi výsledkami v rôznych vekových kategóriách a pri rôznych typoch intervencií.
1. Rozvíjanie zručností opatrovateľov
Či už ide o rodičov, príbuzných, priateľov alebo personál v rámci programov ranej starostlivosti, dospelí starajúci sa o deti potrebujú na to, aby dokázali vhodne podporiť zdravý vývin dieťaťa, relevantné schopnosti a vedomosti. Opatrovatelia boriaci sa s každodennými problémami a stresom súvisiacimi s nízko plateným zamestnaním, násilím v rodine či v komunite, alebo s neusporiadaným domácim prostredím, často sami potrebujú podporu a pomoc pri zlepšovaní svojich zručností nevyhnutných pre zabezpečenie stability a vnímavosti, ktorú deti potrebujú. Služby podporujúce rodičov prostredníctvom návštev v domácnostiach, programy profesijného rozvoja učiteľov a opatrovateľov či snahy o zapojenie rodičov do programov zameraných na deti sú najefektívnejšie vtedy, ak zároveň intenzívne a aktívne pomáhajú dospelým osvojovať alebo precvičovať si svoje schopnosti spojené s explicitnými výsledkami detí. Kritickú rolu zohráva aj adekvátne finančné ohodnotenie, vďaka ktorému možno prijímať a udržať v oblasti ranej starostlivosti kvalifikovaných profesionálov pripravených napĺňať potreby detí aj ich rodičov.
2. Párovanie intervencií s významnými stresormi
Ideálnou stratégiou na predchádzanie negatívnym dopadom stresu na čo najväčšiu skupinu ľudí by bolo celkové odstraňovanie chudoby, násilia, diskriminácie a ďalších hrozieb ovplyvňujúcich prospievanie detí. Intervencie realizované na individuálnej báze majú väčší účinok, ak sú zamerané na konkrétne potreby, podporujú láskavú a reagujúcu starostlivosť a ak u rodičov a ďalších dospelých posilňujú schopnosť podporovať rozvoj adaptačných schopností u deti. Z výskumu vyplýva, že:
• Intervencie zamerané ne interakcie typu „serve and return“ (podaj a vráť) a na individualizované sprevádzanie zvyšujúce povedomie rodičov o správaní ich detí môžu predchádzať zneužívaniu a zanedbávaniu detí, alebo znižovať výskyt týchto javov.
• Politiky a programy zamerané na zmierňovanie chudoby majú zväčša najväčší vplyv na vývin najmladších detí.
• U detí so špeciálnymi potrebami môže intenzívna a včasná intervencia zlepšiť ich zručnosti, vzdelávacie výsledky a vyhliadky na dlhodobú nezávislosť.
• V prípade rodičov alebo iných opatrovateľov, ktorí majú problémy v oblasti duševného zdravia, môžu klinické služby a podporné programy najviac pomôcť deťom vtedy, ak budú riešiť naraz dospelého aj na dieťa pri súčasnom zohľadnení ich vzájomného vzťahu.
• Nadmerná konzumácia alkoholu alebo náladu ovplyvňujúcich drog u rodičov a opakované domáce násilie môžu mať na vývin dieťaťa mimoriadne škodlivý vplyv. Obmedzenosť údajov týkajúcich sa medzigeneračných intervencií by preto mali byť jasným impulzom na hľadanie účinnejších prístupov.
3. Podpora zdravia a výživy detí a matiek v období pred, počas a po tehotenstve
Základy celoživotného zdravia sa začínajú dobrým zdravotným stavom budúcej matky ešte pred tým, než otehotnie. Preventívna zdravotná starostlivosť o tehotné ženy a ich malé deti je nevyhnutným predpokladom dobrého fyzického, emocionálneho a kognitívneho vývinu dieťaťa. Programy zamerané na uspokojovanie výživových potrieb detí v ranom detstve zároveň podporujú zdravý vývin ich mozgu a ich celkové prospievanie. Aj keď nedávne rozšírenie zdravotného poistenia v USA prinieslo lepší prístup k zdravotnej starostlivosti, pretrvávajúce rasové, etnické a sociálno-ekonomické rozdiely prejavujúce sa v nízkej pôrodnej hmotnosti, úmrtnosti batoliat a v množstve chronických ochorení predstavujú aj naďalej vážny problém. Poprední odborníci poukazujú na to, že primárna pediatrická starostlivosť by mohla byť najvhodnejším portálom pre zavedenie všeobecne dostupného systému služieb zameraného na prevenciu. Väčšina zariadení primárnej starostlivosti v súčasnosti túto úlohu neplní a celému systému by tak prospel nový prístup a pohľad na vec. Ešte dôležitejšia je potreba účinnejších preventívnych intervencií realizovaných na komunitnej úrovni s cieľom znížiť stresovú záťaž rodín (t. j. sociálne determinanty zdravia), ktoré systém zdravotnej starostlivosti sám o sebe nedokáže riešiť.
4. Zlepšenie kvality širšieho prostredia starostlivosti o deti
Či už ide o domáce alebo inštitucionálne prostredie, starostlivosť o deti zabezpečovaná inými dospelými než sú rodičia, ktorá sa vyznačuje osvedčenými faktormi účinnosti, môže mať pre malé deti celý rad pozitívnych efektov. K osvedčeným faktorom patrí prostredie bohaté na jazykové podnety, ktoré poskytuje láskavé a reagujúce interakcie typu „podaj a vráť“ v bezpečnom fyzickom prostredí, s malými skupinami a vysokým pomerom dospelých na deti. Malé deti z ekonomicky slabších rodín sa zvyčajne stretávajú s rozdielnou kvalitou starostlivosti mimo rodiny, je nanajvýš potrebné zvýšiť ich prístup ku kvalitnej starostlivosti.
5. Stanovenie jasných cieľov a vhodne zameraných učebných programov
Programy pre malé deti sú najefektívnejšie, ak sa v rámci nich realizujú učebné osnovy primerané veku, ktoré deťom ponúkajú pútavé aktivity zamerané na dosiahnutie jasne definovaných cieľov. Ak však úspešné služby nie sú opísané presne, je ťažké ich replikovať a nie je možné ich rozšíriť. Naopak, keď je teória zmeny jasne formulovaná a jednotlivé služby sú presne zadefinované, je pravdepodobnejšie, že vopred identifikované vplyvy budú dosiahnuteľné, replikovateľné a škálovateľné.
