Gaštanový koník v Poloninách

Ak v rodine chýba jedlo, človek je hladný a často viac náchylný na rôzne ochorenia. Vyhýba sa väčšej spoločnosti, väčšinou sa zdržiava v ústraní, trpí. Chudoba sa neprejavuje iba nedostatkom chleba, ale môže znamenať nedostatok aj v inej oblasti. Ak dieťa v rannom veku nemá dostatok zmysluplných podnetov vo svojom okolí, rodičia a okolie nevnímajú vzdelanie ako podstatný prvok rozvoja človeka a žijú iba pre tento deň, často chýba záujem a motivácia o vzdelanie aj u ich detí. A kruh sa točí dookola.

Naše občianske združenie Gaštanový koník od marca 2021 poskytuje rannú starostlivosť 30 rómskym deťom, ktoré nenavštevujú materskú školu. Anna Mária, Ružena a Michaela – tri dospelé rómske matky denne navštevujú rodiny a postupne, podľa nastavenej metodiky u každého dieťaťa individuálne rozvíjajú jeho jednotlivé oblasti. Pomaly, nenásilne, systematicky. V osade ich už volajú Mentorky. Aj oni sa najprv museli vzdelávať. Naučili sa ako vstupovať do rodiny, nastaviť správne aktivity podľa veku dieťaťa a zapájať aj rodičov. Každé dieťa absolvovalo diagnostické meranie, ktoré nám pomohlo pri nastavení vhodných aktivít. Mentorky sú pod krídlami svojich učiteliek. Každá z nich má svoju. A náhodou všetky tri učiteľky majú meno Janka. Raz týždenne sa stretávajú, alebo kontaktujú telefonicky. Prejdú každé jedno dieťa, realizované aktivity, riešia problémové oblasti, nastavenia ďalších stretnutí a pod. Učiteľky im odovzdávajú svoje bohaté skúsenosti, každá z nich pracovala, alebo pracuje v škole s rómskymi deťmi už 30 rokov. Vedia, že učivo je najlepšie podávať všetkými zmyslami súčasne.

V tomto duchu sme realizovali prázdninovú aktivitu „Cesta do Polonín“. V piatok doobeda nás v osade čakal mikrobus, deti sa lúčili s rodičmi a vyprevádzali nás všetci príbuzní. Plánovaný cieľ hoci bol od Sniny vzdialený iba 35 km, no pre mnohých z nás bol neznámy. Prvá zastávka bola v rusínskej obci Topoľa. Farmár Jaro Lechan nás povodil po svojom gazdovstve, ukázal pole na ktorom pestuje špeciálnu odrodu raže – kribicu, ktorou sa prikrývali strechy na dreveniciach našich predkov. On ju pestuje ako jediný na východnom Slovensku. Zrno využíva na pečenie chleba. Ale aby sme ochutnali chlieb pečený v jeho hlinenej peci, museli sme si ho upiecť. Najprv sme cepmi vymlátili obilie, potom kolesom vejačky odstránili plevy, ručne sme zomleli zrno na kamennom mlyne a až potom začali miesiť cesto podľa špeciálneho receptu. Okrem múky tam nechýbali uvarené zemiaky,  hrubo namletá raž a pohánka. A verte, že chutí fantasticky. Čas, kedy sa chlebík piekol v peci sme si krátili spoločnými hrami na dvore u farmára Jara, plieskaním bičov, modelovaním z hliny a vyrábaním srdiečok z dreva. Byť v uličskej doline a nenavštíviť drevené kostolíky by bola škoda. My sme boli pri všetkých naraz. V Uliči je totiž na voľnom priestranstve v parku galéria a v nej 12 verných kópií drevených kostolíkov z celého okolia.

Cesta domov bola plná spevu, smiechu, radosti a rozhovorov o nových zážitkoch. A toto bolo našim cieľom. Nešlo iba o prázdninovú aktivitu, ale o vzdelávanie zážitkom. O význame, výhodách a na čo sa dá využívať zážitkové vzdelávanie neskôr rozoberali mentorky spoločne so svojimi učiteľkami.

Jana Karľová, Gaštanový koník

Zdieľajte tento článok

Share on facebook
Share on google
Share on twitter
Share on linkedin
Share on pinterest
Share on print
Share on email