Alkohol a drogy: naučme sa podať pomocnú ruku

Alkohol a drogy sú bezpochybne náročná téma, ktorú navyše sprevádza množstvo mýtov, predsudkov, nepresných informácií a stigiem. Často ani samotní odborníci a odborníčky nemajú jasno v aktuálnej terminológii a nepoznajú rôznorodé prístupy, ako možno pracovať s výskytom užívania alkoholu a drog v rodinách a komunitách. Pritom sa väčšinou nejedná o izolovaný problém, na ktorý existuje jedno univerzálne riešenie, hoci medzi najčastejšie prezentované riešenie patrí liečba závislosti a doživotná abstinencia.

Poďme sa teda pozrieť na najdôležitejšie informácie a odporúčania ohľadom alkoholu a drog, ktoré môžu pomôcť všetkým pracovníkom a pracovníčkam, ktorí pôsobia vo vylúčených komunitách.

 

Je alkohol droga? Čo všetko patrí medzi drogy?

Krátka odpoveď je „áno“. Alkohol patrí medzi rozšírené, legálne drogy (spolu s nikotínom).

Pojem „droga“ sa používa na označenie tzv. psychoaktívnych drog, ktoré pôsobia na nervovú sústavu a spôsobujúcich istú úroveň zmeny vedomia alebo nálady. Keď sa povie slovo droga, najčastejšie si ľudia predstavia iba nelegálne drogy bez lekárskeho využitia, čo nie je celkom presné. Aj preto čoraz viac používame spojenie „alkohol a iné drogy“, aby sme si pripomenuli, že aj alkohol (prípadne nikotín) patria do tejto kategórie. Pod iné drogy by sme tiež mali zaradiť aj rôznorodé liečivá, ktoré bývajú užívané mimo lekársky predpis (napr. lieky na zmiernenie úzkosti, proti bolesti). (1)

Mýtus # 1 Existujú tzv. mäkké a tvrdé drogy

Rozlišovanie mäkkých a tvrdých drog nevychádza z aktuálnych vedeckých poznatkov a treba sa tomuto deleniu vyhnúť. Takéto chybné delenie iba posilňuje mylné predstavy o drogách.

Aktuálne existujú rôzne výskumy, ktoré sledujú škodlivosť drog a ich potenciál vyvolať u človeka závislosť. Tie naznačujú, že alkohol je porovnateľne škodlivý ako napríklad heroín a obe drogy sú škodlivejšie ako napríklad marihuana. (2) Veda zároveň už vyvrátila mýtus, že existuje zdraviu prospešné množstvo alkoholu. Má devastačné účinky na mozog, žalúdok a pečeň. Akýkoľvek pozitívny účinok alkoholu sa nedokáže vyrovnať ohrozeniam, ktoré telu prináša. (3) Napriek tomu je užívanie tejto drogy v mnohých krajinách a spoločnostiach vysoko tolerované.

Mýtus # 2 Alkohol aj drogy sú v marginalizovaných rómskych komunitách veľký problém

Pravda je taká, že máme len veľmi málo informácií o tom, aký je stav užívania alkoholu a iných drog u Rómov alebo vo vylúčených komunitách. Aj v odbornej literatúre sa neraz objavujú nepodložené tvrdenia o zvýšenom výskyte konzumácie alkoholu alebo drog, avšak dáta sú vždy staršieho charakteru. Ďalšou chybou je, že na základe výskytu nejakého javu (napr. inhalovanie toluénu) sa robia zovšeobecňujúce závery pre všetky vylúčené komunity. Užívanie alkoholu a drog nie je prepojené na etnicitu či štátnu príslušnosť, no býva späté s inými negatívnymi sociálnymi javmi ako sú sociálne vylúčenie, nezamestnanosť, nedostatočný prístup k informáciám, chudoba, diskriminácia a podobne.

Organizácia Zdravé komunity, vďaka ktorej pôsobí na Slovensku množstvo zdravotných asistentov a asistentiek vo vylúčených komunitách, tiež upozorňuje na to, že každá komunita je jedinečná a situácia sa v nej mení. Niekde sa vyskytuje zvýšené užívanie alkoholu a nikotínu, v niektorých sa vyskytujú aj iné drogy, napríklad toluén, marihuana,  nové syntetické drogy ako herba či opoidné lieky (nepublikované dáta z roku 2019). Pomáhajúci pracovníci a pracovníčky by mali predovšetkým dobre zmapovať komunitu, v ktorej pracujú a nepodliehať unáhleným záverom. (4)

Mýtus # 3 Kto raz drogu vyskúša, stane sa závislý

Užívanie drog môže mať rôzne podoby. Na pomyselnej čiare sa môžeme počas života pohybovať a to vyvracia známy mýtus, že závislý človek sa nemôže vrátiť ku kontrolovanému užívaniu (hoci to nemusí byť jednoduché). Diagnóza závislosti patrí do rúk lekára, nakoľko sa jedná o ochorenie, ktoré sprevádza séria príznakov.

Abstinencia (drogu neužívam)

Experimentovanie                (párkrát vyskúšam, ale nepokračujem v užívaní)

Príležitostné užívanie      (napr. alkohol na oslave, počas Silvestra)

Pravidelné užívanie     (napr. pitie alkoholu každý piatok)

Pravidelné užívanie s problémami

Závislosť

Takže nie, po prvom užití sa nestaneme závislí a dokonca výskumy zistili, že väčšina ľudí, ktorí drogu vyskúšajú sa závislými ani nestane. (5) To je dobrá správa pre všetkých, ktorí robia v teréne – pokiaľ vidíte, že sa v komunite vyskytuje experimentovanie s drogami (vrátane alkoholu), môžete využiť účinné intervencie na to, aby sa u daného človeka nerozvinula závislosť. Býva chybou, keď v prípadoch experimentovania tlačí rodina alebo iné orgány dotyčnú osobu k liečbe – tá totiž ešte nemá zmysel a dotknutý ju oprávnene vníma ako nepotrebnú. Jeho ochota spolupracovať bude určite klesať.

Závislosť je ochorenie, ktoré môže diagnostikovať iba lekár – psychiater. Sprevádza ho séria príznakov:

  • silná túžba po droge (tzv. craving)
  • ťažkosti pri kontrole užívania
  • pokračovanie v užívaní napriek negatívnych dôsledkom
  • uprednostňovanie užívania drogy pred inými aktivitami a povinnosťami
  • zvýšená tolerancia (potrebujem viac drogy na dosiahnutie želateľného efektu)
  • prítomnosť abstinenčného syndrómu pri vysadení drogy.(6)

Mýtus # 4 Pomôže len tvrdá liečba, nič iné

Ak náš klient či klientka odmietajú liečbu, môžeme získať mylnú predstavu, že tým máme ruky zviazané a jediným riešením je súdom nariadená liečba. V prvom rade si potrebujeme ujasniť, či klient alebo klientka spĺňajú kritéria závislosti a či závislosť potvrdil lekár. Niekedy môžeme hovoriť o podozrení na závislosť (príp. o užívaní alkoholu a drog s problémami). Okrem motivovaniu k liečbe však majú pomáhajúce profesie k dispozícií aj iné intervencie, ktoré sú zamerané na znižovanie rizík a poškodení, ktoré súvisia s užívaním alkoholu alebo drogy. Tento prístup sa označuje aj anglickým názvom „harm reduction“. Príkladom harm reduction môže byť vzdelávanie a motivovanie klienta/klientky, že pokiaľ užije alkohol, nebude šoférovať. Nemáme priamy vplyv na spotrebu alkoholu, no takáto intervencia je rovnako dôležitá, chráni zdravie a život nielen klienta/klientky, ale aj iných.

 

Možnosti poradenstva v oblasti alkoholu a drog

V tradičnom pohľade je jediným riešením užívania alkoholu alebo drog liečba. Tento pohľad následne naráža na odpor klienta a to predovšetkým z dvoch dôvodov:

  • Klient/ka objektívne nespĺňa znaky závislosti (napr. raz týždenne si vypije dve pivá; mladý človek marihuanu skúša ako súčasť experimentovania v adolescencii).
  • Klient/ka by zrejme spĺňal/a znaky závislosti, avšak pre liečbu ešte nie je motivovaný/á.

Tieto situácie nastávajú pomerne často, neznamená to, že by mali pomáhajúci pracovníci a pracovníčky zviazané ruky. Majú k dispozícii iné prístupy, ktoré môžu pomôcť klientovi/klientke, jeho/jej rodine a komunite.

Prístup zameraný na znižovanie rizík (harm reduction)

Harm reduction je prístup, ktorý je zameraný na znižovanie zdravotných, sociálnych, psychologických a iných rizík a škôd, ktoré súvisia s rizikovým správaním najčastejšie s užívaním alkoholu alebo drog). Ide o pragmatický prístup, ktorý oceňuje akýkoľvek posun klienta/ky. Jeho jedinečnosť spočíva v tom, že pracuje s klientom/kou tam, kde sa práve nachádza – nielen fyzicky. Najčastejšie je s harm reduction prístupom spájaný program výmeny striekačiek. Takéto programy zabezpečujú pre ľudí, ktorí užívajú drogy injekčne výmenu použitých striekačiek za sterilné, čím sa dosiahne prevencia pred šírením hepatitíd a HIV (ako u užívateľov, tak aj na verejnosti – vďaka takýmto programom sa znižuje počet striekačiek zatúlaných len tak na ulici). Existujú však aj iné príklady aplikácie prístupu harm reduction.

Príklad harm reduction prístupu pri experimentovaní s marihuanou

V komunite, v ktorej pracujete je veľa mladých ľudí. Z času na čas sa v niektorých partiách začne objavovať experimentovanie s marihuanou a jej zapíjanie pivom. Neplnoletá mládež si týmto spôsobom kráti čas po škole. Začal sa im zhoršovať prospech, keď s nimi hovoríte, sťažujú sa na nudu a pesimistické videnie budúcnosti. Marihuana im dá aspoň trochu zábavy.

Ako pomôcť?

  • Mladých vypočujte bez odsúdenia a vyjadrite im pochopenie – v ich situácii im môže droga skutočne poskytovať východisko.
  • Navrhnite klientom/kám, že sa spoločne o droge „dovzdeláte“. Zisťujte, čo vedia o droge oni a ponúknite, čo viete vy. Nebojte sa spoločne pohľadať informácie a diskutovať o nich. Týmto si získate veľkú dôveru.
  • Vysvetlite klientom/kám, že viete, že nie je vo vašej moci im v užívaní zabrániť, no ide vám o ich bezpečie a zdravie. Hľadajte v overených zdrojoch tzv. „harm reduction tipy“: napr. poučte mladých, aby pod vplyvom drogy nešoférovali, nekombinovali ju s inými drogami a pod.
  • Choďte po koreni problému – ponúkajte mladým alternatívy trávenia voľného času, aktívne ich zapájajte, vyškoľte tzv. vrstovníckych lektorov, ktorí budú v komunite šíriť osvetu.
  • Pokiaľ je experimentovanie prepojené aj na iné legálne drogy (alkohol, nikotín, príp. toluén), skúste komunikovať s predajcami a motivovať ich, aby minimalizovali predaj neplnoletým osobám. Netreba si naivne myslieť, že táto stratégia problém vyrieši, no môže byť súčasťou skladačky rôznych intervencií.
  • Jasne nastavte hranice – ste tu pre nich, avšak aj na vás sa vzťahuje oznamovacia povinnosť spojená s trestnými činmi (pozor, samotné užívanie drog nie je trestný čin – avšak držba, predaj, distribúcia áno).

Čomu sa vyhnúť?

  • Akékoľvek vyhrážanie a strašenie (napr. že zavoláte políciu, budete žalovať rodičom a pod.).
  • Preháňanie negatívnych dôsledkov drogy.
  • Nútenie do liečby.

Motivačné rozhovory – práca s pripravenosťou na zmenu (7)

Motivačné rozhovory sú špecifická intervencia, ktorá bola vyvíjaná pre potreby práce s klientelou, ktorá užíva alkohol alebo drogy. Búra predsudok, že takíto klienti a klientky sú klamári alebo že si svoj problém neuvedomujú. Motivačné rozhovory upozorňujú na to, že klient/ka sa môže nachádzať v rôznom štádiu pripravenosti na zmenu. Motivácia nie je niečo, čo buď máme alebo nemáme, motivácia je dynamická a pomáhajúci pracovník či pracovníčka ju dokážu ovplyvniť. Pokiaľ narazíme na odpor klienta/ky, znamená to, že sme zvolili nevhodnú intervenciu, akoby sme boli niekoľko krokov vpred ešte pred samotným klientom/kou.

Prejavy odporu:

  • Hádanie sa: klient/ka spochybňuje pomáhajúceho pracovníka/ku alebo je k nemu/nej zrazu nepriateľský.
  • Prerušovanie: radíme sem rôzne formy skákania do reči a umlčovania.
  • Popieranie: klient/ka deklaruje, že žiadny problém nemá, okolie sa postavilo proti nemu/nej a vymýšľa si.
  • Nezáujem: klient/ka sa nám vyhýba, nechce o téme hovoriť.

Ako pracovať s odporom:

  • Aktívne počúvajte a reflektujte to, čo klient/ka hovorí. Tým ukazujete, že nie ste jeho nepriateľ, neprišli ste ho do žiadneho rozhodnutia tlačiť.
  • Zdôraznite, že je na klientovi/ke, ako sa rozhodne.
  • Vyjadrite súhlas. Ak vás klient/ka obviní, že ho do niečoho tlačíte, priznajte mu, že možno ste naozaj príliš tlačili na pílu. Uznajte, že je dôležité, aby ste riešili to, čo potrebuje riešiť on/ona.

Na odpor najčastejšie narazíme u klienta/ky vtedy, keď nerešpektujeme fázu, v ktorej sa v rámci pripravenosti a motivácie nachádza. Hovoríme o tzv. kolobehu prípravy na zmenu:



Fáza zmeny


Úlohy pracovníka/čky


Príklady techník a intervencií


Pred uvažovaním

Klient nevníma potrebu zmeny.

· Vyviesť klienta/ku z ilúzie o bezpečnosti a „bezproblémovosti“

· Posilniť u klienta/ky vnímanie  rizík, ktoré jeho správanie prináša

Uplatnenie empatie

Pristupujte ku klientovi/ke bez odsúdenia a akceptujte, že má právo o svojom živote sám/sama rozhodovať.

Poskytnutie spätnej väzby

Niekedy klienti/ky ani nerozmýšľajú nad zmenou, pretože im nikto neposkytne úprimnú spätnú väzbu.

Zdôraznenie zodpovednosti

Keď klientovi/ke poskytnete spätnú väzbu, zdôraznite, že je na ňom/nej, ako s touto informáciou naloží.

Ponuka pomoci

Zdôraznite, že ste tu pre klienta/ku, nebudete ho/ju do ničoho nútiť a môžete sa o situácii nezáväzne porozprávať.

Dôverujte klientovi/ke

Aplikácia motivačných rozhovorov pracuje s predpokladom, že klientovi/ke dôverujete.


Zvažovanie

Klient je zneistený, začína nad zmenou premýšľať.


· Nasmerovať klienta/ku správnym smerom

· Znižovať príťažlivosť užívania

· Pripomínať dôvody, prečo situáciu zvažuje


Pomáhame klientovi/ke v rozhovore dávať na misky váh pre a proti jeho správania. Môžeme na to použiť rôzne techniky:

Využívanie extrémov

Spolu s klientom/kou preskúmame, aké sú benefity a mínusy jeho užívania, kladieme otvorené otázky: „Čo vám robí najväčšiu starosť?“ „Čo najhoršie by sa mohlo stať, ak by to takto pokračovalo?“ a pod.

Pohľad do budúcna

Podporujeme klienta/ku, aby sa pozrel na svoje užívanie vo svetle budúcnosti: „Vidím, že ste dosť nespokojný. Čo by ste boli rád, aby sa zmenilo?“ „Čo si myslíte, ako by to vyzeralo, ak by ste sa rozhodli prestať piť?“  a pod.

Ohliadnutie sa späť

Podporujeme klienta/ku, aby získal/a náhľad na svoje užívanie a na to, ako sa vyvíjalo v čase: „Aké to bolo, keď ste s alkoholom začínali? Aké je to teraz? V čom sa to zmenilo?“

Reflexia toho, čo klient/ka hovorí

Okrem kladenia otázok sa zameriavame na reflexiu toho, čo klient/ka hovorí, pri čom sa mu snažíme pomôcť lepšie si uvedomiť dve stránky jeho užívania: „Síce vravíte, že niekedy prepijete všetky peniaze, no druhí aj tak vlastne pijú viac ako vy.“


Rozhodnutie

Klient hovorí, že chce zmenu.


· Diskutovať s klientom/kou rôzne varianty, hľadať najlepší

· Pomôcť klientovi/ke sa rozhodnúť


Rady a informácie

V tejto fáze klientovi/ke poskytneme potrebné informácie o možnostiach riešenia jeho ťažkostí. Často ponúkajú pomáhajúci pracovníci a pracovníčky tieto informácie predčasne, čo môže spôsobiť odpor. Až keď sa klient/ka rozhodne smerom k zmene, poskytujme informácie a rady, na základe ktorých sa vie rozhodnúť pre niektorú z alternatív.

Ponuka výberu

Klientovi/ke ponúkame na výber rôzne riešenia, diskutujeme s ním o variantoch, ktoré by boli preňho najlepšie. Nerozhodujeme zaňho.

Posilňujte klientovu/kynu dôveru v seba samého/seba samú

Povzbudzujte klienta/ku, že je schopný/á zmeny napriek prekážkam, ktoré sa vyskytnú.


Akcia

Klient urobí krok k zmene, skúša, hľadá možnosti.


· Sprevádzanie klienta/ky v procese akcie


Odstraňovanie prekážok

Pomáhame klientovi/ke odstraňovať prekážky, ktoré stoja na ceste k zmene (napr. pomôcť pri riešení dlhov na zdravotnom poistení a pod.).

Podpora vlastných schopností klienta

Klienta/ku pravidelne povzbudzujeme, vraciame sa k iným úspechom, ktoré už dokázal, hľadáme spolu s ním jeho silné stránky, ktoré mu pomôžu vykonať zmenu a zotrvať v nej. Pomáhame pri osvojovaní nových zručností a návykov.

Pomoc pri plánovaní a stanovovaní cieľov

Obzvlášť vo fáze udržiavania pomáhame klientovi/ke rozširovať svoje záujmy a plány do budúcnosti. Pokiaľ klient/ka prestane užívať , no namiesto radosti príde len silnejší kontakt s ťaživou realitou chudoby a nezamestnanosti, môže to byť spúšťač relapsu.

Prevencia relapsov

Aj keď sa klientovi/ke darí, mali by sme mu pomôcť porozumieť fázam zmeny. Prídu momenty, ktoré budú klienta/ku „testovať“ – rôzne rizikové situácie. Pomôžme mu tieto situácie identifikovať a vopred sa ne pripraviť.


Udržiavanie

Klient vykazuje zmenu v správaní.

 


· Pomôcť klientovi/ke v procese prevencie relapsu


Relaps

Relaps – návrat k užívaniu (jednorázový/dlhodobý)


· Nedovoliť klientovi/ke, aby sa pre relaps nadobro vzdal

· Pomôcť klientovi dostať sa späť k zvažovaniu

· Povzbudiť klienta/ku, aby sa z relapsu niečo o sebe a o svojom užívaní naučil


Edukácia o relapse

Mnohí klienti a klientky vnímajú relaps ako osobné zlyhanie. S veľkým nadšením sa pustili do zmeny, no je možné, že zmena vydržala len pár dní, hoci jej v úvode úprimne verili. Vzdelávajte klienta/ku o tom, že relapsy sú prirodzenou súčasťou zmeny. Väčšina abstinentov napr. deklaruje, že relapsovali mnohokrát kým došlo k trvalej zmene. Pomáhalo im, ak relaps vnímali ako situáciu, čo ich môže niečo naučiť o ich užívaní a o nich samých. Skúsenosť z relapsu môže v budúcnosti pomôcť ako prevencia relapsov (napr. si klient identifikuje lepšie rizikové miesta a situácie a pod.).

Vyjadrenie empatie, spätnej väzby a iných techník z fázy „pred zvažovaním“ a z fázy „zvažovania“.

Jednotlivé fázy predstavujú kolobeh, po ktorom sa môže klient/ka „hore-dolu“ pohybovať a často sa stáva, že si kolobeh prejde niekoľkokrát, kým dôjde k trvalej zmene správanie.

 

Alkohol a drogy v rodine – fenomén spoluzávislosti

Pracovníkov a pracovníčky v teréne niekedy prekvapí, ako rodina popiera a zakrýva výskyt užívania alkoholu či drog u niektorého z členov rodiny. Vyzerá to, akoby si rodina nepripúšťala, že väčšina rodinného rozpočtu ide do alkoholu, či to dokonca toleruje. Objavujú sa ospravedlňovania a vysvetľovania: „Veď každý si tu vypije.“ „Máme ťažký život, tak si trochu dá.“ „Vôbec to nie je také zlé, pozrite sa na suseda…“

Zdá sa vám takáto situácia známa? Tento fenomén sa nazýva spoluzávislosť – stav, ktorý postihuje blízkych ľudí osoby, ktorá prestala mať kontrolu nad užívaním alkoholu alebo drog.

Ste svedkom spoluzávislosti?

  • Klientka/ka cíti veľký tlak/povinnosť pomôcť druhému človeku, napr. partnerovi.
  • Spoluzávislí robia veci, ktoré robiť nechcú.
  • Ak pomoc nepomáha, pociťujú hnev.
  • Pokiaľ necítia krízu, cítia sa znudene (často pokiaľ ukončia vzťah so závislým, nájdu si podobného partnera).
  • Majú vysoké nároky na seba a pocity viny.
  • Ovládajú, kontrolujú a ochraňujú druhého vždy v mene lásky. Z toho sa stáva bludný kruh, kedy oni sami sa stanú človekom, ktorý trpí závislosťou na ovládaní. (8)

Pojem spoluzávislosť zaviedla a spopularizovala americká spisovateľka Melodie Beatie. Sama si prešla a vyliečila sa zo závislosti  od alkoholu a drog. S nádejou v nový život sa vydala a okúsila nástrahy dovtedy málo známeho fenoménu – spoluzávislosti. Jej manžel bol alkoholik a ona sa zrazu ocitla v pasci, ktorou bola túžba pomôcť mu. 

Vo svojej najznámejšej knihe Skoncujte so spoluzávislosťou: Ako sa nenechať ovládať druhými a žiť svoj vlastný život píše, že spoluzávislosť a závislosť sú veľmi podobné a zničujúce.

Pri spoluzávislosti je prvým krokom priznanie: „Naše životy sa stali nezvládateľné ako dôsledok spolunažívania s alkoholikom.“ Vychádza z tradície svojpomoci skupín Anonyných alkoholikov, kde je prvým krokom priznanie: Priznali sme svoju bezmocnosť nad alkoholom, naše životy sa stali neovládateľné. (Zdroj: http://www.alkoholici-anonymni.sk)

Ako pomôcť pri spoluzávislosti?

Tak ako pri závislosti, spoluzávislí si vôbec nemusí uvedomovať svoju spoluzávislosť a utrpenie. Je možné, že sa cítia preťažene, no to považujú za nevyhnutný dôsledok pomáhania a lásky. Pomáhajúci pracovník a pracovníčka môže práve vďaka dôvernému a empatickému rozhovoru dotyčnej osobe odhaliť, že každý je zodpovedný sám za seba a každý by mal mať stanovené hranice, v rámci ktorých podá druhému pomocnú ruku. Rodina a blízki môžu byť pre osobu so závislosťou podporou, no nikdy by nemali preberať zodpovednosť za jeho správanie.

  1. Vysvetlite klientovi/klientke, že podpora/pomoc a preberanie zodpovednosti za druhého sú dve odlišné veci. Pomôžte mu identifikovať situácie, ktoré sú príkladom pomoci a ktoré sú znakom spoluzávislosti.
  2. Vyjadrite klientovi/klientke pochopenie. Ich motívom je väčšinou láska.
  3. Skúste u nich prebudiť presvedčenie, že mať niekoho rád neznamená ho neustále zachraňovať.
  4. Pomôžte klientovi/klientke identifikovať situácie, v ktorých mu/jej spoluzávislosť škodí.
  5. Naučte klienta/klientku, aby viac vnímal svoje potreby a nie potreby toho druhého.

 

Zásady pri poskytovaní pomoci

Pri pomoci klientom a klientkam, ktorí sa nachádzajú v rôznom štádiu užívania alkoholu alebo drog platia nasledovné zásady:

Správne informácie o drogách a alkohole

Nemusíte byť odborníkom/čkou na drogy a nebojte sa to priznať. Vašou úlohou je klienta/ku sprevádzať a pomáhať mu uskutočniť kroky vpred v jeho živote. Dávajte si však pozor a nešírte o drogách mýty a nesprávne informácie. Takýto „prešľap“ sa vám môže obzvlášť vypomstiť pri práci s mladými ľuďmi, ktorí si vedia dohľadať informácie na internete. Povedať „neviem“ môže byť oveľa dôveryhodnejšie, ako poskytnúť zavádzajúcu informáciu.

Akceptácia klienta/ky

Váš postoj k alkoholu a drogám by mal byť jasný, no nevnucujte ho klientovi/ke. Pokiaľ sa niekto rozhodne s drogami experimentovať alebo ich užívať, nestráca na ľudskej hodnote ani dôstojnosti.

Otvorenosť v komunikácii

Nezatajujte pred klientom/klientkou informácie. Mnohí budú k človeku, ktorý užíva alkohol alebo drogy pristupovať ako k nedôveryhodnému. Nerobte túto istú chybu. Dôverujte klientovi/ke, že napriek užívaniu dokáže rozhodovať sám za seba a akceptujme, aké informácie nám chce poskytnúť.

Príkladom dobrej praxe ako pracovať s témou alkoholu a drog je napríklad projekt organizácie ETP Premosťovanie komunít na strednom a východnom Slovensku, kde v rámci projektu vyškolili mladých ľudí z komunity v témach drog a sexuálneho zdravia, ktorí následne mohli šíriť informácie medzi svojimi vrstovníkmi. (9) Ukazuje sa, že programy, ktoré pracujú s aktívnym zapojením komunity, využívajú princípy „peer programov“ a neboja sa pracovať s expertízou, ktorá pramení so zažitej skúsenosti zo života v komunite budú pri správnom odbornom vedení účinné.

Kde sa môžete dozvedieť viac informácii o drogách?

  • Drogový informačný portál sk, ktorý spravuje Národné monitorovacie centrum pre drogy na Slovensku.
  • Portál org, ktorý prevádzkuje najstaršia harm reduction mimovládna organizácia na Slovensku OZ Odyseus.
  • Český portál cz, ktorý zastrešuje tím odborníkov českej organizácie Sananim.
  • Webstránka Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť https://www.emcdda.europa.eu/best-practice_en ponúka prehľad dobrej praxe (v anglickom jazyku).

Informácie o drogách vždy čerpajte z relevantných a odborných zdrojov. Nie je žiaľ výnimkou, že sa na internete vyskytujú skreslené a nepravdivé informácie, často s prepojením na scientologické sekty.

Základný prehľad o vybraných drogách

Alkohol predstavuje rozšírenú, legálnu drogu. Konzumuje sa vo forme nápoja a jeho vstrebávanie do krvi nastáva v tenkom čreve. Preto účinky alkoholu cítime miernejšie, pokiaľ sme najedení.
Účinky alkoholu sú individuálne, no ide skôr o látku tlmivého charakteru, významným účinkom je strata zábran. Pri vyšších dávkach narúša schopnosť koordinácie pohybov, reči, prehlbujú sa emócie, zhoršujú sa kognitívne funkcie (pamäť, schopnosť usudzovania a podobne). (10)
Jedným z najväčších mýtov o alkohole je, že má pozitívne účinky na zdravie človeka. Aktuálne výskumy preukázali, že alkohol má aj v malých množstvách ničivé účinky na mozog, pečeň, žalúdok a preukázala sa dokonca súvislosť s rakovinou. Akékoľvek potenciálne účinky na organizmus človeka nedokážu prevýšiť nejako riziká. (3) Preto je veľkou výzvou pracovať na úrovni osvety v oblasti pitia alkoholu, nakoľko sociálne pitie je na Slovensku akceptované a niekedy patrí medzi prejav slušnosti a pohostinnosti.
Alkohol prináša viacero rizík – okrem známej opice (negatívneho stavu po užití alkoholu následkom vedľajších produktov kvasenia na organizmus), sú to depresia, riziko rozvoja závislosti alebo otrava alkoholom.

Pod marihuanou rozumieme rastlinu s názvom Cannabis sativa. Medzi účinné látky patria THC (delta-9-tetrahydrocannabinol, zodpovedný za halucinogénne účinky), CBD (Cannabidiol, zodpovedný za sedatívne, analgetické účinky), CBN (Cannabinol, ktorý vzniká oxidáciou a býva zodpovedný za nepríjemné stavy po užití, ako je napríklad únava). Užíva sa najčastejšie fajčením, pomocou rôznych fajok, v tzv. „jointe“ s prímesou tabaku či v domácich vodných fajkách alebo pomocou iných nástrojov ako fliaš a plechoviek, ktoré zadržia a ochladia inhalovaný dym (môžeme sa stretnúť s termínom bongo). Iný spôsob užitia je cez napr. marihuanové koláče. Marihuana je utlmujúca droga s mierne halucinogénnymi účinkami. Typickými prejavmi sú záchvaty smiechu, zmeny vo vnímaní času a emočné výbuchy. Marihuana je droga, ktorá prináša veľkú spoločenskú diskusiu. Jej užívanie prináša isté riziká, no neprávom sa označuje za tzv. „vstupnú drogu“ (11). Rovnako riziko rozvoja závislosti na tejto droge je pomerne nízke, napríklad v porovnaní s alkoholom. (12) Mladí ľudia však zvyknú podceňovať riziko trestnoprávnych dôsledkov držby tejto látky, negatívne účinky pre pľúca a nebezpečnosť šoférovania pod vplyvom tejto drogy.

Pervitín (odborne metamfetamín) je droga stimulačných účinkov. Najčastejšie sa užíva fajčením alebo šňupaním, možná je však aj injekčná a orálna aplikácia. Najčastejšie sa vyskytuje v podobe prášku, v zahraničí sa vyskytujú aj kryštalické formy pervitínu. Pervitín dodáva energiu, spôsobuje zrýchlené myslenie, pohyb, euforickú náladu, tlmí chuť do jedla. Jeho účinky trvajú 4 až 12 hodín. Pre svoje dlhé účinky a relatívne nízku cenu predstavuje pre mnohých lákavú alternatívu za drogu kokaín (ktorý má podobne stimulačné, ale oveľa kratšie účinky).
Užívanie pervitínu prináša viacero rizík – prehriatie organizmu (zvyšuje sa teplota tela, potenie a zároveň človek necíti smäd), predávkovanie, či rozvoj psychiatrických ťažkostí. Typickým môže byť pri užití pervitínu vznik tzv. toxickej psychózy, kedy človeka desia rôzne bludy o prenasledovaní, má pocit, že po ňom lezú chrobáky. Tieto halucinácie môžu byť natoľko silné, že človek môže ohroziť seba alebo druhých. Toxická psychóza mizne po doznení účinkov drogy, niekedy je však potrebná hospitalizácia, aby sme zabezpečili klientovu bezpečnosť. Pri dlhodobom užívaní sú typické problémy so zubami a pokožkou, chudnutie či problémy s pamäťou. Pri doznení účinkov pervitínu sa dostavujú nepríjemné stavy – tzv „dojazdy“, ktoré sprevádza únava a depresívna nálada. Pervitín spôsobuje predovšetkým psychickú závislosť.

Fenoménom posledných rokov je výskyt tzv. nových drog (nové psychoaktívne látky nazývané tiež dizajnérske drogy, legal highs, výskumné chemikálie a pod.). Najčastejšie ide o syntetické náhrady tradičných drog a práve chemickou úpravou sa snažia dodávatelia vyhnúť platným legislatívam. Mnohé takéto látky po zachytení putujú na zoznamy rizikových látok, no výrobcovia zvyknú byť o krok vpred vo vývoji, čo im umožňuje látky neraz legálne predávať ako suveníry.
Na Slovensku sa stretávame napr. s drogou Herba, ktorá môže obsahovať rozličné syntetické kanabinoidy a vyvolávať teda stavy podobné po užití marihuany. Pri všetkých nových drogách platí, že konzument nikdy nemá istotu, čo užíva a účinky drogy ho môžu prekvapiť. Účinky nových drog sú vždy nevyspytateľné. Kým pri „tradičných drogách“ máme informácie o smrteľných dávkach, nové drogy v tomto predstavujú veľkú neznámu. Práve výskyt otráv po požití nových psychoaktívnych látok nám ukazujú, že mladí ľudia majú tendenciu s týmito látkami experimentovať. (13)

                               Mgr. Miroslava Žilinská, psychologička a lektorka, PDCS, o.z. 

Bibliografia

  1. WHO. WHO lexicon of alcohol and drug terms. [Online] 1994. [Dátum: 21. 05 2020.] https://www.who.int/substance_abuse/terminology/who_ladt/en/.
  2. Nutt, David J, King, Leslie A. a Phillips, Lawrence D. Drug harms in the UK: a multicriteria decision analysis. Lancet, Volume 376, ISSUE 9752, P1558-1565. [Online] 2010. [Dátum: 21. 05 2020.] https://doi.org/10.1016/S0140-6736(10)61462-6.
  3. Collaborators, GBD 2016 Alcohol. Alcohol use and burden for 195 countries and territories, 1990–2016: a systematic analysis for the Global Burden of Disease Study 2016. The Lancet, Volume 392, ISSUE 10152, P1015-1035. [Online] 2018. [Dátum: 21. 05 2020.] https://doi.org/10.1016/S0140-6736(18)31310-2.
  4. Zdravé komunity. (telefonická a e-mailová konzultácia, 2020). Nepublikované dáta za rok 2019 o výskyte užívania alkoholu a drog vo vylúčených komunitách. .
  5. SAMHSA. [Online] http://www.thecleanslate.org/wp-content/uploads/2016/06/NSDUH-PPY-initiates-Addiction.pdf.
  6. WHO. ICD-10. [Online] https://icd.who.int/browse10/2016/en#/F10-F19.
  7. Miller, W.R. a Rollnick, S. Motivační rozhovory. Príprava lidí na změnu závislého chovaní. National Drug and Alcohol Research Centre, Sydney, New South Wales, Australia.
  8. Beatie, M. Skoncujte so spoluzávislosťou. . Bratislava : Citadella, 2014. ISBN: 9788089628636.
  9. Mušinka, A. PODARILO SAPríklady úspešných aktivít na úrovni samospráv smerujúcichk zlepšeniu situácie Rómov. Tlačiareň Kušnir, Prešo, Vydavateľstvo Prešovskej univerzity v Prešove. ISBN: ISBN 978-80-555-0531-2 . [Online] 2012. https://www.unipo.sk/public/media/17060/Musinka%20-%20Podarilo%20sa%20-%20SJ.pdf.
  10. Svetová zdravotnícka organizácia. Neuroveda o užívaní psychoaktívnych látok a závislosti. [Online] 2004. https://apps.who.int/iris/bitstream/handle/10665/42666/924156235_slo.pdf?sequence=1&isAllowed=y.
  11. Nkansah-Amankra, S., & Minelli, M. Gateway hypothesis“ and early drug use: Additional findings from tracking a population-based sample of adolescents to adulthood. Preventive medicine reports, 4, 134–141. . [Online] 2016. https://doi.org/10.1016/j.pmedr.2016.05.0.
  12. Lopez-Quintero C, Pérez de los Cobos J, Hasin DS, et al. . Probability and predictors of transition from first use to dependence on nicotine, alcohol, cannabis, and cocaine: results of the National Epidemiologic Survey on Alcohol and Related Conditions. Drug Alcohol Depend. 115(1-2):120‐130. [Online] 2011. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/21145178/.
  13. Martinove, M., Benkovič, J. a Ďanovský, J. Nové syntetické látky na drogovej scéne na Slovensku a vo svete. . Psychiatria pre prax 5, 2. [Online] 2014. http://www.psychiatriapreprax.sk/index.php?page=pdf_view&pdf_id=6902&magazine_id=2.

Tento článok bol vytvorený v rámci projektu „Šanca pre deti zo znevýhodneného prostredia“, FMP-E/1901/4.1/015, programu spolupráce lnterreg V-A Slovenská republika — Maďarsko, Fond malých projektov.

http://www.skhu.eu                      http://www.viacarpatia-spf.eu

Zdieľajte tento článok