Ak v rodine chýba jedlo, človek je hladný a často viac náchylný na rôzne ochorenia. Vyhýba sa väčšej spoločnosti, väčšinou sa zdržiava v ústraní, trpí. Chudoba sa neprejavuje iba nedostatkom chleba, ale môže znamenať nedostatok aj v inej oblasti. Ak dieťa v rannom veku nemá dostatok zmysluplných podnetov vo svojom okolí, rodičia a okolie nevnímajú vzdelanie ako podstatný prvok rozvoja človeka a žijú iba pre tento deň, často chýba záujem a motivácia o vzdelanie aj u ich detí. A kruh sa točí dookola.

Naše občianske združenie Gaštanový koník od marca 2021 poskytuje rannú starostlivosť 30 rómskym deťom, ktoré nenavštevujú materskú školu. Anna Mária, Ružena a Michaela – tri dospelé rómske matky denne navštevujú rodiny a postupne, podľa nastavenej metodiky u každého dieťaťa individuálne rozvíjajú jeho jednotlivé oblasti. Pomaly, nenásilne, systematicky. V osade ich už volajú Mentorky. Aj oni sa najprv museli vzdelávať. Naučili sa ako vstupovať do rodiny, nastaviť správne aktivity podľa veku dieťaťa a zapájať aj rodičov. Každé dieťa absolvovalo diagnostické meranie, ktoré nám pomohlo pri nastavení vhodných aktivít. Mentorky sú pod krídlami svojich učiteliek. Každá z nich má svoju. A náhodou všetky tri učiteľky majú meno Janka. Raz týždenne sa stretávajú, alebo kontaktujú telefonicky. Prejdú každé jedno dieťa, realizované aktivity, riešia problémové oblasti, nastavenia ďalších stretnutí a pod. Učiteľky im odovzdávajú svoje bohaté skúsenosti, každá z nich pracovala, alebo pracuje v škole s rómskymi deťmi už 30 rokov. Vedia, že učivo je najlepšie podávať všetkými zmyslami súčasne.

V tomto duchu sme realizovali prázdninovú aktivitu „Cesta do Polonín“. V piatok doobeda nás v osade čakal mikrobus, deti sa lúčili s rodičmi a vyprevádzali nás všetci príbuzní. Plánovaný cieľ hoci bol od Sniny vzdialený iba 35 km, no pre mnohých z nás bol neznámy. Prvá zastávka bola v rusínskej obci Topoľa. Farmár Jaro Lechan nás povodil po svojom gazdovstve, ukázal pole na ktorom pestuje špeciálnu odrodu raže – kribicu, ktorou sa prikrývali strechy na dreveniciach našich predkov. On ju pestuje ako jediný na východnom Slovensku. Zrno využíva na pečenie chleba. Ale aby sme ochutnali chlieb pečený v jeho hlinenej peci, museli sme si ho upiecť. Najprv sme cepmi vymlátili obilie, potom kolesom vejačky odstránili plevy, ručne sme zomleli zrno na kamennom mlyne a až potom začali miesiť cesto podľa špeciálneho receptu. Okrem múky tam nechýbali uvarené zemiaky,  hrubo namletá raž a pohánka. A verte, že chutí fantasticky. Čas, kedy sa chlebík piekol v peci sme si krátili spoločnými hrami na dvore u farmára Jara, plieskaním bičov, modelovaním z hliny a vyrábaním srdiečok z dreva. Byť v uličskej doline a nenavštíviť drevené kostolíky by bola škoda. My sme boli pri všetkých naraz. V Uliči je totiž na voľnom priestranstve v parku galéria a v nej 12 verných kópií drevených kostolíkov z celého okolia.

Cesta domov bola plná spevu, smiechu, radosti a rozhovorov o nových zážitkoch. A toto bolo našim cieľom. Nešlo iba o prázdninovú aktivitu, ale o vzdelávanie zážitkom. O význame, výhodách a na čo sa dá využívať zážitkové vzdelávanie neskôr rozoberali mentorky spoločne so svojimi učiteľkami.