Ak je niečo, čo deti v ranom veku ohrozuje viac, než čokoľvek iné, ide o život v chudobe. Chudoba sama o seba nie je faktorom s priamym vplyvom na vývin, no utvára životné podmienky, ktoré prostredníctvom rôznych mechanizmov na vývin vplývajú. Deti, ktoré žijú v marginalizovaných rómskych komunitách na Slovensku, sú tak ohrozené mnohými rizikami vyplývajúcimi z toho, že sa narodili do generačnej chudoby. V tomto článku sa pozrieme na to, akými spôsobmi vplýva chudoba na vývin v ranom veku a aké rozsiahle a vážne sú následky rizikových vplyvov.
Biologické a psychosociálne riziká, ktoré sú spojené s životom v generačnej chudobe, ovplyvňujú fyzické aj psychické zdravie detí a vývin kognitívnych, motorických a psycho-sociálnych funkcií. Omeškania a poruchy týchto funkcií pretrvávajú až do dospelosti a majú častokrát závažné a nezvrátiteľné dopady na akademický a profesionálny výkon.
Čo je to chudoba?
Aby sme si vysvetlili, ako vplýva život v chudobe na zdravie detí, musíme si najprv ujasniť, čo to tá chudoba je. Štúdie, ktoré pracujú s chudobou alebo nízkym socio-ekonomickým statusom, sa líšia v tom, čo všetko pod týmto pojmom skrývajú. Niekedy sa rozprávame iba o nízkych príjmoch alebo o tom, čo si dokážu rodiny za svoj mesačný príjem dovoliť. Často tieto pojmy zahŕňajú aj dosiahnuté vzdelanie, zamestnanie, socio-ekonomický status susedstva, materiálne vybavenie alebo to, ako svoj socio-ekonomický status vnímajú ľudia samotní. Vnímaný socio-ekonomický status je dôležitý, pretože aj ľudia s pomerne nízkymi príjmami môžu byť so svojím zabezpečením spokojnejší oproti ľuďom, ktorých príjem je síce vyšší, no majú iné nároky, porovnávajú sa s bohatšími ľuďmi a ich životná situácia im spôsobuje značný stres. Ako si ukážeme, tento stres je pre zdravý vývin dieťatka veľmi škodlivý. Majme v každom prípade na pamäti, že výška finančného príjmu sama o sebe nemusí byť dostatočným ukazovateľom chudoby.
Genetika vs. prostredie
Čo všetko vplýva na zdravie a vývin dieťatka? Veľmi zjednodušene ide o dve veci — genetika a prostredie, v ktorom dieťa vyrastá. Genetická výbava hrá zásadnú úlohu v tom, ako bude dieťa vyzerať, aké zdravotné problémy bude mať, ale napríklad aj v tom, aké vysoké bude jeho IQ. Druhým všeobecným vplyvom je prostredie, v ktorom sa dieťa vyvíja — aj pred narodením aj po ňom. Prostredie je napríklad to, akú kvalitnú výživu má tehotná mamička,, aké vzťahy má dieťa so svojimi najbližšími dospelými, či má dostupné hračky alebo knižky, ale aj to, či je dieťa bezprostredne vystavené znečisťujúcim látkam vo svojom okolí.
Genetika a prostredie však neoperujú nezávisle od seba. Ich „stret“ nazývame epigenetika.
Epigenetika je veda zaoberajúca sa tým, ako prostredie a skúsenosti dieťa ovplyvňujú, ako a ktoré gény sa prejavujú.
Gény, ktoré deti zdedia od svojich biologických rodičov, určujú napríklad to, akú by mohli mať povahu alebo stavbu tela. Skúsenosti menia epigenetické značky, ktoré následne menia expresiu génov. Môže ísť o pozitívne vplyvy ako podporné vzťahy a príležitosti k učeniu, alebo negatívne vplyvy ako napríklad toxíny v prostredí alebo dlhodobý stres. Čo je však veľmi dôležité, niektoré z týchto epigenetických zmien sa prenášajú na ďalšie generácie. Môžeme tak napríklad vysvetliť nízku výšku Rómov žijúcich v generačnej chudobe. Aké sú to teda skúsenosti, s ktorými sa deti v marginalizovaných rómskych komunitách najčastejšie stretávajú, a ktoré sú pre ich vývin najškodlivejšie?
Aké sú mechanizmy, ktorými chudoba ovplyvňuje zdravý vývin?
Chudoba deti znevýhodňuje ešte oveľa skôr, než sa narodia. To, v akom prostredí žije mamička, akú kvalitu stravy má dostupnú, či má prístup k adekvátnej zdravotnej starostlivosti a informáciám, či žije v prostredí s vysokou koncentráciou toxických látok, ale aj aké sú jej presvedčenia v súvislosti s tehotenstvom, pôrodom, starostlivosťou a výchovou dieťaťa, to všetko sú faktory, ktoré určujú, ako sa bude dieťatku v živote dariť. Ak mamička v tehotenstve zažíva vysokú mieru stresu spôsobenú príjmovou neistotou, nestabilitou bývania, nedostatkom stravy, alebo len chaosom a kriminalitou, ktoré sú v rómskych komunitách prítomné ako dôsledok generačnej chudoby, dieťatko je už v brušku vystavené vysokým mieram stresového hormónu kortizolu, ktorý nepriaznivo vplýva na vývin jeho nervovej sústavy.
Štartovacia pozícia pre vývin dieťatka je posunutá v jeho neprospech už v momente, keď sa prvýkrát nadýchne.
Prostredie, do ktorého sa narodí, v tomto prípade rómska osada, na neho ďalej nepriaznivo pôsobí prostredníctvom dvoch mechanizmov. Prvým mechanizmom sú príležitosti k učeniu s dvomi všeobecnejšími vplyvmi — jazykovým prostredím a materiálnym prostredím. Tým druhým je stres, ktorý zažívajú v chaotickom — hlučnom, preplnenom a nedostatočne štruktúrovanom prostredí, ak ich rodiny zažívajú neistotu ohľadne jedla a bývania, ak sú svedkami alebo obeťami násilia a konfliktov.
Jazykové a materiálne prostredie
Jazykové prostredie je asi najabstraktnejší z mechanizmov, ktorý si popíšeme. Aby získal konkrétnejšie kontúry, priblížim ho na štúdii Betty Hart a Todda Risleyho z roku 1995. Hart a Risley sledovali počas doby dva a pol roka 42 rodín s deťmi mladšími ako tri roky. Zistili, že rečové prejavy a interakcie sa v jednotlivých rodinách zásadne líšia a že veľkosť slovnej zásoby a štýl interakcie rodičov, ale aj to, koľko slov denne prehovoria rodičia k dieťaťu, formuje rečové schopnosti detí v troch rokoch. Neprekvapivo majú deti v troch rokoch slovnú zásobu a interakčné štýly veľmi podobné tým rodičovským. Slovná zásoba trojročných detí tvorila približne polovicu rodičovskej slovnej zásoby. Čo však prekvapivé bolo, bol obrovský rozdiel v tom, koľko slov za hodinu prednesú rodičia smerom k svojim deťom. Kým rodičia s najvyšším vzdelaním a najexpertnejším zamestnaním prehovoria k svojim deťom v priemere 487 slov za hodinu a z toho 382 rozličných slov, rodičia z pracujúcej triedy povedia za hodinu priemerne 301 slov a 251 rozličných slov a rodičia poberajúci sociálne dávky iba 176 slov, z ktorých je 167 rozličných. Keď Hart a Risley prepočítali tieto počty slov na priemerné početnosti za 36 mesiacov, zistili, že pred tretími narodeninami deti z najchudobnejších rodín počujú o 30 miliónov slov menej ako ich najbohatší rovesníci. Zdá sa vám to veľa? Zdá sa vám správne.
Samozrejme nejde iba o počet slov, ale aj o ich kvalitu. Bohatší rodičia s vyšším dosiahnutým vzdelaním rozprávajú k svojim deťom dlhšie vety s bohatšou slovnou zásobou a komplexnejšou syntaxou. Bohatšie rodiny vlastnia viac kníh, deťom je častejšie čítané a tiež vidia svojich rodičov čítať. Prostredníctvom sociálneho učenia v ranom detstve sa čítanie stáva normálnym a žiadúcim správaním. Vystavenie rečovým prejavom (početným a kvalitným) významne vplýva na fungovanie mozgu. Zjednodušene — čím viac slovám a čím bohatšej slovnej zásobe je dieťa vystavené, tým viac spojení sa utvára v kôrových oblastiach mozgu, zodpovedných za rečové funkcie. Čím viac spojení, tým lepšie jazykové schopnosti dieťa nadobúda.
Ako sme si už povedali, knihy sú dôležitým materiálom pri stimulácii vývinu. Nie sú však jediným takýmto materiálom. Spolu s hračkami, farbičkami a iným tvorivým materiálom a s príležitosťami k učeniu (napr. návšteva ZOO alebo výlety) utvárajú „learning environment“ — prostredie na učenie. Deti, ktorých rodičia musia vyžiť z oveľa menších zdrojov, musia prioritizovať samozrejme iné veci a na luxus, ako sú hračky, stavebnice a skladačky, alebo zošity a ceruzky, peniaze nezostávajú. Aj preto dnes na Slovensku existuje skupina detí, ktorá v ruke drží farbičku prvýkrát až v rámci formálneho vzdelávania.
Výživa
V rodinách, ktoré musia z nižších príjmov nasýtiť viac členov, musia voliť potraviny, ktoré stoja menej peňazí a sú kaloricky bohatšie, teda dokážu viac nasýtiť — najmä zemiaky, múčne jedlá a lacné mäsové produkty. Rómske rodiny žijúce vo vylúčených komunitách si jednoducho nemôžu dovoliť jesť zdravo. Zelenina a ovocie sú pre nich luxusným tovarom. Ako sme si už povedali, nedostatok vitamínov, minerálov a nasýtených mastných kyselín je problémom už v prenatálnom období, no tento nedostatok deti ovplyvňuje aj v prvých rokoch po narodení. Vitamíny A a B12, kyselina listová, zinok a železo, omega-3 mastné kyseliny, všetky tieto látky zohrávajú významnú úlohu v regulovaní expresie génov, ktoré riadia vývoj mozgu. Ide o také mikronutrienty, ktoré sa v zemiakoch ani múke jednoducho nevyskytujú a teda deťom žijúcim v chudobe chýbajú práve vtedy, keď ich ich mozgy najviac potrebujú.
Znečistenie v prostredí
Marginalizované rómske komunity často obývajú lokality, ktoré sú vo väčšej miere zaťažené znečisťujúcimi látkami. Inštitút environmentálnej politiky vydal vo februári tohto roka správu, v ktorej upozorňuje na to, že marginalizované rómske komunity majú nepomerne častejšie vo svojom okolí legálne a nelegálne skládky odpadov. Zo skládok odpadu sa uvoľňujú nebezpečné plyny, ako sú metán, oxid uhličitý, sírovodík a ortuťové výpary. Nebezpečné látky ako ťažké kovy, polycyklické aromatické uhľovodíky, polychlorované bifenyly, pesticídy, dioxíny, azbest, liečivá alebo patogény sa uvoľňujú do pôdy a podzemnej vody. Život v blízkosti skládok odpadu spôsobuje zvýšené riziko nízkych pôrodných hmotností a vrodených malformácií, omeškania a poruchy neurovývinu.
Ďalšie riziko, ktorému čelia deti žijúce v rómskych komunitách, je inhalácia splodín, ktoré sa uvoľňujú pri spaľovaní uhlia a iných tuhých palív. Najhoršia je situácia v zime, keď sa v domácnostiach kúri tuhým palivom a zároveň nie sú priestory dostatočne vetrané. Keďže najchudobnejšie komunity často spaľujú aj iné materiály ako len vysušené drevo — v extrémnych prípadoch akýkoľvek odpad — vdychovanie splodín spôsobuje poškodenie zdravia, chronický zápal mozgu, ale napríklad aj spomalenie fyzického rastu. Nepochybne má škodlivý vplyv aj fajčenie, ktoré je bežným spôsobom, akým sa dospelí (a povedzme si úprimne, aj deti) žijúci v chudobe vyrovnávajú so stresom. Pasívne fajčenie ohrozuje najviac práve najmenšie deti, a to nielen ich pľúcne a kardiovaskulárne zdravie, ale aj neurologické.
Stres
Keďže stres ako faktor vplývajúci na vývin pôsobí prostredníctvom veľmi komplexného mechanizmu, rozoberieme si ho dopodrobna v samostatnom článku. V tejto časti iba krátko popíšem koncept toxického stresu, jeho príčiny a veľmi zjednodušene jeho vplyv na najmenšie deti. Stres je prirodzenou súčasťou našich životov. V určitej miere môže byť dokonca prospešný. Ide o prirodzenú reakciu, ktorá je signálom pre naše telo, že sme v nejakom type ohrozenia.
Ľudia žijúci v chudobe však zažívajú stresu násobne viac, či už ide o stres spôsobený neistotou ohľadne dostupnosti jedla, nestabilitou bývania, spolužitím viacerých ľudí v malom priestore, hlukom, chaosom, odlúčením z dôvodu cestovania za prácou alebo konfliktmi v rodine aj širšej komunite.
Ak je človek stresu vystavený dlhodobo, hovoríme o toxickom strese. Toxický stres spôsobuje, že dlhodobé vystavenie stresovým hormónom mení štruktúru mozgu spôsobom, ktorý narúša kognitívne fungovanie a duševné zdravie. Deti rodiace sa do generačnej chudoby sú vystavené vysokým mieram stresovým hormónom už v maminom bruchu.
Psychosociálne faktory, citová väzba a rodičovanie
Stres môže byť zároveň príčinou aj následkom narušených vzťahov medzi rodičmi a deťmi. V období, v ktorom má bezpečná citová väzba nezastupiteľný význam pre ďalšie psychologické fungovanie dieťaťa, môže mať vystresovaný rodič problém byť senzitívny k potrebám dieťaťa a vedieť na ne konzistentne reagovať. Matky, ktoré čelia chudobe, sú náchylnejšie trpieť depresiami alebo úzkosťami. Depresia matky je znevýhodňujúcim faktorom pri formovaní bezpečnej citovej väzby aj pri optimálnom vývine funkcií dieťaťa. Matky trpiace depresiou trávia menej času hrou a rozvíjajúcimi aktivitami s deťmi a sú náchylnejšie k drsnému a agresívnemu zaobchádzaniu s deťmi. Deti vystavené v rodine alebo komunite násiliu majú často neistú citovú väzbu, problémy v správaní, správajú sa menej prosociálne a sami častejšie vykazujú agresívne správanie.
Ako skoro a ako dlho?
Pri všetkých faktoroch, ktoré sme si v tomto článku zatiaľ popísali, zohráva dôležitú úlohu to, v akom období a ako dlho pôsobia tieto negatívne vplyvy na dieťa. Všetky popísané efekty sú totiž kumulatívne. Čím viac negatívnych vplyvov na dieťa pôsobí, čím dlhšie pôsobia a čím je väčšia ich intenzita, tým silnejší je ich účinok. Zároveň je začiatok života charakteristický extremne rýchlym vývinom mozgu a tvorby nervových spojení. Ak je teda dieťa vystavené negatívnym vplyvom prostredia v obobí, kedy je mozog najplastickejší, mení sa aj štruktúra mozgu a následky sú ďalekosiahle.
Na vývin jednotlivých funkcií vplýva aj to, či je dieťa dostatočne stimulované vhodnými podnetmi počas senzitívnych období. Senzitívne obdobia označujú čas, v ktorom je dieťa mimoriadne citlivé na osvojenie si určitej schopnosti. Ak dieťa tieto senzitívne obdobia zamešká, napríklad nemá vhodné podnety na rozvoj jemnej motoriky a grafomotoriky v predškolskom veku, osvojenie týchto schopností je v neskoršom veku oveľa náročnejšie. Rovnako je to aj pri jazykových schopnostiach, kognitívnych schopnostiach, či socio-emocionálnom vývine.
Čo s tým? Ako môžeme podporiť najchudobnejšie rodiny?
V článku sme si opísali, že vplyv chudoby je multidimenzionálny a mimoriadne komplexný. Aby sme vás však nezanechali len s pocitom bezvýchodiskovosti a beznádeje, vždy existujú spôsoby, ako vieme najchudobnejšie rodiny podporiť. Čiastkovo dokážu pomôcť rôzne programy a intervencie, či už sa venujú stimulácii vývinu detí alebo psychologickej podpore matiek a otcov. Pomáhajú aj programy zvyšujúce zamestnanosť, dostupnosť zdravotnej starostlivosti či vzdelanie, ktorých efekt je medzigeneračný a pôsobí na širšiu oblasť kvality života komunít. V zahraničí existujú intervencie, ktoré poskytujú výživové doplnky deťom vyrastajúcim v podmienkach extrémnej deprivácie.
Čo môžeme urobiť my všetci, je zvyšovať povedomie o tom, prečo je dôležité s chudobou bojovať. Už iba tým, že budeme vysvetľovať širokej verejnosti, že za akademickým a pracovným neúspechom Rómov z vylúčených komunít nestojí lenivosť a neochota, ale široké spektrum nepriaznivých vplyvov spojených so životom v generačnej chudobe, dokážeme vytvoriť verejný a politický tlak na to, aby sa prijímali opatrenia, ktoré zlepšia kvalitu života znevýhodnených ľudí. A až potom sa začne dariť aj tým najzraniteľnejším deťom v našej spoločnosti.
Shoshana Chovan
Mgr. Shoshana Chovan je odborníčkou, ktorá sa venuje výskumu raného detstva v marginalizovaných rómskych komunitách na Ústave psychológie zdravia a metodológie výskumu LF UPJŠ, predtým pracovala v organizácii Človek v ohrození.
Tento článok bol vytvorený v rámci projektu „Šanca pre deti zo znevýhodneného prostredia“, FMP-E/1901/4.1/015, programu spolupráce lnterreg V-A Slovenská republika — Maďarsko, Fond malých projektov. http://www.skhu.eu , http://www.viacarpatia-spf.eu
