Materská depresia zasahuje do schopností deti učiť sa a zvyšuje riziko emocionálnych porúch
Vážna depresia u matiek môže mať škodlivé následky nielen na ich zdravie, ale aj na deti, o ktoré sa starajú. Viac o tejto téme sme písali TU a v tomto článku ju rozvinieme a bližšie sa pozrieme na to, ako konkrétne sa materská depresia podpisuje pod správny vývin mozgu dieťaťa.
Chronická depresia u matky môže vyvolať dva problematické vzorce správania sa: 1. nepriateľský alebo rušivý a 2. odpojený alebo uzavretý. Tieto vzorce správania sa narúšajú interakciu „podaj a vráť“, ktorá je nevyhnutná pre zdravý vývoj mozgu dieťaťa. Ako to funguje v praxi?
Keď je rodič nepriateľský alebo rušivý, tak akoby „podával“ loptu spôsobom, ktorý sťažuje dieťaťu ju „vrátiť“. Ak je rodič odpojený alebo uzavretý, „nevracia“ loptu, ktorú mu dieťa „podáva“.
Ak trpí depresiou matka, môže ňu trpieť aj dieťa
Keď dojčatá a malé deti komunikujú s nepriateľskou alebo odpojenou matkou, vyvoláva to u nich pocity strachu a úzkosti, čo môže viesť k zvýšeniu produkcie potenciálne škodlivých stresových chemikálií, ako je napr. kortizol. Takáto opakujúca sa fyziologická reakcia môže ovplyvniť vývoj mozgu, zasahovať do schopností deti učiť sa a zvyšovať riziko emocionálnych porúch. Čiže, keď je matka nepriateľská alebo odpojená počas dlhšej doby, detský mozog sa môže nesprávne vyvíjať. Negatívne interakcie rodič-dieťa pritom môžu pretrvávať aj po zlepšení matkinej depresie, a to je veľmi znepokojujúce. Tiež sa zvyšuje pravdepodobnosť, že dieťa bude mať negatívne interakcie s inými dôležitými dospelými osobami v jeho živote.
Existuje stále viac dôkazov o tom, že depresia matky má súvis s rozvojom depresie a iných emocionálnych porúch u dieťaťa. Štúdie, ktoré skúmali deti s depresívnymi matkami, poukazujú na vzory mozgovej aktivity, ktoré sú podobné aktivitám mozgu u depresívnych dospelých. Tieto vzory sú prítomné, keď je matka depresívna a odpojená od dieťaťa. Tiež vtedy, keď sa depresia objaví v druhom alebo treťom roku dieťaťa, teda v čase, kedy sa rýchlo vyvíjajú systémy v mozgu, ktoré vytvárajú vzor mozgových vĺn súvisiacich s depresiou. Život s depresívnou matkou môže tiež formovať vývoj biológie stresu dieťaťa
Chronická materská depresia počas viacerých rokov života dieťaťa predpovedá aj kardiovaskulárne vzory naznačujúce vznikajúcu hypertenziu v detstve a abnormálne stresové chemické vzorce v reakcii na laboratórne testovanie.
Materská depresia môže začať ovplyvňovať vývoj mozgu plodu už pred narodením.
Depresívne ženy produkujú vyššie hladiny stresových chemikálií počas tehotenstva, ktoré znižujú rast plodu a sú spojené so zvýšeným rizikom predčasného pôrodu. Zároveň sa spájajú so zníženou funkčnosťou imunity u dieťaťa po narodení.
Nedávny výskum dokonca zistil, že prenatálna depresia môže byť spojená s „umlčaním“ génu, ktorý zabezpečuje, aby sa stresové chemikálie nehromadili vo zvýšenom množstve. V čase narodenia totiž môže mať dieťa vážne deprimovanej matky trvalé účinky na jeho stresovú reakciu a imunitný systém. Na dieťa to má ešte väčší dopad, ako nepriateľská či odpojená materská starostlivosť.
Depresívne ženy produkujú vyššie hladiny stresových chemikálií počas tehotenstva, ktoré znižujú rast plodu a sú spojené so zvýšeným rizikom predčasného pôrodu. Zároveň sa spájajú so zníženou funkčnosťou imunity u dieťaťa po narodení.
Nedávny výskum dokonca zistil, že prenatálna depresia môže byť spojená s „umlčaním“ génu, ktorý zabezpečuje, aby sa stresové chemikálie nehromadili vo zvýšenom množstve. V čase narodenia môže mať dieťa vážne deprimovanej matky trvalé účinky na jeho stresovú reakciu a imunitný systém. Na dieťa to má ešte väčší dopad, ako nepriateľská či odpojená materská starostlivosť.
Aby sa znížilo riziko depresie a jej vplyvov na matky a deti, vznikli rôzne intervencie zamerané na jej prevenciu a liečbu. Ak zasiahneme predtým, ako sa tieto vplyvy prejavia, zvýšime pravdepodobnosť, že z detí depresívnych matiek vyrastú zdraví a schopní členovia spoločnosti.
Hoci sa niekoľko štúdií zaoberá všeobecnou liečbou materskej depresie, väčšina výskumu prevencie je zameraná na špecifický stav popôrodnej depresie (PPD). Intervencie, ktoré boli použité, sa líšia v tom, či využívajú biologický prístup, ako je predpisovanie antidepresív, alebo psychosociálny prístup založený na terapeutických a psychoedukačných stratégiách. V prípadoch PPD bolo používanie liekov na preventívne účely obmedzené kvôli obávam z možných škodlivých účinkov antidepresív, ktoré môžu prejsť priamo do plodu cez placentu, resp. do tela dojčaťa prostredníctvom materského mlieka.
Intenzívne úsilie intervencií, ktoré sa zameriavajú špecificky na interakcie medzi matkou a dieťaťom, ukázali v niekoľkých nedávnych štúdiách sľubné výsledky. Program týždennej psychoterapie zameraný na batoľa a rodiča, ktorý trval viac ako jeden rok, vyvolal zlepšenie kognitívneho vývinu medzi deťmi depresívnych matiek. Ďalšia úspešná intervencia cielila na mladé, ekonomicky znevýhodnené matky dojčiat. Táto intervencia poskytovala komplexný súbor každodennej podpory, vrátane vzdelávacích príležitostí pre matky, masážnu terapiu pre matky aj dojčatá a koučovanie interakcií medzi matkou a dieťaťom. Celkovo tieto príklady ukazujú, že intenzívne a dobre navrhnuté intervencie pre depresívne matky a ich deti môžu zlepšiť rodičovské správanie sa matiek, ako aj vývinové výsledky u detí.
Čo však tieto štúdie nedokážu rozlíšiť, je to, či je kľúčová zložka úspechu programu spočívala v jeho zameraní na vzťah matky a dieťaťa alebo intenzitu liečby. Napriek tomu intervencie s rodinami a staršími deťmi poskytujú sugestívne dôkazy o tom, že programy, ktoré podporujú pozitívne rodičovské praktiky medzi depresívnymi rodičmi, môžu mať výhody pre deti a rodiny. Avšak, vysoké náklady na intenzívne intervencie a tiež skutočnosť, že väčšina štúdií bola vykonaná na relatívne malých vzorkách, predstavujú vážne problémy pri prevzatí úspešných modelov.
Výskum ukazuje, že rôzne kombinácie psychoterapie a edukačných liečob, ktoré sú zamerané výlučne na dospelých, môžu byť účinné pri znižovaní symptómov depresie u matiek, ale zdá sa, že majú obmedzený vplyv na jej rozvoj u malých detí.
Niekoľko dobrých štúdií ukázalo, že terapeutické zásahy preukázali zníženie materskej depresie, ale nezdokumentovali sa žiadne rozdiely v dlhodobých výsledkov detí, ako je napríklad kognitívne fungovanie a správanie.Tieto zistenia viedli viacerých výskumníkov k tvrdeniu, že terapie by nemali liečiť len matky, ale mali by sa zamerať aj na vzťah matka a dieťa.
Úspešné snahy na prevenciu materskej depresie ešte predtým ako sa prejaví, sa zdajú byť viac nepolapiteľné ako účinné. Niekoľko modelov vzdelávacích a psychologických intervencií však vyzerá sľubne. Avšak, väčšina z týchto preventívnych programov je krátkodobá a často sa skladá z malého počtu individuálnych alebo skupinových vzdelávacích aktivít alebo psychoterapií, návštev domu alebo starostlivosti pôrodnej asistentky. Zdokumentovaný úspech programu, v ktorom sa chudobné ženy zúčastnili štyroch prenatálnych skupinových psychoterapií naznačuje, že prevencia PPD je možná. Avšak, malý, dobrovoľný a výberový charakter vzorky, ako aj chýbajúce merania výsledkov detí, naznačujú, že je ešte potrebný ďalší výskum. Biologické prístupy k prevencii PPD boli tiež skúmané, avšak pri nich sú úspešné výsledky zriedkavé. Navyše, ako je spomenuté vyššie, prístupy biologickej prevencie matky neprijímajú pozitívne z dôvodu obáv, že by účinky liekov mohli prejsť aj na plod či dojčatá.
Terapie by nemali liečiť len matky, ale mali by sa zamerať aj na vzťah matka a dieťa.
MYLNÉ PREDSTAVY O MATERSKEJ DEPRESII
Hoci mnohé mamy zažívajú bezprostredne po pôrode zmeny nálad a emócií, tento stav je iný ako klinická depresia, ktorá môže byť omnoho silnejšia a dlhotrvajúcejšia. Klinická depresia by mala byť chápaná ako zdravotné ochorenie, ktoré ovplyvňuje fungovanie mozgu a obmedzuje schopnosť jednotlivca viesť každodenný život. Materská depresia je vážny zdravotný problém a matky potrebujú profesionálnu liečbu, aby ju dokázali prekonať.
Je väčšia pravdepodobnosť, že kvôli vysokým nárokom na starostlivosť o dieťa, sú matky s malými deťmi vystavené väčšiemu riziku vzniku depresie v porovnaní s inými ženami. Zároveň je však nižšia šanca, že sa im dostane odbornej pomoci.
Nie je úplne chápané, že malé deti budú pravdepodobne ovplyvnené depresiou ich matky a že tieto následky môžu byť dlhotrvajúce. Nežiadúce účinky sa môžu dokonca začať prejavovať počas tehotenstva. Ako už bolo uvedené, materská depresia v prenatálnom období je spojená so zmenami v reakciách na stres a v imunitnom systéme plodu, čo môže zvýšiť šance, že dieťa bude náchylnejšie na nepriateľskú alebo rušivú a odpojenú alebo uzavretú materskú starostlivosť, než priemerné dieťa. Navyše, pretrvávajúca depresia po pôrode súvisí so vzormi správania, ktoré môžu narúšať interakcie typu “podaj a vráť” medzi dieťaťom a matkou a teda potenciálne poškodiť vyvíjajúcu sa architektúru mozgu dieťaťa, či formujúce sa zručnosti.
Na rozdiel od toho, čo sa často predpokladá, iba zníženie depresívnych symptómov matiek nevyhnutne nevedie k zlepšeným rodičovským zručnostiam a vývinu detí. Tento chybný predpoklad bol vyvrátený liečbou, ktorá zlepšila depresívne príznaky matiek, ale nemala merateľné účinky na vývin detí. Aj keď sú úspešné, krátkodobé liečby, ktoré sa zameriavajú len na zmiernenie depresie matiek, môžu zlyhať pri zlepšovaní rodičovských zručností. Obmedzené, ale sľubné dôkazy naznačujú, že liečby navrhnuté tak, aby zlepšili blaho dieťaťa, musia prispieť k zmierneniu depresie matiek a k zameraniu sa na rodičovské správanie a interakcie s dieťaťom.
Celú správu Maternal Depression Can Undermine the Development of Young Children (Materská depresia môže podkopať vývin malých detí) nájdete na adrese: Maternal Depression Can Undermine the Development of Young Children