Rané detstvo je obdobím veľkých očakávaní a rýchlych zmien, keď je architektúra vyvíjajúceho sa mozgu najviac otvorená vzťahom, skúsenostiam a ich vplyvom. Výrazne nepriaznivé životné podmienky môžu narušiť vývin malých detí, obmedziť ich budúcu ekonomickú a sociálnu mobilitu, a tým ohroziť aj vitalitu, produktivitu a udržateľnosť spoločnosti ako takej. Nevídané množstvo nových poznatkov o vývine mozgu v ranom detstve a výrazný pokrok v oblasti behaviorálnych a sociálnych vied nám umožňujú lepšie pochopiť, ako sa naše skúsenosti z raného detstva „zapisujú“ do nášho tela a ako ovplyvňujú naše učenie, správanie a fyzické aj duševné zdravie. Desaťročia výskumu ponúkajú informácie o overených postupoch, o ktorých vieme, že môžu byť pre deti prínosom. Na zabezpečenie ich väčšieho vplyvu však musíme využiť dnešné vedecké i praktické poznatky na generovanie nových nápadov pre budúcnosť, pretože len tak môžeme skutočne využiť prísľub prvých rokov života a dosiahnuť prelomové riešenia aj tých najzložitejších výziev, ktorým rodičia, komunity a národy čelia.
Reagujúce vzťahy a pozitívne skúsenosti posilňujú architektúru mozgu dieťaťa
Nepriaznivé okolnosti narúšajú základy učenia, správania a zdravia dieťaťa
• Reakcie na toxický stres môžu narušiť vývin a môžu mať celoživotné následky. Osvojenie si postupov zvládania mierneho alebo stredne silného stresu predstavuje dôležitú súčasť zdravého vývinu dieťaťa, pričom krátkodobá aktivácia systémov stresovej reakcie dieťaťu pomáha budovať si adaptívne reakcie a podporné vzťahy z okolia dieťaťa dokážu fyziologické prejavy stresu vrátiť na pôvodnú úroveň. Ak však dieťa nemá k dispozícii tlmiace vzťahy s dospelými, ktorí sa oň starajú, a ak je stresová reakcia extrémna a dlhotrvajúca, nadmerná aktivácia reakčných systémov môže byť pre architektúru vyvíjajúceho sa mozgu, ale aj pre ďalšie dozrievajúce telesné systémy, toxická.
• Každému dieťaťu, ktoré dlhodobo čelí nepriaznivým životným okolnostiam, hrozí riziko fyzických a duševných problémov, pričom u osôb citlivejších na stres je pravdepodobnosť dlhodobých následkov vyššia. Skoré vystavenie dieťaťa situáciám ako je zneužívanie alebo zanedbávanie, hádky v rodine, násilie v okolí, extrémna chudoba, rasová diskriminácia či iné ťažkosti, môže jeho biologické systémy nastaviť tak, že začnú na nepriaznivé okolnosti reagovať prehnane. Podobné stresujúce skúsenosti v ranom veku, a najmä u detí, ktoré sú prirodzene citlivejšie na nepriaznivé prostredie, sa spájajú so zvýšeným rizikom celoživotných telesných a duševných zdravotných problémov, vrátane ťažkých depresií, závislostí, srdcových ochorení či diabetu.
Ochranné faktory v ranom detstve posilňujú odolnosť dieťaťa
• Zabezpečenie správnych zložiek potrebných pre zdravý vývin dieťaťa hneď od začiatku prináša lepšie výsledky než neskoršie riešenie problémov. Vedci používajú termín „plasticita“, ktorý označuje schopnosť mozgu učiť sa zo skúsenosti. Táto schopnosť je maximálna na začiatku života a s pribúdajúcim vekom klesá. A hoci „okná možností“ ostávajú otvorené ešte mnoho rokov, snaha zmeniť správanie alebo vybudovať nové zručnosti na báze mozgových obvodov, ktoré od začiatku neboli správne zapojené, si vyžaduje oveľa viac úsilia, a to tak z pohľadu jednotlivca, ako aj spoločnosti.
• Pozitívne skúsenosti v ranom detstve, podpora zo strany dospelých a rozvoj adaptačných zručností môžu vyvážiť celoživotné dôsledky vplyvu nepriaznivých okolností. Deti, ktoré dokázali prekonať životné ťažkosti, mali takmer vždy aspoň jeden stabilný a reagujúci vzťah s rodičom, opatrovateľom alebo s inou dospelou osobou, ktorá im poskytla nevyhnutnú podporu a pomohla im vybudovať si účinné zručnosti potrebné na zvládanie problémov a ťažkostí.• Deti, podobne ako dospelí, potrebujú isté základné schopnosti, ktoré im umožnia reagovať na nepriaznivé okolnosti alebo sa im vyhnúť. Tieto schopnosti pritom možno posilniť prostredníctvom sprevádzania a precvičovania. Sebaregulácia nám pomáha používať správne schopnosti v správnom čase, efektívne reagovať na dianie okolo nás a kontrolovať nevhodné reakcie. Exekutívne funkcie zahŕňajú schopnosť sústrediť sa a udržať pozornosť, stanovovať si ciele, dodržiavať pravidlá, riešiť problémy či odďaľovať uspokojenie. Prekonávanie účinkov nepriaznivých okolnosti na vývin a využívanie spomenutých schopnosti si žiada venovať pozornosť znižovaniu zdrojov závažného stresu ale aj aktívnemu budovaniu spomínaných zručností.
Celú správu From Best Practices to Breakthrough Impacts (Od osvedčených postupov k prelomovým dopadom) nájdete na adrese http://developingchild.harvard.edu/ resources/from-best-practices-to-breakthrough-impacts/